Orol skalný hniezdi v Púchove

1836

V utorkové popoludnie sme s diktafónom zavítali za pánom Vladimírom Rojkom, aby nám porozprával o chove nášho najväčšieho dravého vtáka – orla skalného. Možno ste doteraz ani nevedeli, že Váš sused v Púchove jedného takéhoto dravca chová. Pred tým, ako sa pán Rojko začal s nami rozprávať, navštívil svoju orlicu vo voliére.

Pred chvíľou ste prišli z práce a hneď ste utekali do voliéry k orlovi. Boli ste orlicu nakŕmiť, prípadne pozdraviť?

Pre orlicu som partnerom ja sám. Keby prišiel do voliéry iný samec – orol, tak by ho atakovala a zabila, keďže je o tretinu väčšia ako samec. Do svojho teritória nepustí nikoho iného okrem mňa, dokonca ani moju manželku. Aktuálne sedí na vajíčkach. V prírode po znesení druhého až tretieho vajíčka na ne zasadne úplne. Strieda ju samec, ale iba na chvíľu, kedy sa samica nažerie, napije a pretiahne kĺby. Následne si opäť zaľahne na vajíčka, z ktorých sa po 43-och dňoch začnú liahnuť mláďatá. Keďže som pre ňu samec ja, tak ju musím pri tejto činnosti trikrát do dňa striedať. Prídem k hniezdu, kde mi znášku prenechá, aby som ich zakryl. Ona sa ide nažrať. Aby nebola dlho mimo hniezda, tak sa snaží žrať čo najrýchlejšie. Povystiera si krídla a potom sa vráti späť.

Ako to prebieha po vyliahnutí sa mláďat?

Po čase ju samec strieda už na dlhšiu dobu, pretože už chodia loviť obaja, aby nakŕmili neustále hladné mláďatá. Skalné orly majú zvláštnosť, ktorej sa hovorí kainizmus. V 90% prípadoch staršie mláďa uklove, teda zabije alebo odstrčí mladšie. Pri umelých znáškach sa to robí tak, že mladšie sa zoberie od samice a kŕmi sa človekom. Keď má mláďa už 12-15 dní, tak sa dá späť pod samicu. Vtedy je už také veľké, že nevidieť aj trojdňový rozdiel medzi vyliahnutím mláďat, a teda sa už nič nestane. Sú zaznamenané prípady, kedy samica v dôsledku nedostatku potravy zabila mladšie mláďa a ním nakŕmila staršie. Takto rieši príroda nedostatok potravy. Snaží sa perspektívne zachovať zdravý a silný genofond.

orol5

Budete pokračovať v chove ďalšej generácie alebo ich pustíte odrastené do voľnej prírody? Aká je situácia s týmito orlami vo voľnej prírode?

Medzi chovateľmi sa mláďatá predávajú. Budúci majiteľ musí byť poľovník a sokoliar s potrebnou praxou. Moje mláďatá budú už tretia generácia a môžu ísť do celej Európy. Táto orlica je pôvodom zo Slovenska a presný názov je orol skalný -európsky /Aquila chrysaetos/. Zákonom sú orly prísne chránené a v súčasnosti je ich stav dobrý, čoho dôkazom je nadmorská výška, v ktorej hniezdia. V minulosti hniezdievali v nadmorskej výške viac ako 900 metrov nad morom. V súčasnosti je ich populácia tak znormalizovaná, že sa znižuje nadmorská výška hniezdenia. Kedysi boli hlavnou zložkou potravy svište, hraboše, malé zajace, králiky. Teraz sa orol skalný dokáže etablovať i na vodné vtáctvo, hady a iné. V prírode nemajú orly skalné prirodzeného nepriateľa, ak nepočítame človeka. Majú výborný sluch a osemkrát lepší zrak ako človek. Moju orlicu kŕmim hlavne kuriatkami , ktorých sa zbavujú veľkochovy. Za deň zožerie 10-15 kuriatok.

Obliekli ste sa do poľovníckeho odevu. Nemá orlica problém s rozlišovaním vašej osoby pri rôznych typoch alebo farbách odevu?

Orol dokonale rozoznáva mimiku, hlasy aj oblečenie. Keby som sa neprezliekol, tak ma nechá prísť do voliéry, ale snažila by sa ma vypudiť mimo hniezda. Som teda vnímaný ako jej partner, ktorý musí byť vždy rovnako oblečený. Minule som chcel zvážiť a zmerať vajíčka, dal som si okuliare, ktoré som nenosil. Zostala nervózna, prelietavala hore-dole a nechcela ma pustiť k vajíčkam. Keď som si to uvedomil, vyšiel som z voliéry, dal si dole okuliare a vrátil sa k nej. Ona ma skontrolovala a pustila ma k znáške.

orol3

Ako ste sa dostal k orlovi skalnému a koľko sa asi dožívajú, vážia, merajú?

Aby chlap neblbol, tak musí mať nejakého koníčka. (smiech) Od malička ma to bavilo, len na to neboli prostriedky a ani priestory. Ale už ako malý chlapec som choval vtáky. Potom som sa nakontaktoval na regionálnych sokoliarov, čo je už takmer 30 rokov. Túto orlicu som kúpil z umelého chovu. Mám ju od pána, ktorý na Slovensku začínal ako prvý chovať orla skalného. Moja orlica má 9 rokov. Jej matka sa dožila 37 rokov. V Čechách majú 56-ročnú samicu a je v plnom zdraví, odchováva mláďatá. Moja orlica váži mimo sokoliarskej sezóny 5 kg. Väčšina ľudí si myslí, že orly sú omnoho ťažšie, no nie je to tak. Majú totiž duté kosti. Rozpätie krídiel je asi 2,2 metra.

Ako prezimuje orol skalný v podmienkach chovu? Odlieta do Afriky ako iné orly?

Orly skalné zimujú doma, na rozdiel napríklad od orla krikľavého – Aničky, ktorú možno sledovať v médiách. Orly skalné sú naše najväčšie dravé vtáky. Nestriedajú partnerov podobne ako bociany a labute. Každý rok si dostavujú hniezda, ktoré majú v priemere aj 2-3 metre. Väčšinou majú aj dve hniezda, ktoré striedajú. Samec spí a oddychuje v inom hniezde ako samica. Používajú aj tzv. trhanisko, teda hniezdo, kde samec korisť naporcuje a potom nosí samici a mladým.

Ako sa pária orly skalné v zajatí? Mali ste tu privezeného samca, alebo naopak?

Orly skalné sa v zajatí nedajú prirodzene oplodniť. Keby som tam pustil samca, snažila by sa ho zabiť. Samca pre ňu predstavujem ja. Preto sa inseminuje umelo, čo znamená, že sa odoberú spermie od samca a samica musí byť natoľko pripravená, aby ich do seba vtiahla. Pred troma týždňami som ju inseminoval. Na vajíčkach bude sedieť spolu 43 dní. Už v minulosti som sa pokúšal o insemináciu, ale neúspešne. Teraz som samicu zobral k samcovi, tomu sa spermie odobrali a hneď, následne boli vtiahnuté samicou. Teoreticky by z toho niečo mohlo byť, ale príroda je mocná čarodejka. V prírode sa stáva, že krkavce zničia znášku vajec. Orly sa potom doslova zmobilizujú a spravia tzv. náhradnú znášku po dvoch týždňoch, keďže sa v prírode udialo niečo, čo nie je obvyklé.

orol4

Spomínali ste sokoliarov. Ste organizovaný, napríklad ako poľovníci?

Sokoliarov, teda ľudí ktorí chovajú dravé vtáky, je v súčasnosti asi 270 členov na Slovensku. Aktívnych je samozrejme menej, keďže niektorí iba dravce chovajú, ale nelovia s nimi, alebo z iných príčin. Slovenský klub sokoliarov organizuje raz za rok medzinárodné stretnutie, kam prídu Holanďania, Nemci a celá Európa. Rozdelený sme do kategórii: sokoly, potom sú jastraby, myšiaky červenochvosté a menšie dravce a potom sú zvlášť ešte orly. Keď je na stretnutí viac orlov, tak sme rozdelení na 2 až 3 skupiny a do pohonu ideme 8 aj 10 orliarov. Je to podujatie, kde sa chodia loviť hlavne zajace. V rojnici dlhej asi 50 metrov sa zoskupíme vedľa seba v poradí honec, orliar, honec, orliar atď. Orol má na hlave čiapku, aby nebol vyrušovaný inými vnemami. V momente, keď vybehne zajac, tak orliar kričí vo svojom jazyku orol, alebo eagle, dáva dole čiapku a púšťa orla. Nemôže sa stať, že sa pustia dva orly naraz.

Prečo? Čo by sa mohlo stať?

Raz sa mi to na stretnutí stalo a mali sme obrovské šťastie, pretože orly sa snažia zajaca chytiť. Keď orol vidí iného orla, tak ho berie ako svojho nepriateľa. Môže sa stať, že by sa navzájom zabili. Stalo sa mi, že medzi mnou a Holanďanom vybehol zajac v strede a obaja sme naraz zakričali a pustili orlov. Nezostávalo nám nič iné, ako za nimi bežať. Našťastie tam bol vedúci skupiny s autom a „letel“ za nimi. Keď sme dobehli k miestu, tak moja samica držala zajaca za hlavu, ktorý pri chytení vystrel zadné nohy. Druhá samica ho chytila práve za tieto nohy, čo je pri vystretom zajacovi asi metrová vzdialenosť medzi orlami. Každý orol rešpektuje iba svojho majiteľa a ten chlap strčil medzi nich ruky, aby ich od seba oddelil. Keď som sa ho opýtal, či sa nebojí, veď mne kedysi orlica preťala pazúrom dlaň, tak odpovedal, že veď ide o orly. (smiech) Zaujímavé je, ako napríklad dospelý zajac vie „kľučkovať“. Pri jednom útoku orol dolietaval zajaca, ten ešte pridal a zrazu sa zastavil. Zostal čakať, orol už naťahoval pazúry a chcel ho chytiť. Zajac v poslednom momente vyskočil z miesta do výšky dvoch metrov. Orol ho podletel, zajac dopadol, obzrel sa a pomaličky si odcupkal preč.

Prečo sa hovorí, že orly sa chovajú ako ľudia?

Raz som bol na oficiálnej poľovačke a orlica mi chytila srnu. Bola zima a v snehu spravili kotrmelec, v tom sa srna vyšmykla a dobehla preč. Kým som prišiel na miesto, tak orlica mala v snehu už vyšliapaný kruh. Na druhý deň sa vo voliére ku mne otočila chvostom a prestala so mnou komunikovať. Doslova bola urazená, pretože ona si spravila čo mala a je moja chyba, že som neskoro prišiel a srna utiekla. Týždeň sa so mnou nebavila (smiech). Keď na orlicu zapískam, tak mi odzdraví. Vtedy týždeň vôbec nič. Má svoje nálady a na moju manželku veľmi žiarli. Napríklad raz v čase hniezdenia som bol pri znáške tak, ako teraz a moja žena vedľa v záhrade mi do voliéry niečo hovorila. Ja som jej odpovedal a orlica zaregistrovala, že sa nebavím s ňou, ale s mojou manželkou a videla ju. Teraz, keby sa tu manželka v čase hniezdenia objavila, tak by ju orlica doslova zabila. Pre orlicu som partner ja a nikto iný.

orol2

Na južnom Slovensku boli zaznamenané mnohé otravy orlov. Prečo to niekto robí?

Otrávenú návnadu zožerú krikľavé orly, myšiaky, orly skalné a potom zomierajú v obrovských bolestiach. Je to nezmyselné, pretože poľnohospodárom nemôžu tieto dravce vadiť. Myšiak, jastrab, sokol dokonca likvidujú hlodavce, čiže by mohli byť radi, že likvidujú škodcov. Keď orol raz za čas chytí zajaca, nie je to taká veľká strata. Väčšinou sa živý zdochnutými, alebo zrazenými zvieratami. Orol sa nedá domestikovať, ako pes. Jediný vzťah, ktorý sa dá vybudovať, je postavený na báze toho, že orol je hladný a priletí len kvôli tomu, že sa u mňa nažerie. Keby som s orlom išiel von a je prežratý, vystúpi do veľkej výšky a zaletí preč. Potom sa väčšinou vráti. Moja orlica už nocovala mimo voliéry.

Ako dlho bola už Vaša orlica preč?

Najviac mi chýbala asi týždeň. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že ju niekto chytil a manipuloval s ňou. Našli ju až v Hornej Porube a nemala pútka ani rolničky, pričom orol si ich sám dole nevie dať. Myslím si, že ju niekto chytil a chcel ju predať, no zistil, že je nepredajná, tak ju pustil. Keby ju aj niekomu ponúkal, tak sa to okamžite dozviem, pretože orliarov v okolí nie je veľa. Kedysi som s ňou bol na lúke, orlica vykrúžila do veľkej výšky a stratili sme medzi sebou kontakt. Vzdušný prúd ju zaniesol niekde nad Považskú Bystricu. Do rána som ju už nevidel. Na druhý deň som videl jej siluetu, krúžila a hľadala oporné body, podľa ktorých sa orientuje. Našla svoj domov.

Za rozhovor poďakoval Pavol Makyna