Odpovede na otázky rodičov o povinnom očkovaní

129

Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR pripravilo zmeny v ich prijímaní do predškolských zariadení na základe podmienky povinného zaočkovania detí. Úrad verejného zdravotníctva zverejnil odpovede odborníkov na najčastejšie otázky, ktoré zaujímajú rodičov detí.

Ako pomôže prijímanie zaočkovaných detí do predškolského zariadenia verejnému zdraviu?

Aktuálne platný zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia umožňuje v prípade odmietnutia povinného očkovania uložiť zo strany regionálneho úradu verejného zdravotníctva pokutu rodičom za to, že dieťa nepodrobili povinnému očkovaniu. V praxi sa to ukázalo ako nepostačujúci krok, pretože neočkované deti naďalej navštevujú detské kolektívy. Vzhľadom na súčasnú migráciu obyvateľstva, cestovanie, klesajúcu zaočkovanosť a súčasnú nepriaznivú epidemiologickú situáciu vo výskyte niektorých infekčných ochorení nie je vylúčené zavlečenie infekčného ochorenia medzi najrizikovejšiu a najvnímavejšiu skupinu populácie, ktorou sú deti. U detí je veľké riziko komplikovaného priebehu ochorení. V rámci ochrany ich zdravia je preto žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní.

Neočkované deti v kolektíve môžu byť v prípade zavlečenia nákazy prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu, alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu. Tieto deti sú závislé od kolektívnej imunity. Je dôležité, aby rodičia zvážili všetky možné riziká, ktoré môžu ovplyvniť zdravie ich detí. Pokiaľ bude stále stúpať počet neočkovaných detí, najmä z dôvodu odmietnutia očkovania rodičmi, môže dôjsť k opätovnému výskytu ochorení, až epidémií, ktoré sa v našich zemepisných šírkach vďaka systému očkovania nevyskytovali.

Nevnímate navrhovanú zmenu pri prijímaní neočkovaných detí do predškolských zariadení ako neprimeraný tlak na rodičov, ktorí zvažujú povinné očkovanie? Nie je povinné očkovanie protiústavné?

Povinné očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti vzniku a šíreniu nebezpečných infekčných ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním. Je potrebné ho chápať ako opatrenie na ochranu zdravia v celospoločenskom záujme a nie ako zásah v oblasti zdravia jednotlivca, ktorý možno vykonať len s jeho súhlasom – v takomto prípade by celoplošnú ochranu verejného zdravia nebolo možné zo strany štátu vôbec, a to v akejkoľvek forme zabezpečovať.

Podrobenie sa povinnému očkovaniu je v súčasnosti ustanovené zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov čo znamená, že platný právny predpis už túto povinnosť dávno ukladá, s cieľom zabezpečovať ochranu verejného zdravia. Systém povinného očkovania je na Slovensku z historického pohľadu dlhodobý. Dávame do pozornosti, že povinné očkovanie sa nevykonáva za účelom umiestnenia detí do predškolského zariadenia, ako je to v mnohých prípadoch účelovo dezinterpretované. Opäť zdôrazňujeme, že plánovaná zmena prijímať do predškolských zariadení iba deti zaočkované v rámci povinného očkovania, má za cieľ zabrániť, aby sa do kolektívu dostali nezaočkované deti, ktoré môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre deti s trvalou kontraindikáciou očkovania.

Povinné očkovanie sa vykonáva s prioritou ochrany jednotlivca a celého obyvateľstva pred nebezpečnými a život ohrozujúcimi infekčnými ochoreniami tak, ako to ustanovil už platný zákon a tak, ako túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR. V roku 2013 bolo na Ústavný súd SR zaslané podanie vo veci ústavnosti legislatívy o povinnom očkovaní. Ústavný súd SR v roku 2014 v predmetnej veci rozhodol – nevyhovel návrhu Krajského súdu v Nitre na vyslovenie nesúladu ústavy s príslušnými ustanoveniami zákona č. 355/2007 Z. z. Podľa Ústavného súdu SR ustanovenia o povinnom očkovaní nie sú v rozpore s Ústavou SR.

Aký je počet detí, ktoré nemôžu byť očkované vzhľadom na zdravotné kontraindikácie?

V rámci administratívnej kontroly očkovania sa každoročne zisťuje počet dočasných a trvalých kontraindikácií. Z poslednej kontroly očkovania k 31.08.2018 bolo zistených 2.294 zdravotných kontraindikácií očkovania, z toho 626 (27,2 %) bolo trvalého a 1.668 (72,7 %) dočasného charakteru.

Medzi dočasné kontraindikácie patrili najmä časté akútne ochorenia, dlhodobá imunologická a alergiologická liečba, operácie dieťaťa, kožné, neurologické a nefrologické ochorenia, nízka pôrodná hmotnosť, alergie a anémie. Najčastejšie trvalé kontraindikácie tvorili ťažké onkologické ochorenia, imunodepresívne stavy, ťažké neurologické ochorenia, detská mozgová obrna, vrodené vývojové chyby, onkologické a alergické ochorenia.

Doočkovanie detí s dočasnými kontraindikáciami očkovania zistenými v predchádzajúcej kontrole očkovania: v čase od 01.09.2016 do 31.08.2017 bolo zistených 2.189 dočasných kontraindikácií – z toho bolo k 31. 08.2018 doočkovaných 863 (39,7 %) detí a 1.326 (60,6 %) detí zostalo nezaočkovaných. Najčastejšie príčiny nedoočkovania bolo odmietnutie rodičov, presťahovanie do zahraničia, nedostavenie sa na doočkovanie a pretrvávanie kontraindikácií.

Ako chcete vyriešiť rozpor tejto novely so školskou legislatívou o predškolskej dochádzke?

Podľa navrhovaného znenia novely zákona č. 355/2007 Z. z. môže byť do predškolského zariadenia umiestnené len dieťa, ktoré sa podrobilo pravidelnému povinnému očkovaniu zodpovedajúcemu veku dieťaťa podľa očkovacieho kalendára alebo má trvalú kontraindikáciu očkovania alebo prekonalo ochorenie, pred ktorým má toto očkovanie chrániť alebo má laboratórny dôkaz o pozitivite protilátok. Z uvedeného vyplýva, že dieťa, ktoré by malo byť napr. ako trojročné umiestnené do predškolského zariadenia, musí spĺňať podmienku absolvovania povinného očkovania vzhľadom na vek.

Toto ustanovenie nebude platiť pre dieťa, ktoré dosiahne vek pre školskú dochádzku a bude plniť povinnú školskú dochádzku podľa školského zákona. Súčasne treba uviesť, že dieťa, ktoré navštevuje prvé ročníky predškolského zariadenia ešte neplní povinnú školskú dochádzku, teda nehovoríme tu o ústavnom práve na vzdelanie, s výnimkou posledného ročníka predškolského zariadenia, ktoré bude od 1. 9. 2020, novelou zákona z dielne ministerstva školstva, už súčasťou povinnej školskej dochádzky. Našim cieľom nie je narúšať priebeh povinnej školskej dochádzky. Vzhľadom na zvyšujúci sa trend odmietania očkovania a snahu zabrániť šíreniu infekčných chorôb v detskej populácii však považujeme za potrebné zaviesť preventívne opatrenia prostredníctvom kontroly plnenia povinnosti očkovania u detí ešte pred nástupom do predškolského zariadenia.

Kedy sa na Slovensku stalo, že neočkované dieťa ohrozilo, respektíve nakazilo svojich spolužiakov či iné deti?

Príkladom môžu byť napr. lokálne epidémie osýpok v komunitách s nízkou zaočkovanosťou, kde sa prvé prípady vyskytli práve u detí, ktoré neboli očkované z dôvodu odmietnutia očkovania, alebo pre vek, resp. zdravotnú kontraindikáciu, a ktoré ochorenie následne šírili vo svojom okolí. V rámci minuloročnej epidémie osýpok na východe Slovenska, ktorá v SR vypukla po 20 rokoch od poslednej epidémie osýpok, sa ochorenie vyskytlo u takmer 180 detí do 5 rokov, ktoré neboli očkované, z celkového počtu 565 prípadov ochorení na osýpky. V rámci tohtoročných epidémií osýpok v SR (v období od januára do marca) bolo ochorenie na osýpky zaznamenané u takmer 75 detí do 5 rokov, ktoré neboli očkované, a to z celkového počtu 150 prípadov ochorení na osýpky.

