Milada Vargová: Každý dobrý návrh rada podporím

716

Mgr. Milada Vargová, 50 ročná manažérka kultúry mestskej spoločnosti Púchovská kultúra, s.r.o., patrí k novým tváram poslaneckého zboru. Požiadali sme ju v mene našich čitateľov, aby nám prezradila niečo zo svojho súkromného života (napr. vzdelanie, rodinné pomery, minulé pracovné zaradenie a pod.):

Študovala som na Filozofickej fakulte v Prešove históriu a slovenský jazyk, neskôr i etiku a francúzštinu, no predovšetkým moju milovanú slovenčinu som „opracovávala“ a využívala v ďalšej praxi – krátko ako učiteľka na škole úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach, neskôr ako moderátorka a redaktorka v regionálnych rádiách (D.C.A. rádio, Rádio ZET, Rádio DÚHA), či príležitostná moderátorka na rôznorodých pódiách Slovenska. Na začiatku roka 2004, keď došlo k „zemetraseniu“ v našej kultúre, mesto prišlo o budovu domu kultúry a pani riaditeľka odišla, prihlásila som sa do konkurzu na riaditeľa a odvtedy pracujem v kultúre. Som rozvedená, ale už niekoľko rokov žijem v novom šťastnom vzťahu a mám jediného, no o to viac milovaného, šikovného syna Radovana, už študenta VŠ.

Ku ktorej oblasti komunálnej politiky máte najbližšie? V ktorej komisii by ste si priali pracovať?

Samozrejme ku kultúre. Intenzívne však vďaka koreňom svojej profesie sledujem aj školstvo, vďaka rôznorodým peripetiám môjho života aj zdravotníctvo a sociálnu sféru. Vzhľadom na moju 13-ročnú prax štatutára niekdajšieho DK, sa pre mňa nevyhnutnosťou stala aj ekonomika, legislatíva a manažment. Ale veľmi mi leží na srdci aj životné prostredie, rada a so záujmom sledujem granty, dotačné projekty, som veľmi zvedavým človekom, ktorý stále potrebuje niečo objavovať, preto škála môjho záujmu je široká, len dni majú akosi primálo hodín. Odpoveď na druhú vašu otázku je z toho, čo som uviedla, azda zrejmá. Rada budem pracovať tam, kde budem môcť byť užitočná.

Čo považujete za hlavné body vášho programu na najbližšie štyri roky?

Rada by som sa zasadila za stabilizáciu kultúry, zmeny v nej. Rozšírenie jej priestorov, nielen pre naše súbory, no i pre CVČ, ZUŠ a ešte intenzívnejšiu spoluprácu týchto subjektov ako doposiaľ. Menej komercie a viac možností na realizáciu domácich súborov v priestoroch divadla. Vnášanie kultúry a kultúrnosti do rôznych oblastí života nášho mesta. Veľmi mi leží na srdci starý kulturák, Ilonka, ale aj všetko, čo nám chýba v bežnom živote – byty, parkovanie, životné prostredie mesta, separovanie a pod. A trápi ma aj osud našej ex-Púchovskej televízie, naše médiá všeobecne. Trápi ma, že šikovní ľudia odchádzajú z nášho mesta, lebo si tu nevedia nájsť prácu, kým my ponúkame prácu ľuďom a firmám z cudzích miest. Verím, že nájdem pochopenie u kolegov a vedenia mesta a že nielen kultúrou a kultúrnosťou dokážeme výrazne pomôcť nášmu mestu.

Prichádzate do poslaneckého zboru s nejakými konkrétnymi návrhmi na riešenie aktuálnych problémov?

Určite, ale ešte oficiálne ani nie som poslancom, preto si odpoveď na túto otázku odložím na neskôr.

Ktorý problém nášho mesta považujete za najdôležitejší?

Je to komplex problémov, pre každú z rôznorodých oblastí nášho života je niektorý ten najdôležitejší.

Máte blízko k niektorým zvoleným poslancom? Plánujete sa podieľať na organizovanej spolupráci v rámci poslaneckého klubu?

Ľudsky blízko mám ku všetkým, ktorými nie som z ich predchádzajúcej práce alebo postojov sklamaná. Spolupracovať však musíme všetci. Ide o mesto, potrebujeme preň v mnohom ťahať za jeden povraz. Členstvo v tom či onom poslaneckom klube  však zatiaľ vylučujem. Som v politike nováčikom a dostala som pre mňa veľmi prekvapivý a zaväzujúci počet hlasov. Ľudí, ktorí mi veria. Preto chcem každú pre mňa novú oblasť študovať, vzdelávať sa,  zodpovedne a rozvážne sa stavať ku každému svojmu rozhodnutiu, vždy s ohľadom na to, koľko ľudí mi dôveruje a bude pozorne sledovať moje kroky. Každý dobrý návrh však rada podporím, či už vzíde z poslaneckého klubu alebo nie. Ak však budem mať voči niečomu nedôveru, podozrenie, pochybnosti, určite svoj názor dám najavo – v diskusii i hlasovaní. Raz možno dospejem do štádia potreby združovať sa v nejakom klube, je to prirodzený vývoj, môžbyť až nevyhnutnosť, ale dôvera sa buduje postupne.

Otázky kládol S. Flimmel.