Mojim učiteľom z lásky

1347
Časť profesorského zboru púchovského gymnázia (1989): Ľudovít Lajčin, Štefan Muška, Ladislav Pirožek, Anzelm Peniak, Milan Strmenský, Valéria Augustínová, Helena Levčíková, Albína Flimmelová.

(Pri príležitosti blížiaceho sa Dňa učiteľov prinášame otvorený list čitateľky Púchovských novín Márie Capákovej, ktorý adresovala svojim bývalým učiteľom a nielen im…)

Koniec marca (28. 3.) patrí v kalendári pánom učiteľom. K tomuto dňu mám osobitý vzťah, pretože je spomienkou aj na moju mamu, ktorá vykonávala toto poslanie učiteľa s veľkou láskou ku všetkým deťom bez rozdielu. Za jej života som mala možnosť vidieť ako hlboko sa zapíše úprimný vzťah týchto ľudí do duší a sŕdc ich žiakov, ktorí na dobrú pani učiteľku nezabúdajú.

Toto je hlavný dôvod, ktorý ma inšpiroval k napísaniu tohto otvoreného listu. Je potrebné si pripomínať učiteľov a profesorov, ktorí roky a roky vychovávali celé generácie Púchovčanov. Ich odborné znalosti, trpezlivosť a obeta si zaslúžia úctu a poďakovanie. Nemôžeme na nich zabúdať.

Dovoľte, aby som spomenula aspoň niektorých, ktorí ma sprevádzali na Základnej škole Komenského. Určite mnohým ešte niečo hovoria mená ako panie Čederlová, Barančíková, Šujaková. Koľko to bolo prváčikov, ktorí prešli ich prípravou… Úprimne poviem, že sa vždy poteším, keď stretnem Hlúbikovcov, Slávikovcov, pani Lajčinovú, Muškovú, Šipulovú, Rumanovú, ale aj tých nemenovaných, ktorí boli mojimi učiteľmi na základnej škole. Patrí im moja vďaka.

Osobité miesto v živote študenta má maturitné štúdium. Gymnázium v Púchove bolo v rokoch mojich štúdií (1969 až 1973) pojmom. Také profesorské elity ako páni profesori Martinka, Dobák, Dian, Košnár, Lajčin, Muška, Peniak, Vranský, Slávik a pani profesorky Flimmelová, Levčíková, Augustínová a Panáková nám mohli ostatné školy len závidieť.
Až vo svojej dospelosti sme pochopili, čo nám títo ľudia chceli povedať a čo odovzdať nielen po odbornej stránke. Boli to „páni profesori“!

Tým, ktorým už nemôžeme povedať to slovíčko „ĎAKUJEM“ alebo „VÁŽIM SI VÁS“, posielam modlitbu do neba. Mali ste to ťažké, ale zachovali ste si svoju tvár aj v tej náročnej dobe.

Chcela by som všetkým pánom učiteľom a pánom profesorom (nielen tým, ktorí učili mňa a moju generáciu), aj tým mladým a začínajúcim zaželať veľa zdravia, síl a energie. Vybrali ste si krásne povolanie, ktoré chce celé srdce.
Mária Capáková