Z denníka FS Holíšan a DFS Biela voda

106

Myjava a Kostelec v srdci Montenegra

Ozvena si razila cestu davom, rezká melódia z hrude huslí, basy. Na nemalom námestí ju musel počuť azda každý z tej nadšenej masy ľudí. Obklopovali ju folklórne súbory z rôznych kútov sveta usporiadané ako lúče okolo Slnka – pódia. Prišla naša chvíľa. Zimomriavky. Svetlá naliehavo ožarujú naše jasnomodré saténové zástery. Hlavou nám prebehla jediná myšlienka: Takto chutí láska k folklóru v strede Budvy?

Všetci sme už zažili tie momenty, ktoré nám dych zobrali a už nevrátili. Aj ja som ho zažila, ale u mňa toto očarovanie trvalo skoro týždeň. Všetko sa to začalo 17. augusta. Horúci deň so závanom vzrušenia. Ako vždy som meškala, ale asi to tak malo byť, inak by som nemala možnosť prejsť si pohľadom všetkých zúčastnených. FS Holíšan a DFS Biela voda, moji folklórni bratia a sestry, všetci s úsmevmi od ucha k uchu a s ťažkou batožinou, krojmi a rezňami v rukách. Nastúpili sme, poslednýkrát sme zamávali Púchovu a už nám nič nebránilo. Vyrazili sme smerom Budva, Montenegro.

Poviem Vám, cesta bola naozaj náročná, a to som ani nešoférovala! Bratislava, pumpa, Maďarsko, pumpa, Chorvátsko, pumpa… občas nejaké mýto s dotieravým nápisom: Čakajte! A potom som ho uvidela. Motýliky v bruchu, príťažlivosť, úsmev, široké, rozpínajúce sa do diaľky – MORE! Trblietajúce sa vo vychádzajúcom Slnku. Veru, na taký pohľad by si človek ľahko zvykol. A o chvíľu, cieľová stanica – Budva. Ubytovali sme sa v malom útulnom hoteli, kde sme boli tak ako vždy všetci spolu pokope a už nás nebolo. Objavovanie začalo. Na pláži Ploče sme strávili väčšinu času. Asi najväčšou výhodou bolo to, že sme za ňou museli (chceli) cestovať loďou.

Z morskej hladiny vyzerajú problémy inak – menšie. Veď si to predstavte, číra voda ponášajúca sa na hebký čínsky hodváb, miesto ako stvorené pre nás, potápačov. Horúce Slnko, vhodné pre „opaľovačov“, bary a reštaurácie pre gurmánov a kto bol akčnejší ako ja, odvážil sa siahnuť po adrenalínových športoch – skúter, nafukovačka ťahaná člnom… A keď prišiel večer, ešte viac sme ožili, veď Budva je známa tým, že to v nej žije do skorého rána, a tým sme sa aj riadili. Po tom čo sme nakúpili dary pre našich najbližších, tancovali sme, dlho… až sme sa pretancovali k najdôležitejšiemu večeru, k nášmu vystúpeniu.

Myslím si, že niet nad to, keď ste vyslancom mesta, krajiny. Niet nad tú zodpovednosť ukázať to najkrajšie a najoriginálnejšie, čo tu v dlaniach Európy máme. Cítili sme sa výnimočne poctení, nadšení, jednoducho šťastní, že nám niekto verí a spolieha na nás, boli sme ako malé deti. Áno, takto chutí láska k folklóru v srdci Montenegra. Cítim ju v srdci už 12 rokov a nemyslím si, že niekedy vyprchá. Naše vystúpenie zožalo obrovský potlesk. Všetci tlieskali, dokonca aj folklórne súbory z Poľska… A po takomto zážitku sme už boli pripravení odísť domov, tam kam patríme.

Na záver by som rada poďakovala našej umeleckej vedúcej Žanetke Littovej za chuť, čas a nervy, ktoré obetovala tomuto zájazdu. Viem, že to nie je ľahké chodiť do práce, na skúšky a po večeroch vypisovať emaily. Veľmi pekne ti z celého srdca ďakujeme! Ďalej musím spomenúť aj našu pani „ekonómku“ a vedúcu Dašku Žofčíkovú za všetku pomoc, ktorú plnými hrsťami rozhadzuje do súboru. V neposlednom rade ďakujem aj Kajovi a Mirkovi, našim vodičom autobusu za ich ohľaduplnosť a bezpečnosť cestou tam i späť. Pozdravujem aj našich fanúšikov, Janka Hoša, ktorý bol po celý čas zodpovedným dozorom (hlavne zabávačom), Romanku Vráblovú, Zuzku Ptáčkovú a všetkých, ktorí nás išli podporiť.

Ďakujem aj Vám, FS Holíšan a DFS Biela voda, že pozitívne ovplyvňujete môj život a spestrujete ten vír bežných povinností, že stojíte jeden pri druhom ako ohnivká reťaze. Veľmi Vás ľúbim! A čo dodať? Opäť sme v škole a v práci, oddýchnutí a plní elánu sme pripravení pokračovať v novej folklórnej sezóne a naďalej Vás tešiť a rozdávať úsmev, hudbu, tanec. Teším sa na vás na našom najbližšom vystúpení.

Aneta Uherčíková, FS Holíšan