V rokoch 1997 – 1998 vzplanula epidémia osýpok v okrese Spišská Nová Ves. Najviac boli postihnuté obce Letanovce, Rudňany, Bystrany a Krompachy, odtiaľ sa nákaza preniesla do okresu Gelnica. Z celkového počtu 1 150 chorých bolo nezaočkovaných 748 osôb, vrátane detí do päť rokov (minimálne 470 prípadov). Deti sa nemusia nakaziť iba v detských kolektívoch, ale aj v domácom prostredí, vonku na ihrisku alebo napr. v dopravnom prostriedku. Aj v tomto prípade je potrebné myslieť na to, že takéto deti sú infekčné už počas inkubačného času.

Infekčné ochorenia sa však najrýchlejšie šíria práve v kolektívnych zariadeniach, vrátane predškolských zariadení, medzi neimúnnymi osobami. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predchádzať tomu, aby v prípade zavlečenia nákazy do kolektívneho zariadenia boli neočkované deti prameňom pôvodcu nákazy pre tie deti, ktoré z rôznych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované a ochorenia môžu u nich prebiehať s ťažším klinickým priebehom, resp. s komplikáciami.

Nie je prijímanie iba zaočkovaných detí do predškolských zariadení diskrimináciou?

Od zavedenia očkovania sa v SR celková zaočkovanosť detskej populácie proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95%, kedy pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98-99%. Dosiahnutá zaočkovanosť na tak vysokej úrovni zabezpečila, že v SR bol eliminovaný výskyt vybraných prenosných ochorení, práve dôsledkom efektívnej imunizácie detí a dospelých. Vďaka vysokej úrovni zaočkovanosti u nás mnohé ochorenia vymizli a mali sme zabezpečenú dostatočnú kolektívnu ochranu populácie, ktorá chránila aj najrizikovejšiu skupinu, teda vnímavé deti (deti, ktoré neboli očkované pre nízky vek alebo mali kontraindikáciu očkovania alebo neboli očkované z iných príčin, medzi ktoré patrí aj odmietnutie rodičov dať ich zaočkovať).

V posledných rokoch bol na Slovensku zaznamenaný nárast počtu rodičov, ktorí odmietajú povinné očkovanie svojich detí. Prejavuje sa to na poklese zaočkovanosti detskej populácie. V dôsledku zvyšujúceho sa počtu nezaočkovaných osôb významne klesá kolektívna ochrana populácie proti prenosným ochoreniam v rámci očkovacieho kalendára, čo je rizikom pre vznik lokálnych epidémií. Otázka očkovania sa v poslednom období stáva celospoločenskou témou najmä medzi rodičmi. Zvýšenie dostupnosti rôznych internetových portálov alebo sociálnych sietí zabezpečuje rýchle šírenie informácií o očkovaní. Rodičia sa v súčasnosti dostávajú k protichodným informáciám o očkovaní. Dostupné sú nielen objektívne informácie zo strany odborníkov, ale aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, zväčša neodborníkov, pričom paradoxne, ktorí ak nemali trvalú kontraindikáciu, sami boli v minulosti očkovaní.

Každý pokles úrovne zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších skupín populácie – malých detí. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa možno povedať, že každé dieťa má právo a nárok byť chránené očkovaním pred infekčnými ochoreniami. Je dôležité, aby v detských kolektívoch bolo čo najviac detí očkovaných proti ochoreniam zaradeným do Národného imunizačného programu SR. Štát v prvom rade zodpovedá za zdravie verejnosti a podľa charakteru problému volí rôzne opatrenia. Výchovné a vzdelávacie preventívne aktivity sa realizujú neustále. Súčasná epidemiologická situácia vo výskyte prenosných ochorení v celej Európe ukazuje, že to nie je dostatočné a v záujme detí si vyžaduje prijať aj ďalšie opatrenia. Povinné očkovanie patrí k najvýznamnejším protiepidemickým opatreniam v oblasti primárnej starostlivosti. Je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia.

Ako je možné, že na východnom Slovensku nastala pri viac ako potrebnej 95% zaočkovanosti epidémia osýpok a ochorenie sa vyskytlo sa aj u zaočkovaných ľudí?

V minuloročnej epidémii osýpok v okresoch Michalovce a Sobrance bol zaznamenaný významne vyšší podiel ochorení u osôb očkovaných jednou alebo dvomi dávkami očkovacej látky proti osýpkam v rámci pravidelného povinného očkovania, ako je európsky priemer. Uvedená skutočnosť nás viedla k tomu, aby sme sa pokúsili objasniť príčiny tohto stavu.

ÚVZ SR následne realizoval doplnkové laboratórne vyšetrenia v Národnom referenčnom centre pre morbilli, rubeolu a parotitídu, ktorých cieľom bolo zistiť, či osoby choré na osýpky a podľa zdravotnej dokumentácie očkované dvoma dávkami kombinovanej stabilnej očkovacej látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR), majú prítomné protilátky proti ružienke, ktorá sa na Slovensku voľne nešíri a protilátky môžu byť vytvorené iba po očkovaní. V rámci zrealizovaného doplnkového laboratórneho vyšetrenia bolo zozbieraných 103 vzoriek sér, pričom 81 vyšetrených vzoriek na protilátky proti ružienke bolo negatívnych. Vzhľadom na tieto výsledky nemožno vylúčiť, že tieto osoby neboli očkované, napriek údaju o očkovaní MMR vakcínou v ich zdravotnej dokumentácii.

Je potrebné zdôrazniť, že antigén vakcíny navodzujúci protilátky proti ružienke je vysoko imunogénny, a ak by boli deti naozaj očkované, mal by byť detekovateľný v 96% až 98% vyšetrených, čo jednoznačne dokázal aj Imunologický prehľad realizovaný v roku 2018, ktorý bol zameraný aj na ružienku.

Hlavný hygienik Slovenskej republiky zaslal z dôvodu zistených skutočností podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Úradu Košického samosprávneho kraja na vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, týkajúci sa možného nesúladu uvedených informácií v zdravotnej dokumentácii a skutočným stavom u osôb chorých na osýpky v rámci epidémie osýpok v okresoch Michalovce a Sobrance v roku 2018. O výsledkoch šetrení nemá ÚVZ SR doposiaľ spätné informácie.

Vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie vo výskyte osýpok ÚVZ SR opakovane žiadal zdravotníckych pracovníkov, najmä všeobecných lekárov pre deti a dorast a pre dospelých o zvýšenú ostražitosť a dôsledné vedenie zdravotnej dokumentácie, ktoré je nevyhnutné pri prijímaní potrebných protiepidemických opatrení.

Viete zabezpečiť, aby aj personál predškolských zariadení nebol možným šíriteľom chorôb, proti ktorým musia byť zaočkované deti navštevujúce predškolské zariadenia?

Očkovanie je v Slovenskej republike povinné už od jeho zavedenia – od roku 1951 – tuberkulóza (plošné očkovanie zrušené v roku 2012), od roku 1956 – čierny kašeľ, 1957 – detská obrna, 1958 – záškrt, tetanus, 1969 – osýpky, 1984 – ružienka, 1987 – mumps, 1998 – vírusová hepatitída typu B, 2000 – hemofilové invazívne nákazy, 2009 – pneumokokové invazívne ochorenia. Predpokladá sa, že dospelé osoby sú imúnne voči infekčným ochoreniam, proti ktorým boli očkované alebo ich prekonali.

Každý zamestnávateľ v zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je povinný zabezpečiť ochranu zamestnancov pri práci s biologickými faktormi a zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia vystavenie sa zamestnancov biologickým faktorom na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Zároveň je zamestnávateľ povinný poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie zamestnancom, ktorí sú, alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Tieto nariadenia a odporúčania sa týkajú všetkých zamestnávateľov, vrátane prevádzkovateľov predškolských zariadení. Okrem toho sa v zmysle zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch vyžaduje zdravotná spôsobilosť pedagogických zamestnancov na výkon pedagogickej a odbornej činnosti.

Prečo nie je rešpektované rozhodnutie o neočkovaní z náboženského dôvodu, keďže je v SR sloboda vyznania?

Nevykonané očkovanie z iných dôvodov ako zdravotných, nie je možné považovať za kontraindikáciu; za kontraindikácie očkovania sa považujú len zdravotné dôvody, pre ktoré dieťa nemôže byť zaočkované. Rodič, ktorý neumožní, aby jeho dieťa bolo zaočkované v prípade neexistencie kontraindikácie očkovania napriek právnej povinnosti, nielenže zbavuje dieťa jeho práva na fyzické a duševné zdravie na najvyššej úrovni, ale ohrozuje rovnaké právo ostatných, ktorí vzhľadom na zdravotnú kontraindikáciu očkovania alebo nedosiahnutý vek nemôžu byť chránení pred prenosným ochorením očkovaním.

Aké vedľajšie reakcie môžu nastať po očkovaní?

Kvalite očkovacích látok sa vzhľadom na ich špecifické vlastnosti venuje mimoriadna pozornosť. Od začiatku vývoja očkovacích látok sa neustále zlepšuje ich účinnosť a bezpečnosť. V súčasnosti sa využívajú technológie kombinovaných vakcín, nových liekových foriem látok a nových prenášačových systémov. Vďaka používaniu kombinovaných vakcín sa znížil počet vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Očkovacie látky, tak ako ostatné lieky a liečivá, môžu spôsobovať vedľajšie/nežiaduce reakcie.

Chápeme obavy a strach rodičov, ktorí sa obávajú vedľajších reakcií očkovania u svojich detí. Nepodceňujeme riziko vzniku reakcií po očkovaní. Nežiaduce reakcie sa sledujú a vyhodnocuje sa ich závažnosť. Treba si uvedomiť, že v prípade neočkovaného dieťaťa je tu vysoké riziko poškodenia zdravia, vzniku závažných komplikácií po prekonaní ochorenia, prípadne trvalého poškodenia zdravia najmä u detí, ktoré majú aj iné závažné diagnózy. V tejto súvislosti však dávame do pozornosti, že zodpovedné orgány sa budú zaoberať aj problematikou odškodňovania možnej ujmy na zdraví v dôsledku povinného očkovania.

Všeobecne po podaní očkovacej látky u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie, ktoré môžu byť lokálne (najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové, teda celkové (najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Fyziologické „očakávané“ reakcie sú bežnou reakciou na organizmu na vpravenie antigénu (očkovacej látky) do organizmu, ktorý indukuje tvorbu špecifických protilátok. Ich frekvencia výskytu je rôzna, závisí od individuálnej predispozície jednotlivca, ale aj od aplikačnej techniky. Preto je potrebné sledovanie dieťaťa po každom očkovaní minimálne 30 minút v príslušnej ambulancii.

V prípade potreby zvýšenej opatrnosti sa má očkovanie realizovať v Centre na očkovanie detí s kontraindikáciami očkovania. V niektorých prípadoch sa však môžu vyskytnúť závažnejšie reakcie po očkovaní, ktoré sa väčšinou zaznamenávajú u osôb s inými pridruženými závažnejšími ochoreniami alebo s doteraz nezistenými poruchami imunitného systému. Závažné nežiaduce reakcie po očkovaní sa vyskytujú v ojedinelých prípadoch.

V súlade s legislatívou platnou v Slovenskej republike je každý lekár povinný hlásiť nežiaduce reakcie v súvislosti s aplikáciou liečiv. Očkovacie látky, ktoré sa používajú v Slovenskej republike, sú riadne registrované v rámci Európskej únie aj v rámci národnej registrácie, sú bezpečné a účinné. Výrobca očkovacej látky je povinný na základe zákona o lieku informovať o možných nežiaducich účinkoch v písomnej informácii pre používateľa, ako aj v súhrne charakteristických vlastností lieku. Uvedené dokumenty sú vypracované v súlade s Európskym liekopisom a s pokynmi Európskej liekovej agentúry. Informácie a dokumenty, ktoré musia byť priložené k žiadosti o povolenie na uvedenie očkovacej látky na trh musia preukázať, že terapeutická účinnosť prevažuje nad jej potenciálnymi rizikami.

Ako sa postupuje pri ujme na zdraví spôsobenej v rámci očkovania?

Odškodnenie sa aktuálne realizuje v zmysle Zákona č. 437/2004 Z. z. o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Osoba poškodená závažným nežiaducim účinkom sa v takomto prípade má obrátiť na súd, ktorý danú vec prešetrí v súčinnosti s príslušnými odbornými národnými autoritami, ako sú napríklad Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd následne rozhodne, kto a v akej výške má odškodnenie za závažné vedľajšie účinky vyplatiť.

Práve súd zisťuje, či nežiaduci účinok vznikol nesprávnou aplikáciou, nesprávnym skladovaním alebo bol spôsobený doteraz nezistenými zmenami imunitného systému očkovanej osoby. Do súdneho procesu tak môže byť začlenený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti aj výrobca, respektíve distribútor očkovacej látky. Odškodnenie za nežiaduce účinky sa teda rieši prostredníctvom súdu, ktorý vydá konečné rozhodnutie o výške a realizácii odškodnenia poškodenej osobe. V prípade, že sa nedokáže presne určiť príčina vzniku závažného nežiaduceho účinku a súd rozhodne, že poškodená osoba má byť napriek tomu odškodnená, odškodnenie sa vypláca zo systému sociálneho zabezpečenia. Výrobca predmetnej očkovacej látky sa tiež môže s poškodenou osobou dohodnúť mimosúdnou cestou.

Prečo je potrebné dať dieťa povinne zaočkovať proti 10 infekčným ochoreniam, keď vakcíny neposkytujú stopercentnú ochranu a imunita organizmu je po prekonaní mnohých chorôb celoživotná?

Očkovacie látky nie sú 100 % účinné u každej osoby. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu závisí aj od imunitného stavu očkovanej osoby (či už v čase očkovania, ale aj po ňom). Očkovacie látky však možno považovať za vysoko účinné. Čím viac osôb v celkovej populácii je zaočkovaných proti niektorému z ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, tým je vyššia kolektívna ochrana populácie a znižuje sa riziko vzniku a šírenia ochorenia. Z uvedených dôvodov je potrebné aby všetky zdravé deti, ktoré kontraindikáciu na očkovanie nemajú, boli pre dosiahnutie kolektívnej imunity zaočkované. Konečným efektom očkovania je výrazné zníženie chorobnosti a úmrtnosti na vybrané prenosné ochorenia. Očkovanie preukázateľne dokázalo pozitívny dopad na výskyt infekčných chorôb už od jeho zavedenia.

Prenosné ochorenia patria medzi najzávažnejšie stavy ohrozujúce zdravie, životy a zanechávajúce trvalé následky. Ak sú v súčasnosti k dispozícii účinné očkovacie látky, nemožno hazardovať so zdravím detí odmietaním tejto účinnej špecifickej prevencie. Neočkované dieťa možno ochorenie prekoná, no rodič ho tak dobrovoľne vystavuje vzniku vážnych zdravotných komplikácií, resp. ohrozeniu života.

Prečo je na Slovensku očkovanie proti niektorým infekčným ochoreniam povinné?

V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali – napr. Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa totiž vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení.

Účinnosť očkovania je vo svete i na Slovensku jednoznačne dokázaná ústupom až vymiznutím ochorení, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. V súčasnosti je svet vo finálnej fáze vykorenenia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia, a to detskej obrny. Vďaka rozsiahlemu povinnému očkovaniu sa toto ochorenie v súčasnosti nevyskytuje v troch regiónoch Svetovej zdravotníckej organizácie vrátane európskeho kontinentu. V krajinách, kde je očkovanie dobrovoľné, sa vo väčšej miere vyskytujú epidémie infekčných ochorení. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu, určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie. Na Slovensku je povinné očkovanie hradené z verejného zdravotného poistenia.

Sú vakcíny pre ľudský organizmus bezpečné?

Národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv je v SR Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). ŠÚKL vykonáva dohľad nad liekmi (farmakobdelosť), zaznamenáva a vyhodnocuje oznámenia o nežiaducich účinkoch humánnych liekov. V Európskej únii je pre všetky štáty záväzný spoločný Európsky liekopis, ktorý obsahuje záväzné normatívy kvality liečiv a liekov. Stanovená kvalita je jednou zo základných záruk bezpečnosti liekov pre pacientov a iných užívateľov. Podľa požiadaviek Európskeho liekopisu, na tvorbe ktorého sa podieľajú medzinárodní experti, sa posudzuje kvalita východiskových surovín, medziproduktov a finálneho lieku/vakcíny. Pred umiestnením vakcíny na slovenský trh musí ešte výrobca v predstihu predložiť na ŠÚKL výrobnú a kontrolnú dokumentáciu. Informácie a dokumenty, ktoré musia byť priložené k žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh musia preukázať, že terapeutická účinnosť výrobku prevažuje nad jeho potenciálnymi rizikami. Po ich validovaní ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.

Hlásenie nežiaducich reakcií v súvislosti s očkovaním je povinné pre každého očkujúceho lekára v súlade s platnou legislatívou a je každoročne kontrolované. Nežiaduce účinky po očkovaní lekár hlási ŠÚKL a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. ŠÚKL prijíma v prípade potreby opatrenia (od doplnenia informácií o očkovacej látke, vydania upozornení pre zdravotníckych pracovníkov a pre pacientov, obmedzenia používania až po stiahnutie očkovacej látky z trhu).

Sú vakcíny účinné?

Veda a výskum v oblasti výroby očkovacích látok napreduje a možno konštatovať, že dnešné deti sú očkované s oveľa kvalitnejšími vakcínami, ako napríklad ich rodičia. Treba však zdôrazniť, že očkovacie látky nie sú 100 % účinné, ale toto tvrdenie platí aj pre každý jeden bežne používaný liek. Možno ich však považovať za vysoko účinné. Napríklad jedna dávka MMR vakcíny dokáže zabezpečiť ochranu na približne 93% dve dávky MMR vakcíny na 97%. Tvorba ochranných protilátok proti danému ochoreniu je závislá na imunitnom stave jedinca (či už v čase očkovania, ale aj po ňom).

Kde sa dozviem o chemickom zložení vakcín?

Zloženie očkovacích látok je uvedené v Príbalovej informácii pre používateľa lieku a v Súhrnne charakteristických vlastností lieku. Každý výrobca očkovacích látok alebo ich distribútor musí dodržiavať podmienky ustanovené v príslušných legislatívnych predpisoch platných v Slovenskej republike. V oblasti kvality liekov, vrátane očkovacích látok, musí dodržiavať zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Za kvalitu očkovacej látky je zodpovedný výrobca alebo distribútor a táto kvalita je kontrolovaná Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Vakcíny sa požiadavkami na dokázanie účinnosti a bezpečnosti neodlišujú od iných liekov, s výnimkou niektorých homeopatík a tradičných rastlinných liekov, kde sa klinické dôkazy účinnosti a bezpečnosti nevyžadujú. Základné výsledky klinického skúšania sú uvedené aj v súhrne charakteristických vlastností lieku pre každú očkovaciu látku.

Nezasahuje sa očkovaním do vývinu imunitného systému organizmu?

I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne „naivný“, je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. Očkovacie látky používané v súčasnosti majú zásadným spôsobom znížený obsah antigénov v porovnaní s minulosťou. Antigén je charakteristická črta mikroorganizmu, podľa ktorej ho imunitný systém dokáže rozpoznať. Očkovacie látky obsahujú antigény príslušného mikroorganizmu a po ich vpravení do organizmu reaguje imunitný systém tvorbou ochranných protilátok proti pôvodcom bakteriálnych alebo vírusových infekcií bez toho, aby očkovacia látka vyvolala ochorenie.

Čo môže ľudskému telu spôsobiť thiomerzal vo vakcíne?

Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú. Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu sa výskyt autizmu a diabetu nezmenil a stúpa tak isto, ako aj v krajinách, v ktorých thiomerzal nepoužívajú. Od roku 2003 sa realizovalo sedem štúdií, ktoré vyvracajú príčinnú súvislosť medzi thiomerzalom vo vakcínach a vznikom autizmu.

Aká je súvislosť medzi MMR vakcínou a vyšším rizikom vzniku autizmu?

Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje vznik autizmu, vznikli v roku 1998. Už od roku 1995 sa realizovalo mnoho vedeckých štúdií, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Naopak, objavili sa informácie, že autori teórií o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu boli obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Dôsledkom je návrat týchto ochorení, okolité krajiny hlásia epidémie v nevakcinovanej populácii, hlásia, žiaľ, aj úmrtia detí na tieto preventabilné infekčné ochorenia.

K vedeckým štúdiám: Vo Veľkej Británii sa vyhodnotilo 498 detí s autizmom narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek tomu, že sa potvrdil trend nárastu prípadov autizmu, nebola pozorovaná žiadna zmena v počte diagnóz autizmu po roku 1987, odkedy bola používaná MMR vakcína, ktorej sa pripisoval príčinný vzťah so vznikom tohto ochorenia. Vo Fínsku a Dánsku odborníci použili národné registre, z ktorých čerpali údaje o vakcinačnom statuse a súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka reprezentovala vyše 500.000 detí, ktoré sa narodili v rokoch 1982 až 1998. Taktiež sa nepotvrdilo riziko vzniku autizmu po očkovaní. Nová dánska štúdia potvrdzuje predchádzajúce tvrdenie. Vedci v nej sledovali záznamy viac než 650.000 detí z Dánska, ktoré sa narodili medzi rokom 1999 až 2010. Vedci porovnali výskyt autizmu medzi očkovanými deťmi a tými, ktoré očkované neboli. Zistili, že podanie MMR vakcíny nebolo spojené so zvýšeným rizikom výskytu autizmu.

Dovoľujeme si upozorniť aj na meta-analytickú štúdiu uverejnenú v odbornom časopise Vaccine, zameranú na zistenie súvislosti medzi očkovaním a vznikom autizmu. Meta-analýza je typ štúdie, pri ktorej sa štatistickými metódami spájajú a sumarizujú výsledky viacerých epidemiologických štúdií zaoberajúcich sa rovnakou problematikou. Do tejto meta-analýzy sa vyberali štúdie z databáz Medline, PubMed, Embase a Google Scholar, ktoré boli publikované do apríla 2014 v akomkoľvek jazyku. Z celkového počtu 1.112 potenciálnych štúdií bolo do meta-analýzy zaradených 10 štúdií, ktoré spĺňali kritériá podľa usmernení PRISMA. Išlo o 5 kohortových retrospektívnych štúdií s celkovým počtom 1.256.407 skúmaných detí a 5 štúdií prípad-kontrola s celkovým počtom 9.920 skúmaných detí. Tieto štúdie boli zamerané na hľadanie súvislosti medzi očkovaním a vznikom autizmu alebo poruchami autistického spektra, na očkovaciu látku proti osýpkam, mumpsu a rubeole alebo na kumulatívnu dávku olova v tele a jej rizika vzniku autizmu alebo porúch autistického spektra, vrátane vystavenia thiomerzalu. Meta-analýza, v ktorej bolo zahrnutých celkovo 1.266.327 detí, nepotvrdila žiadnu súvislosť medzi očkovaním a následným rizikom vzniku autizmu alebo poruchami autistického spektra.

Čo môže organizmu spôsobiť hliník vo vakcíne?

Účinná a kvalitná vakcína musí vyvolať v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď – vyvolať tvorbu protilátok. Zároveň musí zabezpečiť, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie, teda, aby sa vytvorila dostatočná „imunitná pamäť“. Hliník – jeho používanie vo forme hydroxidu hlinitého má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Ako pomocný prostriedok zvyšuje ich účinnosť bez zbytočného zvyšovania množstva samotných špecifických antigénov. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny, sú aj v súčasných vakcínach. Vo vakcínach sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ochrany ľudského zdravia. Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo hliníka vo vakcínach neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Pri podaní vakcíny nedochádza k intoxikácii organizmu hliníkom. Koncentrácia pomocných látok podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Množstvo, v akom sa vyskytujú vo vakcínach, nepôsobí pre ľudský organizmus toxicky. Kvalita vakcín sa posudzuje podľa požiadaviek Európskeho liekopisu, na tvorbe ktorého sa podieľajú medzinárodní experti. Stanovená kvalita je jednou zo základných záruk bezpečnosti liekov pre pacientov a iných užívateľov.

ÚVZ SR, foto pixabay.com