Nepochopený význam mestskej zelene?

982

Mestská zeleň dotvára kolorit nášho okolia a mnohokrát je jedným z mála príjemných momentov v betónových džungliach miest. O význame a funkcii zelene sme sa rozprávali s Richardom Pekarom, poradcom pre mestskú zeleň v Púchove a odborníkom na slovo vzatým.

Pod pojmom mestská zeleň si treba predstaviť každú drevinu či krík na území mesta, mestských či súkromných pozemkoch. Táto zelená masa má podľa R. Pekaru nezanedbateľný vplyv na kvalitu života obyvateľov: „Hovoríme tu o estetickej funkcii, ktorá je úzko previazaná s funkciou psychologickou. Ide o kompozičnú skladbu drevín a jej vnímanie ľuďmi. Je všeobecne známe, že zelený priestor človeka upokojuje. Produkciou kyslíka navyše zeleň  vytvára nad mestom ochrannú kupolu a zabraňuje tak väčším klimatickým výkyvom. V lete býva v centre mesta aj o päť stupňov viac ako na jeho okraji, kde je zelene viac. Preto je dobré, aby sa zeleň v mestách udržovala.“

Výruby áno, ale opodstatnené

Súčasťou starostlivosti  o zeleň sú aj výruby drevín, nakoľko tieto sú atakované rôznymi okolitými vplyvmi. V dôsledku pôsobenia výfukových plynov a mechanických poškodení napr. pri stavebných prácach sú dreviny náchylné na všakovaké choroby hubového charakteru, ktoré drevinu oslabujú. Okrem externých činiteľov pôsobí na kondíciu rastliny aj jej vek. Pri krátkovekých drevinách sa vyslovene ráta s tým, že sa na konci ich života budú musieť odstrániť, aby neohrozovali zdravie a majetok ľudí: „Keď sa robí uvoľňovací alebo bezpečnostný výrub, je dôležité vyrúbanú zeleň doplniť  adekvátnou náhradnou výsadbou, aby ochranná funkcia nebola narušená. Náhradná výsadba sa rieši v rámci mesta, ak sa ale v lokalite výrubu nachádza vhodné miesto, prioritne sa obsadí toto s ohľadom na najbližších 10 – 20 rokov, aby tu dodatočne nevznikol problém. Pokiaľ to je možné, tak ideálne je vysádzať zeleň napr. k panelákom v miestach, kde nie sú balkóny.“ dodáva R. Pekara, ktorý sa v praxi stretol aj s kurióznymi dôvodmi a podnetmi na výrub od občanov: „Listy či peľ padajúci na autá a balkóny…Ľudia si neuvedomujú, že výrubmi škodia aj sami sebe, najmä v časoch klimatických zmien. Obrazne povedané: v zime vyrúbu strom a v sparnom lete im bude chýbať tieň, ktorý koruna tohto stromu poskytovala.“

A čo alergie?

Preto je podľa slov odborníka potrebné, aby sa pri výrube každá drevina hodnotila zvlášť: „Prísť na miesto, obhliadnuť stanovisko, zhodnotiť problém, aký priestor v rámci ostatnej zelene po výrube ostane, čím a v akom množstve ju nahradiť. Aby sa neopakovala situácia zo 70. a 80. rokov, keď si ľudia pri „akciách Z“ vysádzali stromy pod balkóny bez potuchy o tom, čo tam za štyridsať rokov budú mať.“ Polemika ohľadom mestskej zelene sa so železnou pravidelnosťou rozvíri každoročne najmä v jarných a letných mesiacoch, kedy vyvstáva otázka v súvislosti s alergénnymi drevinami ako sú jelše, brezy, lipy, liesky alebo hraby. Rúbať či nerúbať?: „Mesto je vo Vážskej kotline, spektrum peľových zŕn sa nesie možno sto kilometrov v smere vetra. Ak si niekto myslí, že odstránením brezy pred domom sa zbaví alergie, je na omyle. V prípade, že človek žiada o výrub alergénu, mal by k tejto žiadosti pridať aj lekárskymi testami podložené potvrdenie lekára-alergológa.“

Stav mestskej zelene nie je dobrý

Na záver sa v súvislosti s vyššie napísaným natíska jednoduchá otázka – aký teda je stav púchovskej mestskej zelene? R. Pekara dvíha varovný prst a tvrdí, že zďaleka nie ideálny: „Najväčším problémom pre zeleň je kosenie blízko kmeňa, vďaka čomu dochádza k znehodnoteniu rastliny. Neopatrným kosením sa na spodku kmeňa dreviny vytvára rana, ktorú rastlina kvôli opakovaným zásahom koscov nestihne nikdy poriadne zaceliť. Následne tam preniká vlhkosť, plesne, mravce a iné živočíchy a končí to tým, že strom doslova vyhnije zvnútra. Skoro všetky vzrastlé dreviny (do 3 metrov) v meste sú poškodené žilkou, čo je smutné, lebo jeden strom stojí 100-300€ a je to veľká škoda. Výruby pokračujú, náhradná výsadba stráca životnosť a preto je možné, že za dvadsať rokov budeme mať v meste o tretinu menej zelene.“

-lef-

Drevina každým rokom atakovaná pri kosení okolitého trávnika žilkovou kosačkou.
Drevina každým rokom atakovaná pri kosení okolitého trávnika žilkovou kosačkou.

DSC_0681

Dôsledok mechanického poškodenia dreviny. Poranený strom postupne vyhnije zvnútra.
Dôsledok mechanického poškodenia dreviny. Poranený strom postupne vyhnije zvnútra.

DSC_0683

Richard Pekara
Richard Pekara