O včelích produktoch a ich význame pre ľudí: MED

1459

Včela sa objavuje na zemi už pred 100 miliónmi rokov. Prvé dochované svedectvá (včela zaliata v jantáre) sa datujú do doby 60 miliónov rokov pred naším letopočtom. Prvé zachované maľby o zbere medu boli objavené v Pavúčej jaskyni v Španielsku a pochádzajú z obdobia 13 000 rokov p. n. l. Chovom včiel sa zaoberali už Sumeri v Mezopotámii pred 4000 rokmi p. n. l., neskôr aj v Egypte.
Včelársky novovek sa datuje od roku 1850. Včelie produkty slúžili v histórii ľudstva na liečenie, na sladenie potravín a na výrobu sviečok.

Med
Včelie produkty delíme na priame (vosk, materská kašička, včelí jed) a na nepriame (med, peľ a propolis). Od dôb, kedy význam medu spočíval v jeho postavení výlučného sladidla, sa jeho postavenie nepochybne zmenilo. Med je biologicky plnohodnotná potravina. Svojím vysokým obsahom priamo stráviteľných cukrov – glukózy a fruktózy, ktoré sa rýchlo vstrebávajú do krvi, je dôležitý ako zdroj energie najmä pre rekonvalescentov, športovcov a ťažko pracujúcich. Okrem cukrov med obsahuje aj minerálne látky, vitamíny, rastlinné silice a farbivá, aromatické látky, flavonoidy, bielkoviny a celý rad iných látok.

Delenie medu podľa pôvodu
Kvetový – získaný z nektáru kvetov rastlín
Medovicový – pochádzajúci z výlučkov hmyzu (vošky, méry, …) cicajúceho rastliny
Zmiešaný – z medu kvetového a medovicového
V rámci základných typov medov včely produkujú medy, ktoré pochádzajú z jedného druhu rastlín, takéto medy sa označujú ako jednodruhové. Najčastejšie sa stretávame s medom agátovým, prípadne s repkovým, lipovým, facéliovým, slnečnicovým, pohánkovým…

Ako vzniká med?
Med vzniká tak, že včela lietavka donesie nektár do úľa, odovzdá ho ďalšej včele, tzv. úľovej včele, tá nektár obohatí o zložky z hltanových žliaz a zahustený už med, uloží do bunky plástu. Takto to pokračuje dookola, pričom v pláste sa med ešte zahusťuje odparovaním vody na konečných 16 až 18 %. Ak je med správnej konzistencie a bunka je plná, včela bunku vzduchotesne uzavrie voskom. Na jeden kilogram medu je potrebné zozbierať nektár z troch miliónov kvetov.

Zdravší med alebo cukor?
Pre ľudí, ktorí sa nechcú dopracovať k obezite či cukrovke, ale hlavne pre diabetikov, je zdravšia a výhodnejšia strava s nízkym glykemickým indexom (GI). Tento charakterizuje rýchlosť vstrebávania glukózy z trávenej potravy do krvi. Toto vstrebávanie by malo byť pozvoľné a plynulé, zatiaľ čo pri čistej glukóze je veľmi rýchle a prudko zvyšuje hladinu cukru v krvi. Glykemický index medu je v priemere 55. Med má iný pomer fruktózy a glukózy ako klasický cukor (sacharóza).  Pre diabetikov je vhodnejší med, v ktorom je viac fruktózy, t. j. agátový med, ktorý môžu užívať v menších dávkach po konzultácii s lekárom. V 100 g medu je o 75 kalórií menej ako v 100 g cukru. Rovnaká úroveň sladkosti 70 g medu = 100 g cukru.

Kryštalizácia medu
Znakom kvality a pravosti medu je jeho kryštalizácia. Kryštalizácia je jeho prirodzená vlastnosť, ktorá závisí od pomeru glukózy a fruktózy v mede, od obsahu vody v mede a aj od teploty prostredia, kde med skladujeme.

Liečebne účinky medu
Posilňuje celkovú nervovú sústavu a psychiku človeka. Posilňuje srdce a cievy. Zlepšuje a urýchľuje hojenie rán (medovicové medy). Zvyšuje detoxikačnú schopnosť organizmu. Zlepšuje trávenie a vylučovanie. Pomáha pri liečbe chorôb pečene a pankreasu, pri infekciách dýchacích ciest a hrdla. Je zdrojom okamžitej využiteľnej energie. Zlepšuje spánok. Má veľkú antioxidačnú schopnosť (10 x vyššiu ako biele víno).

Koľko medu denne?
Bežná dávka pre dospelého človeka je 4 až 5 čajových lyžíc denne. Doposiaľ nie je známe žiadne predávkovanie organizmu s medom, takže dávky si môže každý individuálne prispôsobiť podľa potreby. Bežná dávka pre deti je 2 až 3 čajové lyžičky denne.

Pastovaný med namiesto nutelly
V poslednom období je veľmi populárne kvetové medy pastovať – upravovať ich miešaním, pričom nadobudnú konzistenciu krému a ďalej už nekryštalizujú. Tieto medy môžeme natierať na chleba ako krém bez toho, aby tiekli po ruke. Zvlášť obľúbené je miešať do medov, škoricu, čokoládu, kurkumu, zázvor, rakytník a iné produkty, ktoré zvýšia liečivé schopnosti takéhoto ochuteného medu.

Pozor na falšované medy
V súčasnej dobe dochádza k dovozom medov z Ukrajiny, Číny, Vietnamu, Argentíny…
Tieto medy nie sú pre našinca vhodné, pretože obsahujú zbytky cudzorodých peľov, ktoré môžu zapríčiniť alergie. Mali by sme konzumovať med vyprodukovaný z prostredia, v ktorom žijeme – zo Slovenska. Niektoré dovážané (a lacnejšie) medy sa naviac ešte aj falšujú – miešajú sa z izoglukozámi rastlinného pôvodu, farbia sa a pridávajú sa do nich látky na stuženie, aby boli hustejšie. Preto pozor na kúpu medov napríklad pri cestách a rôznych jarmokoch. Včelári odporúčajú, aby si najradšej každý konzument kupoval med u overených včelárov, ktorých pozná a môže sa kedykoľvek na nich s otázkami o pôvode a vlastnostiach medu obrátiť.

Pre Púchovské noviny Milan Janco,
Zákládná organizácia Púchov Slovenského zväzu včelárov