Odporúčania Hlavného hygienika SR k výskytu vtáčej chrípky

91

Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku vo Zvolene potvrdilo viacero pozitívnych výsledkov vyšetrenia na vtáčiu chrípku v Slovenskej republike. Ide o subtyp A(H5N8), ktorý bol potvrdený aj v Európe. Štátna veterinárna a potravinová správa SR podľa dostupných informácií nariadila príslušné opatrenia zamerané na tlmenie choroby, jej kontrolu a zabránenie šírenia nákazy v chovoch hydiny.

O víruse AH5 N8

Subtyp vírusu vtáčej chrípky A (H5N8) v súčasnosti cirkuluje medzi vtáctvom v Európe. Rýchlo sa šíri v chovoch hydiny, má takmer 100 % úmrtnosť. Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky od divoko žijúcich vtákov do domáceho chovu je najväčšie, keď sa hydina pohybuje vonku a má spoločný prístup k vode s divokými vtákmi.

V prípade spozorovania príznakov, ktoré by mohli svedčiť o nákaze vtáctva (náhly úhyn, pokles v príjme potravy a vody, znížená alebo žiadna znáška vajec a iné neobvykle správanie hydiny alebo voľne žijúceho vtáctva), je potrebné urýchlene informovať príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu.

Prenos vtáčej chrípky na ľudí

Pôvodca vtáčej chrípky môže potenciálne vyvolať aj ochorenie u človeka. V riziku nákazy sú všetky osoby, ktoré sa dostali do kontaktu s nakazenou hydinou alebo vtákmi. Riziko prenosu vírusu vtáčej chrípky A(H5N8) na ľudí je nízke. Prenos zo zvierat na ľudí nebol u tohto subtypu na Slovensku doteraz zaznamenaný.

Pokiaľ by došlo k nákaze ľudí vtáčou chrípkou, išlo by o prenos vírusu z infikovaných zvierat priamym kontaktom s chorými alebo uhynutými zvieratami (kontakt so zvieraťom holými rukami, vdýchnutie prachu s obsahom výlučkov/trusu). Miestom vstupu vírusu do organizmu človeka sú sliznice (ústa, nos a očné spojivky).

V prípade, že spozorujete choré alebo uhynuté vtáctvo, hlavný hygienik SR odporúča:

  • vyvarovať sa akéhokoľvek kontaktu s chorým a uhynutým vtáctvom, ich výlučkami a kontaminovanými predmetmi (povrch vajec, predmety v kuríne a pod).
  • čo najskôr o tejto skutočnosti informovať príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu,
  • ak nie je možné vyhnúť sa manipulácii, treba používať osobné ochranné pomôcky tak, aby bolo zabránené vírusu dostať sa na nechránenú pokožku alebo sliznice, a to prostredníctvom ochranných rukavíc, tvárovej masky/rúško, ochranných okuliarov, ochranného plášťa a nepremokavej obuvi.

Pri chove domácej hydiny je potrebné dodržiavať:

  • zásady osobnej hygieny, najmä dôkladné umývanie rúk,
  • v prípade zmeny chovania hydiny okamžite informovať štátnu veterinárnu a potravinovú správu.

Pri manipulácii s mäsom a vajíčkami z hydiny je dôležité:

  • dôkladné a časté umývanie rúk pri príprave surového mäsa z hydiny a vajec,
  • umývanie pracovných plôch, kuchynského náradia a riadu  – najlepšie pod tečúcou teplou  vodou s prídavkom detergentu,
  • dôkladné varenie usmrcuje vírus – všetky jedlá z hydiny je potrebné variť pri teplote najmenej 70 °C po dobu 20 minút vo všetkých častiach spracovanej potraviny,
  • neodporúča sa konzumovať surové alebo nedostatočne tepelne opracované pokrmy z hydiny.

Osoby, ktoré prišli do priameho kontaktu s chorým alebo uhynutým vtáctvom musia:

  • sledovať svoj zdravotný stav,
  • v prípade vzniku príznakov chrípky/chrípke podobného ochorenia bezodkladne kontaktovať ošetrujúceho lekára, ktorý určí ďalší postup liečby a zrealizuje laboratórne vyšetrenie vzorky biologického materiálu od chorého (výter z nosa a hrdla).

Vtáčia chrípka sa príznakmi nelíši od bežnej chrípky a jej podobných ochorení. Medzi príznaky patrí náhly vzostup teploty, zimnica, bolesti kĺbov, svalov, zápal spojiviek, postupne sa môžu pridružiť kašeľ a nádcha. Liečba chrípky je symptomatická, v prípade potreby je možné použiť antivirotiká. Ochorenia na chrípku vo väčšine prípadov končia vyzdravením.

ÚVZ SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva v súčasnosti aj naďalej monitorujú epidemiologickú situáciu a spolupracujú so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR.

RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik SR, foto: pixabay.