OKNO DO MINULOSTI XIX.: Objavenie prameňa a vznik Kúpeľov Nimnica

2239

Pred začiatkom výstavby Priehrady mládeže (PM) bol vykonaný rozsiahly geologický prieskum pomocou vrtov až do hĺbky 35 m. Napriek tomu pripravili útroby Zeme počas stavby pre robotníkov nepotešujúce, no pre bežných ľudí milé prekvapenie, ktoré stálo na počiatku vzniku dnešných Kúpeľov Nimnica.

Na začiatku bol objav prameňa

Pri zakladaní pilierov výpustného zariadenia PM v koryte Váhu vyvrela robotníkom v novembri roku 1952 na povrch minerálna voda. Vzorku vody ochutnali a vyniesli na rozbor do laboratória, ktoré bolo na stavbe. Prameň minerálnej vody vystriekol z hĺbky cca 65 – 70 m, zrejme po otvorení prasklín spôsobenými rozstreľovacími prácami pri spúšťaní kesónov. Najskôr sa výskyt minerálnej vody považoval za lokálny jav. No pre uistenie sa vykonal dodatočne špeciálny vrtný výskum až do hĺbky 150 m. Pri vyhĺbení vrtu v ose priehrady eruptoval gejzír tejto vody až do výšky 12 m s výdatnosťou 12 l/s. Informácia o objavení minerálneho prameňa a jeho pozitívnych zdravotných účinkoch sa najskôr veľmi rýchlo rozšírila medzi robotníkmi na stavbe, následne sa dostala do povedomia ľudí z okolitých i vzdialenejších obcí. Bleskurýchla správa o zázračnej liečivosti týchto vôd priviedla ľudí zo širokého okolia. Pri vyvretom prameni vznikali zástupy ľudí (údajne až 1 000 osôb za deň), ktorí chceli vodu ochutnať, aby mohli sami na vlastnej koži pocítiť jej uzdravovacie účinky, a „načapovať“ si ju i domov. Pomocou ďalších výskumov sa zistilo, že výskyt minerálnej vody je rozšírený v skalnom podloží, a to na ľavom brehu Váhu, čo citeľne narušilo postup prác. Tie sa predĺžili a predražili, pretože bolo nutné vybudovať ochranu betónu pred agresívne pôsobiacou minerálnou vodou na betón PM. Z tohto dôvodu boli základy uložené do trasovej malty s čadičovým pieskom, do ktorej boli ešte do jednej tretiny vložené čadičové kocky. Druhá tretina sa vyplnila ručne nalievaným roztaveným asfaltom a zvyšná tretina bola vyplnená už samotným betónom daného bloku. Minerálka navŕtaná v priehrade je na Slovensku ojedinelá svojím chemickým zložením, ktoré sa takmer stotožňuje so zložením alkalicko-muriatickej kyselky v Luhačoviciach. Dodnes sa medzi ľuďmi šíri legenda o tom, že v čase navŕtania minerálneho prameňa pod PM poklesol tlak vody v Kúpeľoch Luhačovice.

214V kesóne sa minerálna voda objavila prvýkrát.

Z ubytovní kúpele a spor o ich názov

Až po ukončení výstavby PM sa prečerpávanie vody definitívne doriešilo. Hlavným zdrojom minerálnej vody je vrt B-1 z hĺbky 152-160,2 m. Keď sa rozhodovalo, čo sa stane s pôvodnými administratívnymi budovami a robotníckymi ubytovňami na pravej strane PM, ktoré v čase výstavby vodného diela obývali zamestnanci, rozhodnutie padlo na zachovanie stavieb a ich využitie na liečebné účely. Dislokačná komisia pri Úrade zboru povereníkov pridelila v júli 1957 všetky objekty sociálneho zariadenia PM Nosice Povereníctvu zdravotníctva za účelom „navracať zdravie pracujúcim“. Okrem toho mali byť vytvorené ubytovacie zariadenia s 320 lôžkami, slobodáreň, ordinácie, laboratória, inhalatórium, liečebné zariadenia, kaviareň, reštaurácia atď. Kúpele mali mať 150 stálych pracovníkov a 25 sezónnych. Dňa 1. apríla roku 1959 sa začala písať história najmladších kúpeľov na Slovensku – Kúpeľov Nimnica, vtedy ešte ako liečební Trenčianskych Teplíc. Vedúcim lekárom sa stal MUDr. Jozef Vajda a správou bol poverený Ján Lepej. Postupne boli tieto kúpele doplnené o ďalšie budovy a aj pôvodné určenie kúpeľov na liečenie dýchacích a zažívacích problémov bolo postupne rozširované. Zaujímavou udalosťou boli prieťahy pri určení názvu kúpeľov v lete roku 1958. V júni požadovala Okresná plánovacia komisia v Púchove zmenu názvu PM Nosice na PM Púchov a pomenovanie kúpeľov – Štátne kúpele Púchov. Predpokladalo sa splynutie „starých“ Nosíc s mestom Púchov do 2-3 rokov. Nepozdávalo sa to asi občanom Nimnice, keď sa MNV v tejto obci 18. augusta 1958 uznieslo pomenovať nové kúpele podľa názvu obce Nimnica. Do sporu vstúpil 29. augusta Odbor pre vnútorné veci rady Krajského národného výboru v Žiline a orgánom, ktoré obdržali výpis z uznesenia MNV v Nimnici nariadil, aby ho nepovažovali za právne účinný. Spor sa ešte chvíľu naťahoval. No ako sa spor o názov kúpeľov presne skončil dnes už všetci vieme. Od roku 1963 nesú kúpele meno neďalekej obce Nimnica.

Kupele 1966

Pohľad na kúpele a výletnú loď Jasenica z hladiny priehrady v r. 1966

Pavol Makyna