Oslava 100. narodenín Ondreja Martiška

278

V pondelok 17.8.2020 sa v Europarku pri Župnom dome konala oslava 100. narodenín púchovského občana Ondreja Martiška.

Oslávencovi ku krásnemu jubileu zablahoželala primátorka mesta Katarína Heneková. V kultúrnom programe vystúpili mažoretky z Centra voľného času Včielka a spevácky zbor z Denného centra seniorov v Púchove, za ktorý oslávenca pozdravila jeho vedúca Emília Luhová. Na záver akcie sa oslávenec prihovoril k prítomným a prijal tortu, kvety a množstvo gratulácií od svojej rodiny a zhromaždených priateľov a známych.

Za Základnú organizáciu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov prehovorila poslankyňa mestského zastupiteľstva Irena Kováčiková, ktorá zúčastnených hostí oboznámila so životnými osudmi Ondreja Martiška:

„Zišli sme sa tu všetci pri jedinečnej príležitosti – oslavy stých narodenín nášho milého a drahého aktívneho člena základnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý ešte aj v tomto roku, vo veku 99 rokov, bol jej hospodárom. Funkciu zodpovedne vykonával od roku 1974. Jeho ocenenia, pamätné medaile, pamätné odznaky, titul „zaslúžilý funkcionár“, ktoré získal od Slovenského zväzu, okresnej organizácie zväzu protifašistických bojovníkov, ale aj od Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany SR pri 40-tom výročí oslobodenia, pri 50-tom a 70-tom výročí SNP a ukončenia 2. svetovej vojny nám pripomínajú, že Ondrej Martiško so zbraňou v ruke bojoval proti fašizmu za oslobodenie vlasti ako vojak SNP v Liptovskej Osade v hodnosti čatára, povýšený do hodnosti rotného a ako veliteľ vysunutej jednotky v Bielom Potoku. Za túto činnosť dostal aj ocenenie „vojnový veterán“ a pri 75. výročí mu ocenenie udelila Ruská federácia.

Ondrej Martiško sa narodil v roku 1920 vo Vydrnej. Pracovať začal sezónne na poľnohospodárskych a stavebných prácach. Koncom roka 1939 pracoval na Roľníckom mliekarskom družstve vo Vydrnej. Vojenskú službu vykonával v Dolnom Kubíne. V januári 1942 bol preložený do strážneho oddielu v Bratislave, potom preložený na poľný súd na Kaukaze, ako „pucák“, kde slúžil u jeho predsedu nadpor. JUDr. Petra Mázika. Od júna bol pridelený do Považských kasárni v Liptovskom Mikuláši. Od novembra do apríla 1944 slúžil ako vojak v Taliansku a naspäť sa vrátil do Liptovského Mikuláša.

Od 24. augusta 1944 zapojený do SNP, po ústupe z Liptovského Mikuláša vykonával službu u vozotajskej kolóny v Liptovskej Osade. Začiatkom októbra bol určený ako veliteľ vysunutej jednotky vozotajskej kolóny na Podsuckej, patriacej prvej rote na Bielom Potoku. Po výmene bol znova v Liptovskej Osade, kde sa pred osadou zúčastnil priameho boja na pravom palebnom postavení za pílou. Po úplnom potlačení SNP do 5. novembra 1944 pôsobil v partizánskej jednotke Železnô. Pre chorobu žlčníka, ktorá mu robila veľký problém, bol nútený odísť. Vrátil sa do rodnej obce Vydrná, kde sa zdržiaval až do júna 1945 a pracoval v poľnohospodárstve. Následne bol vojakom strážneho oddielu v Bratislave a 14. decembra 1945 bol prepustený do civilu.

Od roku 1946 až do júna 1948 pracoval na rôznych stavebných a poľnohospodárskych prácach. Od júla 1948 pracoval potravinárstve – v mliekarňach Tekovské Lužany a Bátovciach. V rokoch 1950-51 si doplnil vzdelanie na mliekarskej priemyslovke v Kroměríži. Získané vedomosti využíval v mliekarňach Žilina, Tvrdošín, Martin a od r. 1953 až do odchodu na starobný dôchodok v mliekarňach v Púchove.

Len málo vyvolených a bohumilých ľudí na svete má tu možnosť naplno prežiť a v primeranom zdraví dožiť krásny okrúhly vek 100 rokov. Mnohým z nás sa to pri tomto uponáhľanom a veľmi stresujúcom svete, zdá byť nemožné. Ale kedysi tomu tak nebolo, žilo sa ako keby pomalšie, menej technicky, ale určite zdravšie. Čoho je príkladom náš drahý oslávenec pán Ondrej, ktorý ako sám hovorí celý život poctivo pracoval a keď bol chorý po doktoroch veru nechodil, ale dal si dobrého horúceho lipového čaju a vypotil sa pod perinou z pravého husacieho peria.

Pri každom stretnutí sa usmieva, v očiach má radostnú iskru a pozorne počúva každé naše slovo. Keď dostane slovo – pútavo rozpráva náš Ondrejko, ktorého sme si zamilovali pre jeho úprimnosť, výrečnosť a nadhľad nad životom. Vždy ho radi počúvame. Nikdy nezabudneme na váš nežný úsmev, na milé stretnutia, keď ste vyberal členské a rozdával nám známky, na príjemné chvíle, ktoré sme spolu strávili na schôdzach, pietnych aktoch pri výročiach oslobodenia a SNP, ale aj na stretnutia pri rôznych príležitostiach v meste, alebo len tak na ulici.

Všetci úprimne veríme, že pánovi Ondrejovi bude dopriate ďalšieho života v šťastí v kruhu svojich blízkych a opatrovateliek zdravotníckeho zariadenia. Naša základná organizácia je hrdá, že sa môže popýšiť dlhoročným členom, ktorý napriek ťažkému a tvrdému životu počas vojny a oslobodzovacích bojov sa dožil krásnych 100 rokov života.

Nuž, čo vám máme želať k tomuto významnému dňu, keď s vami prichodí nám osláviť chvíľu nevšednú? Príjemné dobré ráno nech každý deň vás pozdraví ešte veľakrát v žití. Na záver máme ešte jednu milú povinnosť: odovzdať Ondrejovi Martiškovi Ústrednou radou Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Bratislava udelenú Medailu M.R. Štefánika I. stupňa za významnú činnosť v presadzovaní pokrokových, demokratických a humanitných tradícií odkazu boja za slobodu a proti fašizmu a Pamätný list pri príležitosti 75. výročia SNP za trvalé udržiavanie odkazu protifašistického odboja, za národné a sociálne oslobodenie a za aktívnu prácu v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov.“

Foto: Slavomír Flimmel