Obetisko Prosné – sakrálny areál púchovskej kultúry

847

„Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností, z prejavov keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách.“ PhDr. Karol Pieta, DrSc. pre Historyweb.

Za kultové areály považujeme mimoracionálne objekty podľa určitých charakteristických znakov ako zámerne deformované obetné predmety, zvieracie a ľudské pozostatky, obetné jamy a žiaroviská. Doteraz sa na Slovensku našli štyri takéto areály: Liptovská Mara, Prosné, Trenčianske Teplice, Slatina nad Bebravou. Možnosť, že sa pridá Stupné, by musel potvrdiť archeologický výskum.

Peter Kondrčík z Púchova objavil v roku 1965 obetisko púchovskej kultúry mladšej doby železnej medzi dvomi dolinami v dnes odľahlom horskom sedle Uhliská (kataster Prosné). V tom istom roku začal výskum archeológ Považského múzea v Žiline Anton Petrovský-Šichman, v nasledujúcom roku aj Jozef Moravčík. Bola odkrytá obetná jama 240 cm dlhá a 90 cm široká. V blízkosti bola šikmo vyhĺbená kolová jamka pre drevenú stélu, hlavný symbol obetiska. Obetovávali  sa poľnohospodárske plodiny, predmety, zvieratá i ľudia. Našlo sa množstvo fragmentov keramiky, prepálené šperky, nástroje, ostroha, zlatá minca, bronzové náramky a ihlice. Spálené kostrové pozostatky boli identifikované ako 3-5 dospelých jedincov vo veku 40-50 rokov, dvaja boli muži. Podľa nálezov v Prosnom sa ako symbolická obeta na hranicu ukladali nekonzumovateľné časti, ako boli hlavy a končatiny, zvierat i ľudí, mužov i žien.

V lete 2016 prebehol výskum v Slatine nad Bebravou, v sedle pod keltským hradiskom Udrina. Odkrylo sa kultové miesto s rovnakými prvkami, ako malo obetné miesto v Prosnom. Jama na odliatby – libatio a na drevený kôl – totem. Našli sa, v našom prostredí vzácne, časti bronzových plastík.

Keltská mytológia a duchovný svet

Mytológia pevninských Keltov sa v historických – teda písomných záznamoch nezachovala. Z diel antických autorov poznáme viac ako 400 keltských bohov, všetky tieto diela ale popisujú západných a ostrovných Keltov. Čo si zo svojej mytológie priniesli na Slovensko nevieme. Zostávajú pramene archeologické – artefakty. Stratenú tradíciu tak môžeme vidieť na kotlíku zo zlata, striebra a emailu, ktorý sa v roku 1891 našiel v Gundestrupe. Súčasný významný keltológ V. Megaw konštatuje, že heraldický beštiár použitý na kotlíku je do veľkej miery podobný motívom z veľkých strieborných mincí Keltov žijúcich v 1. storočí pred naším letopočtom na území Bratislavy. Čiastočné vysvetlenie môže priniesť teda aj numizmatika a množstvo symbolov na minciach púchovskej kultúry. Podľa slovenskej numizmatičky Evy Kolníkovej: „koník na reverze mincí púchovskej kultúry nie je bezmyšlienkovitá imitácia antických predlôh, reprezentuje niektorého z kmeňových predstaviteľov keltského panteónu.“

Predstava, že symbol koníka z prostonárodnej slovenskej povesti Pavla Dobšinského Slncový kôň je tak prastarý, by sa páčila nielen Petrovskému-Šichmanovi.

Stanislava Flimmelová

Zdroj:
– Karol Pieta: Stredolaténske kultové miesto v Slatine nad Bebravou, Archeologický ústav SAV, 2016
– Tatiana Podolinská: Keltská mytológia in: Historická revue 9/2008

Ilustračné foto:
– Rekonštrukcia sídliska z mladšej doby železnej: Dwarf digital, Slovanské hradiská, odborná spolupráca: Branislav Kovár, Radoslav Čambal, pre Múzeum púchovskej kultúry v Púchove, 2017
– www.hradiska.sk