Od fašiangov do Popolca…

333

Fašiangové obdobie trvalo od Troch kráľov do Popolcovej stredy, takmer vždy okolo Gregora 12. marca boli ukončené.

Fašiangy nemajú presný termín, niekedy sú dlhšie, inokedy kratšie. Záviseli od dátumu Veľkej noci a ten zas od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Fašiangy sa končili štyridsať dní pred Veľkou nocou. Končili troma dňami – krátkym fašiangom v trvaní od nedele do utorka.

O NÁZVE A ČASOVOM OHRANIČENÍ FAŠIANGOV

V období Veľkej Moravy (v 9. storočí) sa používal termín mjasopust. V Čechách sa zachoval pod názvom masopust. Na Slovensku bol pôvodný názov zamenený za pomenovanie nemeckého pôvodu fašangy, fašiangy (z nemeckého Fastenschank – posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom).

Časové ohraničenie fašiangového obdobia zaviedla Cirkev koncom 4. storočia – fašiangy končili dňom Popolcovej stredy, po ktorej nasledoval 40-dňový pôst.

MASKA AKO ZMENA IDENTITY

Obdobie pred štyridsaťdňovým pôstom sa ľudia snažili využiť a správali sa nadmieru uvoľnene. Vyzeralo to, akoby odložili svoju identitu a za všetko, čo urobili a povedali, mohli ich masky…

Podobu fašiangov ovplyvnili dve odlišné zložky. Prvou zložkou boli prvky starorímskych slávností na počesť boha Bakcha a Marsa. Bakchanálie sa konali 17. marca a rozšírené boli najmä na vidieku. Roľníci sa zabávali rôznymi žartami, pri ktorých nosili masky z kôry. V mestách boli sviatky veľkolepejšie a nadobudli až bezuzdný charakter. Mamurálie sa konali 14. marca na počesť boha Marsa. Ústrednou postavou bol do koží odetý muž, ktorého vyháňali z mesta palicami. Predstavoval starý mesiac marec. Zvyk pochádzal z čias, kedy rok začínal marcom pomenovaným podľa boha Marsa.

Druhou zložkou, včlenenou do fašiangového obdobia, boli „dni rodičov“, čoho súčasťou bolo kladenie jedál na hroby a obrady, kedy ľudia nosili masky znázorňujúce predkov.

FAŠIANGY U SLOVANOV

U Slovanov sa fašiangy tiež vyvinuli zo starších zvykov konaných na prelome zimného a jarného obdobia. Dôkazom sú niektoré kultúrne prvky západných a východných Slovanov, začlenené do fašiangového alebo veľkonočného obdobia.

Mládež u východných Slovanov chodila po obci s figúrou zimy, ktorú spálili. U západných Slovanov tomuto rituálu zodpovedá vynášanie Moreny. U východných aj západných Slovanov máme záznamy aj o kladení jedál na hroby. Slovania pri spomienkových slávnostiach používali masky.

Do fašiangov sa začlenili aj obrady súvisiace so svadbami, preto sa na fašiangy tešili vydajachtivé dievky a slečny. Dávnejšie sa zo žartu zvyklo hovoriť, že dievky sa skôr vydajú cez kratšie fašiangy, kedy majú mládenci menej času na vyberanie.

FAŠIANGOVÉ ZÁBAVY

Počas fašiangových obchôdzok po domoch získavala mládeže potraviny i peniaze, z ktorých pripravila v dedine spoločnú zábavu. Na posledný fašiang chodievali fašanguvať po dedinách viaceré skupiny. Sluha s horárom vchádzali do každého domu, ostatné skupiny len tam, kde im niečo dali, pritom spievali :

Fašiangy, Turíce Veľká noc príde,
kto nemá kožúška, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám , len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky nech sa vypasiem.

Počas posledných dní pred Popolcovou stredou sa konali zábavy a chodili fašiangové masky, najmä medveď, turoň, koza, obilník, slameník, sitárik, muži prezlečení za ženy, svadobný pár, vojak, kôň s jazdcom. Niektorí z mládencov nosili kožuch prevrátený naruby – postavu volali Kubo alebo Starý. Obliekali sa aj široké plátenné nohavice s košeľou, vypchaté slamou, a zabávali obecenstvo nešikovnosťou. Slamou ovinuté postavy boli nazývané slameníkom alebo medveďom. Typov slameníka bolo viacero. Jeden typ bol celý obkrútený povrieslami a ďalší mal slamu pripevnenú okolo pása, druhú vrstvu okolo hrdla a na hlave mal klobúk z krátkeho snopu. Na hrudi a okolo pása mal zavesené kravské zvonce. Maska turoňa symbolizovala silu a plodnosť tura, mohutného zvieraťa, ktoré u nás už dávno vyhynulo. Maska bola v podobe býčej hlavy so zvoncami na rohoch a papuľou, ktorá sa dala otvárať a zatvárať. Niesol ju muž, ktorý bol prikrytý plachtou alebo kožušinou. Ústrednou postavou v čele sprievodu bol aj Vojak s dreveným alebo železný ražňom, na ktorý ľudia napichovali slaninu a klobásy.

FAŠIANGOVÉ PRANOSTIKY A REČŇOVANKY

Aký je prvý fašiangový deň, také budú prvé jariny.

Aké fašiangy, taká Veľká noc.

Suché fašiangy, dobrý rok.

Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti, staré dievky ikajú, že sa nevydajú.

POCHOVÁVANIE BASY

Fašiangy na veľkej časti nášho územia vyvrcholili v utorok pred polnocou obradom známym ako pochovávanie basy. Jednalo sa o žartovný pohreb basy, symbolizujúci zábavu a muziku, ktorá v čase pôstu už nemohla znieť. V tradičnom vidieckom prostredí sa ukončilo spoločenské stretávanie mládeže. Ukončili sa spoločné priadky v kúdeľných izbách a v domoch sa začalo tkať.

POPOLCOVÁ STREDA

V utorok pre Popolcovou stredou (Popolečná, Škaredá) gazdiné zvlášť dbali, aby v nádobách neostali zvyšky mäsa alebo masti, vydrhol sa všetok riad. V stredu sa držal prísny pôst, dovolené bolo len jedno sýte jedlo (okrem detí, starých a chorých ľudí). Ľudia sa zúčastňovali bohoslužieb, počas ktorých ich kňaz požehnal popolom na čelo hovoriac: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš! Alebo: Kajajte sa a verte v evanjelium! Pôst býval prísny, počas nasledujúcich 40 dní ľudia nejedávali mäsové pokrmy, snažili sa viac odriekať a modliť.

Jozef Mihálik, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici