Mojtín – malebný poklad skrytý v Strážovských vrchoch

478
Mojtínsky kostol, pohľad na obec a v pozadí tri skalné vráta. Foto: Ladislav Makay, 1979 (Archív Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici)

Len málokto vie, aké poklady ukrýva jedna z najvyššie položených obcí Považia, ktorú už od jej počiatkov chránia z každej strany majestátne Strážovské vrchy. Napriek tomu, že je obec Mojtín rozlohou i počtom obyvateľov neveľká, z historického a etnologického hľadiska patrí k pozoruhodným pokladom regiónu, v ktorom sa nachádza.

Na počiatku…

Medzi prvých obyvateľov tohto, kedysi pomerne ťažko prístupného územia, možno zaradiť ľud púchovskej kultúry z doby laténskej (mladšia doba kamenná) a ľud mladšej doby rímskej. Prítomnosť týchto kultúr dokazujú i archeologické nálezy (sekeromlat z mladšej doby kamennej, črepy z doby laténskej, spona z mladšej doby rímskej), ktoré sa v katastri obce a v jej blízkosti našli. Práve rímska spona, nájdená na tomto území poukazuje na fakt, že ľudia púchovskej kultúry prichádzali do styku s rímskymi provinciami, predovšetkým za účelom obchodovania. Prítomnosť ľudu púchovskej kultúry nám dokladá aj nález sídliska v polohe Vŕšky datovaného do 1. storočia pred Kristom. Na tomto istom mieste neskôr nachádzame aj osídlenie stredovekého opevnenia zo 14. storočia. Vďaka mnohým miestnym názvom stále cítiť všadeprítomnú históriu. Napríklad kopec zvaný Vŕšky niesol prv meno Hradisko. Vyviera pod ním prameň, kde kedysi chodili ženy máčať konope. Vďaka tomu ho dnes poznáme ako Močidlá či Periská.

Neďaleko obce Mojtín kedysi viedla starobylá, pravdepodobne obchodná cesta údajne zvaná Pruga (názov pruga v slovanských jazykoch označuje dráhu, železnicu, trať alebo pruh, čiže všetko súvisiace s cestou, putovaním a cestovaním). Pozostatky ďalšej historickej cesty sa našli v Beluši, časť Náklie. Cesta viedla popri Jelenej skale pod Malenicou, popri starých slovanských mohylách pri Podmalenici, ťahala sa dolinou naprieč územím Mojtína na Javorinu a cez sedlo až pod Strážov. Nad touto cestou držal stráž mojtínsky Vŕšok. Názvy ako Strážov / Stráža / Strážky / Strážske a pod. nám prezrádzajú, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o miesta, kde ste v minulosti mohli nájsť buď strážnu vežu, mýtnicu či obranný fortifikačný objekt. Mojtová pevnosť, ktorá mala obrannú funkciu a strážila severnú časť obchodnej cesty, bola vyplienená nájazdníkmi a Mojtín ostal na istý čas vyľudnený. Je fakt, že v rozmedzí 16. až 18. storočia sa Mojtín v písomných prameňoch takmer vôbec neobjavuje. Môžeme sa domnievať, že jeho premena v 16. storočí na zabudnutú samotu, temer bez obyvateľov, môže súvisieť s vpádom Turkov na naše územie, ktorí po víťazstve pri Moháči v roku 1526 ovládli značnú časť Uhorského kráľovstva.

Príklad miestnej ľudovej architektúry. Foto: Ladislav Makay, 1979 (Archív Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici).

V okolí Mojtína sa dokonca nachádza mnoho už zaniknutých stredovekých osád, ktorých viditeľné či hmatateľné pozostatky by sme hľadali len veľmi obťažne. Medzi takéto zaniknuté osady patrí napríklad osada Závratie či Sebedražie.

Mojtín vo víre storočí

V listinách sa Mojtín prvýkrát spomína v roku 1364 (niekde sa uvádza aj rok 1363). Pôvodne bola osada Moite / Mahthyn / Moythin / Moyczin/ Mojtín (1472) pričlenená k panstvu Košeca a patrila pod správu zemanov Lednických z Lednice. Vlastivedný slovník miest a obcí hovorí, že obec Mojtín sa od 16. storočia v písomných prameňoch nespomína. Opätovne nachádzame zmienky až v 18. storočí, kedy pravdepodobne došlo k jeho opätovnému osídleniu. Mojtín dokonca nespomína ani Matej Bel vo svojom geografickom diele Notitia Hungariae novae historico – geographica z 18. storočia, v ktorom sú obsiahnuté všetky okolité obce. Aj to je možný dôkaz, že Mojtín bol toho času neobývaný, a teda ho nepovažovali za osadu.

Obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu. No keďže boli okolité hory odjakživa bohaté na nerastné suroviny, ľudia našli uplatnenie aj v tomto smere. Ťažil sa tu napríklad bauxit. Dodnes neďaleko Jaskyne sv. Jozefa nájdete jednu opustenú bauxitovú šachtu, ktorá dnes slúži ako turistická atrakcia. Istý čas sa tu vyrábalo aj drevené uhlie, čo dokazuje názov jednej zaniknutej časti – Uhliská.

Stará drevenica. Ukážka miestnej architektúry. Foto: Ladislav Makay, 1979 (Archív Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici).

V 19. storočí, do ktorého sa datujú nasledujúce demografické údaje, patril Mojtín aj s okolitými obcami do okresu Ilava. Vďaka sčítaniu uhorského obyvateľstva v roku 1828 sa dozvedáme, že v Mojtíne bývalo 562 obyvateľov v 57 domoch a venovali sa najmä roľníctvu. Neskôr sa tu začal ujímať fenomén podomového obchodu, keďže výnosy z pôdy nepokryli všetky potreby a výdaje obyvateľov. Podľa Historicko-demografického lexikónu obcí bolo v roku 1880 v Mojtíne už 739 obyvateľov, z toho jeden obyvateľ bol zapísaný pod maďarskou národnosťou, 709 pod slovenskou a traja pod národnosťou nemeckou. V roku 1890 ráta Mojtín už 806 obyvateľov, z toho 797 sa hlási k slovenskej národnosti, jeden k maďarskej a osem k nemeckej. Na prelome tisícročí (1900) bývalo v obci až 948 ľudí, z toho dvaja obyvatelia národnosti maďarskej a siedmi národnosti nemeckej. O desať rokov presiahol počet obyvateľov tisícku (1052). V obci našli svoj domov aj občania židovského pôvodu. V roku 1880 boli v obci štyria obyvatelia židovského vierovyznania. V roku 1890 sa ich počet zvýšil na osem. V roku 1900 nachádzame v obci len šesť židovských občanov a v roku 1910 sa v štatistikách nenachádza žiadny obyvateľ tohto vierovyznania. Je možné, že sa presťahovali do neďalekých väčších miest a obcí, kde mali lepšie podmienky na podnikanie či obchodovanie, alebo jednoducho vymreli, ako to bolo napríklad v neďalekej obci Tŕstie, kde sa židovské obyvateľstvo vytráca už dávno pred prvou svetovou vojnou z rovnakých príčin.

Škola v obci nebola až do roku 1860. Dovtedy deti chodili do školy v Pružine vzdialenej 7 km naprieč lesom. Rímskokatolícka škola postavená nad miestnym cintorínom bola postavená z kameňa. Neskôr však bola zbúraná a oproti nej vyrástla Štátna ľudová škola, a keďže bola kapacitne nevyhovujúca, v hornej časti – oproti zástavke bola vybudovaná jej druhá časť, pretože sa zvyšoval počet žiakov.

Mojtínsky obyvatelia sa hlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu a sprvu navštevovali kostol v Podskalí, neskôr ich kroky smerovali do kostola v Pružine. Aby obyvatelia nemuseli putovať tak ďaleko za bohoslužbami, zriadili v jaskyni v Zraze (Jaskyňa sv. Jozefa) kamenný oltár, kde chodil Štefan Závodník (1813 – 1885) z Pružiny odslúžiť omše pre obyvateľov Mojtína. V roku 1860 sa v obci otvorila cirkevná škola, tým pádom sa bohoslužby presunuli tam. V 60. rokoch 19. storočia sa Mojtín dočkal vlastného rímskokatolíckeho kostola a fary, ktorý vysvätil Štefan Závodník.

Stavba z tukovch guláčov. Ukážka architektúry. Foto: Ladislav Makay, 1979 (Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici).

Tragické vojnové roky

Prvá svetová vojna sa územia obce Mojtín výrazne nedotkla. Žiaľ, vyžiadala si životy piatich obyvateľov, ktorí boli priamo účastní na bojových poliach. Avšak druhá svetová vojna dala obyvateľom Mojtína poriadne zabrať. Niektorí muži sa ocitli na bojiskách, odkiaľ sa mnohí už nikdy nevrátili. Okrem toho sa obec stala miestom stretu ruských a nemeckých vojsk, čo malo tragické následky. V apríli 1945 sa na istý čas usadili Nemci v strategicky vhodnej časti Javorina, odkiaľ mali dobrý výhľad na približujúcich sa Rusov a Rumunov. Počas tri týždne prebiehajúcich bojov boli obyvatelia ukrytí v jaskyni v Zraze (Jaskyňa sv. Jozefa, Mojtínska jaskyňa) v počte cez 200 ľudí. Koncom apríla Nemci začali ustupovať preč cez Lyské priesmyky. Napriek snahe vyhnúť sa vražednému víru vojny zahynulo z obce mnoho civilistov. V roku 1944 bola obec takmer vypálená, a to kvôli nerozvážnemu počínaniu istých mladých mužov, ktorí zajali dvoch nemeckých vojakov – radového vojaka a staršieho proviantného dôstojníka, ktorého popravili za dedinou. Mojtín sa, našťastie, podarilo pred krutým osudom zachrániť.

Nemožno obísť…

V blízkosti obce Mojtín v tzv. Jaseňovej doline (smerom od Pružiny) nájdete v zeleni schovanú historickú atrakciu Jancov mlyn. Prostredie v ktorom sa nachádza pôsobí tajomne i romanticky zároveň.

Priamo v obci sa oplatí navštíviť historickú pamiatku Kostol Sv. Cyrila a Metoda, ktorý bol dostavaný v 60. rokoch 19. storočia. V interiéri sa nachádzajú vzácne obrazy (oltárny obraz sv. Cyrila a Metoda a Immaculaty) od významného slovenského umelca Jozefa Božetecha Klemensa, ktorý namaľoval aj obraz „Večného vojaka cisára pána,“ Ladislava Škultéty – Gábriša. Obraz je umiestnený na miestnej fare.

Okrem sakrálnych pamiatok je v obci dodnes zachovaných pomerne dosť domčekov, ktoré demonštrujú miestnu ľudovú zrubovú architektúru. Dodnes môžete počas prechádzky dedinou vidieť mnoho pôvodných dreveničiek a starých hospodárskych budov, ktoré postupne nahlodáva zub času. V blízkosti obce sa nachádzajú aj zemiakové jamy, kam si predkovia ukladali krvopotne vypestovanú a zožatú úrodu.

Najstarší vojak sveta, Ladislav Škultéty – Gábriš, fara Mojtín reprodukcia. Foto: Ladislav Makay, 1979 (Archív Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici).

Históriu obce Mojtín nejde vyrozprávať bez spomienky na miestneho rodáka, uhorského vojaka Ladislava Škultéty – Gábriša, ktorý je právom označovaný ako „cisársky večný vojak.“ Jeho život poznáme aj vďaka šikovnému biografickému spracovaniu jeho životného príbehu z pera mojtínskeho rodáka, publicistu a prozaika Jána Martiša. Ladislav slúžil v armáde od svojich trinástich rokov až do svojej smrti v roku 1831 v Rumunsku. Vojenským životom žil osemdesiat rokov. Prežil 22 vojen. Osobne bol prítomný na neuveriteľných 256 bojiskách. Do dejín vojenskej histórie sa zapísal ako najstarší a najdlhšie slúžiaci vojak na svete. Svoju zbraň skrížil s Francúzmi, Prusmi, Turkami i s Rusmi. Kostrové ostatky tohto hrdinského uhorského husára boli prevezené z Balkánu v roku 2014 a uložené do rodnej mojtínskej zeme.

Nehistorické zaujímavosti

Okrem historického a turistického vyžitia si tu prišli na svoje aj milovníci športu. Od prvej polovice 70. rokov 20. storočia sa pracovalo na zriadení lyžiarskeho strediska. Za celou myšlienkou stál a aktívne sa na jeho výstavbe podieľal Ing. František Závodský. Postupne tu vyrástlo lyžiarske stredisko, chata aj s infraštruktúrou. Premiéra prvého spusteného vleku sa konala v januári 1980. Od roku 1985 na bolo spustených šesť vlekov na svahoch Grúňov a Javoriny. Celková kapacita bola až 2200 osôb za hodinu. Okrem toho ste tu mohli nájsť aj bežecké trate či lyžiarsku školu. Nečudo, že Mojtín patril k najvyhľadávanejším strediskám na Považí.

Socha sv. Jozefa v prítmí Mojtínskej jaskyne (Jaskyňa sv. Jozefa), kde sa dodnes slúžievajú bohoslužby. Foto: Mgr. Dominika Kukučová.

Je známe, že Strážovské vrchy sú plné jaskýň a rôznych krasových či vápencových útvarov. Len v okolí Mojtína nájdete niekoľko známych, no i menej známych jaskýň. Medzi turistami najvyhľadávanejšia je neďaleká Mojtínska jaskyňa, ktorú poznáme aj pod názvom Jaskyňa sv. Jozefa. Od Mojtína smerom na Pružinskú dolinu nájdete ďalšie dve návštevníkmi obľubované jaskyne, a to Babirátku a pružinskú Dúpnu jaskyňu. Okrem nich v okolí Mojtína, nájdeme napríklad jaskyne Májová priepasť, jaskyňu Na Rúbani, jaskyňu Pod Hriankovou či Vlčí kostol. Aj cesta z pôvabnej Pružinskej doliny na Mojtín, samotná obec a jej okolie je príjemný turisticko-estetický zážitok. Stačí obuť kvalitnú obuv, zabaliť do batohu dobrý proviant a vydať sa v ústrety prírodným i historickým krásam Strážovských vrchov…

Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici