Papradnianska vyšívaná košeľa – dar z lásky

66
Muzska kosela, ktoru vysivala pani Filomena Hroskova z Papradna. Zbierka VM v PB. Foto J. Chudovská, 2022.

Predmetom mesiaca január 2023 je vyšívaná košeľa z obce Papradno, ktorá je výnimočná svojím príbehom. Veľmi podobné košele sa v hojnom počte zachovali v tejto obci dodnes.

Papradno, odkiaľ košeľa pochádza, je známe svoju výšivkárskou tradíciou už od prelomu 19. a 20. storočia. Na šikovnosti rúk miestnych dievčat a žien zarábal nejeden spolok. Každému spolku, ktorý obchodoval s výšivkárskymi prácami Papradňaniek záležalo na tom, aby boli výšivky dokonalé. Ženy neskôr využili svoje zdokonalené zručnosti aj pri výzdobe odevu a textílií pre vlastné potreby. Štafetu po prvom pôsobiacom spolku Izabella v obci Papradno prebral spolok Detva, v ktorého zápisnici sa spomína, že „docielené bolo zjemnenia krížikového vyšívania na voilu a hodvábu pre výzdobu detskej, dievčenskej a dámskej konfekcie.“ (Výročná správa Detvy z roku 1929, uložená v Slovenskom národnom archíve).  Vyšívanie umožnilo ženám privyrobiť si v zimnom období, keď na hospodárstve nebolo toľko práce.

Jednou z posledných známych výšivkárok, ktorá v roku 2022 oslávila 95 rokov, je pani Filoména Hrošková. Vyšívaním si začala zarábať vo svojich asi 14 rokoch pod vedením Terézie Portášikovej. Pani Terézia učila dievčatá a ženy techniky a vzory podľa zadania. Ako spomína pani Hrošková, výšivky na objednávku ale nehýrili farbami. Hnedá s bielou, prípadne odtiene jednej farby sa im zdali fádne, a preto si tie svoje vyšívali čo najpestrejšie.

Pani Hrošková vyšila košeľu asi v roku 1945 pre svojho „frajera, ktorého vedela, že bude ženou“. Košeľa bola v minulosti jedným z darov lásky, ktorý nevesta darovala ženíchovi.

Je vyšívaná na paname krížikovou technikou s motívom ruží, fijalí, modrých pupjankou, pupjaškou (púčikou), ľístkou. Spodný okraj košele a rukávov lemujú dva rady ažúr, medzi ktorými je kvetinový vzor. Okraj rázporku na hrudi zdobia zúbky bodovej farby vyšité hladkovaním (vláčeno). Vzory na novinách vimaľovaních ruží boli módnou vlnou, ktoré sa dostali aj do Papradna prostredníctvom časopisov, novín. Košeľu manžel neskôr nosil do kostola na veľké sviatky, Veľkú noc a Vianoce. Súčasťou daru pani Filomény Hroškovej, ktorý podarovala do fondu nášho múzea, bolo ďalších 24 kusov dekoratívnych vyšívaných obrusov, vankúšov, dečiek, ozdobných uterákov, ktoré dokumentujú vývoj a inšpirácie jednej papradnianskej výšivkárky a výšivkárstva v Papradne.

PhDr. Richard Benech, etnológ Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici