Medzinárodný deň žien

163

8. marca si každoročne celý svet pripomína Medzinárodný deň žien, ktorý oslavujú všetky ženy na svete ako pripomienku na dlhotrvajúci boj ženského hnutia o zrovnoprávnenie postavenia žien v spoločnosti. Možno mnoho z nás nevie, že tento sviatok je úzko spätý s bojom žien o práva, ktoré zahŕňali napríklad požiadavku rodovej rovnosti, zavedenie 8. hodinového pracovného času namiesto 14. hodinového, volebné právo, zlepšenie zákonodarstva v prospech žien a pod. Ako vlastne tento sviatok vznikol a kam siahajú jeho počiatky?

NA POČIATKU BOLI AMERICKÉ KRAJČÍRKY…

Všetko to začalo ešte v 19. storočí, kedy sa ženy – priemyselné robotníčky, snažili presadiť lepšie pracovné podmienky. 8. marca 1908 americké krajčírky vyšli do ulíc New Yorku, kde sa prostredníctvom masívnej demonštrácie, ktorej sa zúčastnilo tisíce žien, usilovali presadiť svoje požiadavky, ktoré zastrešovalo ženské hnutie. Jednalo sa hlavne o zlepšenie pracovných podmienok a zrovnoprávnenie mzdy za vykonanú prácu. Demonštrácie a protesty sa konávali na popud Socialistickej strany USA, hlavne jeho ženského krídla.

V roku 1909 ženské hnutie Socialistická strana Ameriky vyhlásili Deň žien, ale zatiaľ len v symbolickej rovine. Sviatok vtedy pripadol na 28. februára. Pôvodne sa mal sláviť vždy poslednú februárovú nedeľu.

SITUÁCIA V EURÓPE

Následne sa v Kodani v roku 1910 konala Medzinárodná konferencia pracujúcich žien, počas ktorej presadila nemecká socialistka Clara Zetkin, veľká bojovníčka o práva žien, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien. Avšak ešte bez stanoveného dátumu. V roku 1911 sa masívne oslavoval tento sviatok už v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku, Švajčiarku. K požiadavke o volebné právo a slušné pracovné podmienky, pribudli témy ako právo na vzdelanie žien v učňovských školách, tzv. učilištiach, právo na rovnaký plat za rovnakú prácu, pretože ženy boli podstatne platovo znevýhodňované.

Pevný dátum sviatku bol stanovený až po 1. svetovej vojne, aj pod vplyvom revolúcie v Rusku v roku 1917. Podľa gregoriánskeho kalendára tento dátum padol na 8. marca. Ako prvé zaradili tento sviatok do svojich kalendárov štáty Rakúsko, Švajčiarsko a Nemecko.

SITUÁCIA NA SLOVENSKU A V ČECHÁCH

Na našom území sa začal MDŽ oslavovať už počas Československej republiky v roku 1921 aj vďaka miestnemu ženskému hnutiu. Významnou predstaviteľkou hnutia v rámci územia Slovenska bola Anna Chlebanová, ktorá svoj boj o práva žien preniesla aj do symbolickej roviny odevu – zasadnutí parlamentu sa zúčastňovala výhradne v kroji. Ženské hnutie sa začalo formovať už počas Rakúsko-Uhorska, koncom 19. storočia, kedy sa ženy začali združovať do spolkov a volali po zmene na politickom, ekonomickom i sociálnom poli. Medzi ich požiadavky patrilo napríklad uznanie volebného práva, zlepšenie pracovných podmienok (8-hodinový pracovný čas), rovnaký prístup na trhu práce, úprava postavenia muža a ženy v rámci rodiny. Čo je zaujímavé, požadovala aj rovnocenné postavenie manželských a nemanželských detí (čo bolo na dobu veľmi pokrokové a spoločnosťou neprijaté).

Prvý politický program ženského hnutia sformulovala v roku 1898 Krista Nevšímalová. Boli v ňom zahrnuté všetky dôležité požiadavky. Podporu nachádzali aj v mužských politických predstaviteľoch, ako bol napríklad prezident T. G. Masaryk. Jeho dcéra Alice Masaryková patrila neskôr k popredným československým političkám. Prvou ženou, ktorá legitímne kandidovala v roku 1912 do Zemského uhorského snemu bola Božena Kunetická – Viková, avšak nestala sa jeho súčasťou, pretože nedostala oficiálne povolenie od svojho miestodržiteľa.

Po 1. svetovej vojne a rozpade monarchie sa ženské hnutie obnovilo. Volanie po uznaní práv bolo nástojčivejšie. Napokon bol boj v roku 1920 korunovaný úspechom. Ženám v Československu konečne uznali aspoň volebné práva. Po voľbách v tom istom roku bolo do Poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia zvolených 12 poslankýň a 3 senátorky. Volebný systém povojnového Československa patril v tej dobe k jedným z najpokrokovejších na svete.

1975 – DEFINITÍVNE VYHLÁSENIE OSN

MDŽ bolo od roku 1938 až do konca 2. svetovej vojny rušené a obnovené bolo opäť po 2. svetovej vojne. V roku 1975 OSN oficiálne vyhlásila Medzinárodný deň žien na 8. marec. Do dnešných čias sa tento deň nesie v znamení osláv, podujatí, kedy sa symbolicky vyjadruje ženám vďačnosť a úcta, ale je to i deň pripomienky prvopočiatkov boja ženského hnutia za práva žien. Dodnes sa na túto tému vedú polemiky a konajú sa konferencie, kde sa riešia aktuálne problémy a súčasná situácia súvisiaca s postavením žien v spoločnosti na globálnej úrovni. Práva žien v súčasnosti zastrešuje napríklad Charta žien z roku 2010, Poradný výbor pre rovnosť a príležitosti mužov a žien z roku 1981, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť alebo Poradný zbor na vysokej úrovni pre gender mainstreaming.

Mgr. Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici

Foto: archív VM v PB