Mesto Púchov chce byť zodpovednejšie, začína kompostovať

227

Púchovská samospráva odštartovala projekt domáceho kompostovania. Reagovala tak na zákon o odpadoch, ktorý je v platnosti od 1. januára 2016 a zároveň na vysoké množstvo zeleného odpadu, ktorý sa nachádza v zmesovom komunálnom odpade – až polovica. Mesto Púchov rozdá dohromady 172 kompostérov, ktorých distribúcia po rodinných domoch finišuje práve v týchto dňoch.

Mesto sa rozhodlo pre toto ekologické, ekonomické a zmysluplné riešenie, ktorého cieľom je odbúrať biologicky rozložiteľný odpad z nádob na zmesový komunálny odpad. Jeho množstvo totiž tvorí v priemere viac ako polovicu objemu. Púchovčania tak začnú popri separovaní plastov, papiera a skla triediť aj svoj zelený odpad zo záhrad. Kompostovanie má pomôcť k čistejšiemu a zelenšiemu mestu.

Biologicky rozložiteľný odpad už nemôže končiť v komunále
Biologicky rozložiteľný odpad ako odpad zo záhrad, najmä kvety, konáre, lístie, pokosená tráva či šupky z kuchyne už viac podľa nového zákona o odpadoch nemožno vyhadzovať do bežných kukanádob na zmesový odpad, ale musí byť zhodnocovaný napríklad kompostovaním. Prečo?

Bioodpad z domácností sa donedávna umiestňoval na skládky komunálneho odpadu, ktoré začali naberať nekontrolované rozmery. Bioodpad ako taký je sám o sebe je vo väčšine prípadov neškodná látka, avšak jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispieva k zvýšeniu škodlivých a nekontrolovateľných reakcií na skládkach a v spaľovniach. Keď sa tento organický odpad rozkladá na skládke pri anaeróbnych podmienkach, vzniká skládkový plyn a jeho prioritnou zložkou je metán. Ten je jedným z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírený problém skleníkového efektu a narastanie globálneho teplotného priemeru.

Taktiež spaľovanie zeleného odpadu v domácnostiach a spaľovniach dostalo červenú, pretože pokiaľ sa bioodpad dostane do spaľovne, stáva sa zdrojom pre tvorbu toxických plynov – dioxínov. Práve z týchto dôvodov sa v spoločnosti pristúpilo k zmenám
v oblasti nakladania s komunálnym a biologicky rozložiteľným odpadom.

Kompostovanie ako tradícia a nový trend v jednom
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako nakladať s organickými zbytkami. Tráva, seno, burina, slama, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde sa tak navracia to, čo sa pri pestovaní plodín z nej odčerpáva.

V Čechách aj na Slovensku má kompostovanie veľkú tradíciu. Dokonca oveľa väčšiu, ako v ostatných krajinách. Tradičný spôsob kompostovania v hnojiskách a jamách postupne vystriedalo moderné a funkčnejšie riešenie – kompostovanie v kompostéroch. V nich dochádza k rýchlejšiemu rozkladu biologických odpadov za pomoci vzduchu a pôsobením mikroorganizmov či ostatných pôdnych organizmov. Aj napriek tomu, že rozkladný proces v kompostéroch prebieha na rovnakej báze ako v pôde, je možné ho technologicky ovládať a zefektívňovať, aby kvalitného prírodného hnojiva bolo v čo najväčšom množstve a v čo najkratšom čase. V hnojisku, ktoré má na záhrade väčšina ľudí, trvá spracovanie biodpadu minimálne rok. Kompostér, tým že udržuje teplotu a vlhkosť, túto dobu skracuje až o tretinu. Navyše nevyžaduje takú veľkú starostlivosť ako bežné kompostovanie v hnojiskách. Kompostovanie je teda ekologické aj ekonomické riešenie, ktoré zabraňuje vzniku ďalšieho odpadu. Z hľadiska životného prostredia je jednou z najprirodzenejších foriem recyklácie. Zužitkovaním zeleného odpadu sa získava kvalitné hnojivo a nie je potrebné nakupovať drahé priemyselné výrobky.
-r-