Moja spomienka na MUDr. Vadoviča

241

Nie som veľký turista, ale jedno meno v živote mesta Púchov je pre mňa nezabudnuteľné. A aj preto teraz, keď prvú septembrovú nedeľu som pri pohľade z okna môjho bytu pri katolíckom kostole videl stretnutie turistov, s akým nadšením štartujú a ako prežívajú 46. ročník Púchovského okruhu za zdravím, dovolil som si Vám ponúknuť moju spomienku na jedno významné meno v živote mesta Púchov.

V púchovskom drese som odchytal jeden zápas, možno ich bola stovka a možno aj viac, ale niektoré vždy ostanú nezabudnuteľné. Na jednom utorkovom futbalovom tréningu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia mi pri prudkej strele malíček na pravej ruke vyskočil z puzdra a celý mi opuchol. V tom momente som cítil, že môj štart v drese Púchova v druhej futbalovej lige na ihrisku v Dubnici nad Váhom, že je ohrozený. Jediná šanca bola len pomôcť len zázrakom, aby som v sobotu mohol stáť vo futbalovej bráne. Veľmi som v zázraky neveril, ale po doporučení funkcionárov futbalového oddielu som navštívil MUDr. Vadoviča, ktorý mi spravil RTG a jeho lekárenský názor bol, že s tým vyvrtnutým prstom vo futbalovej bráne ako brankár stáť nemôžem. Na prst mi dali dlahu a mal som prísť v piatok na kontrolu. Deň pred zápasom som prišiel na kontrolu a MUDr. Vadovič mi hovoril, že s tým prstom chytať futbalovú loptu nemôžem, ale vytiahol zo svojho lekárenského stolíka koženú rukavicu na spevnenie prsta. Dal mi šancu a nádej, že vo futbalovej bráne stáť môžem a budem…

V sobotu som nastúpil v drese Púchova s koženou rukavicou, nedostal som gól a my sme vyhrali v Dubnici nad Váhom 1:0 a naštartoval som sériu ďalších šiestich zápasov, keď som nedostal gól, čo sa mi nikdy počas mojej futbalovej histórie nepodarilo. Vo futbalovej bráne som stál už ako mladší žiak a hrával som ho potom aj za iné kluby na Slovensku a aj v Čechách, ale nikdy sa mi nepodarila taká futbalová minutáž bez streleného gólu v mojej bráne ako za lekárskej podpory odborníka, človeka MUDr. Vadoviča. A aj preto chcem poďakovať klubu slovenských turistov mesta Púchov, že aj vďaka nim, si môžem spomenúť na človeka, ktorý bol nielen pre mňa skvelý lekár, ale aj výnimočný človek. Ďakujem.

Jozef Chromý, ilustr. foto: pixabay