Participatívne rozpočtovanie – podstata, princípy a skúsenosti

774

Za posledné roky začali niektoré samosprávy zavádzať do praxe participatívny rozpočet. Ten umožňuje zapojiť občanov do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa ich mesta a spolurozhodovať o rozdelení vyčlenených finančných prostriedkov na podporu komunitných projektov. 

Participatívne rozpočtovanie je proces priamej, dobrovoľnej demokracie, kde môžu občania diskutovať a rozhodovať o verejných rozpočtoch a politike. Je to mechanizmus, resp. proces, prostredníctvom ktorého sa občania podieľajú na rozhodovaní, kde sa použije časť verejných zdrojov a pritom umožňuje spoločnú správu výkonných orgánov obce a všetkých sociálnych aktérov. Ide o novú formu vlády samosprávy, ktorá je založená na účasti a angažovanosti občanov, pričom môže dochádzať k zmenám v riadení komunálnej politiky.

Krátko z histórie

Participatívne rozpočtovanie začalo v roku 1989 v Porto Alegre v Brazílii. Porto Alegre má viac ako jeden milión obyvateľov. V roku 1988 robotnícka strana, progresívna politická strana založená v priebehu rokov 1964-1985, vyhrala voľby starostu. Kampaň strany bola založená na demokratickej účasti a na inverzii prioritných výdavkov, čo znamená, že došlo k obratu trendu, v ktorom boli štátne prostriedky vynakladané strednej a vyššej triede obyvateľstva. Participatívny rozpočet bol určený na pomoc chudobnejším občanom získať väčší podiel verejných výdavkov.

Keď robotnícka strana získala kanceláriu starostu v Porto Alegre, tým v podstate prevzala aj bankrot mesta. Počas prvých dvoch rokov v úrade experimentovali s rôznymi mechanizmami na riešenie finančných obmedzení. Participatívne rozpočtovanie vzniklo prostredníctvom takýchto procesov. V rokoch 1989 a 1990, v prvých dvoch rokoch participatívneho rozpočtovania, sa participatívneho rozpočtovania zúčastnilo menej než tisíc občanov; kým v roku 1992 počet zúčastnených vzrástol na takmer osem tisíc. Počet participujúcich rástol ako si občania uvedomili, že participatívne rozpočtovanie bolo dôležitým.

Princípy a pravidlá participatívneho rozpočtovania

Na správne fungovanie participatívneho rozpočtu treba dodržiavať určité princípy. Medzi tieto princípy môžeme zaradiť princíp demokracie, rovnosti, transparentnosti, vzdelávania, komunity a účinnosti.

Medzi základné pravidlá participatívneho rozpočtovania na miestnej úrovni vlády zaraďujeme:

  • vládou sponzorované stretnutia sa konajú v priebehu celého roka a vzťahujú sa na rôzne aspekty rozpočtu a tvorbu politických cyklov (distribúcia informácií, politické návrhy, diskusie o návrhoch, výber politík, voľby delegátov…),
  • verejné vyjednávania a rokovania o zdrojoch a politikách prebiehajú medzi účastníkmi participácie, a medzi účastníkmi a vládou,
  • volení zástupcovia hlasujú o všetkých finálnych projektoch; hlasovanie môže byť tajné alebo verejné; výsledky sú súčasťou verejného záznamu,
  • municipálnu radu tvoria viacerí členov; t.j. všetky regióny volia dvoch zástupcov do tejto rady, ktorá dohliada na participatívne rozpočtovanie a robí záverečné rozhodnutia,
  • po konečnom schválení ročného rozpočtu participatívneho rozpočtovania, starosta ho posiela na schválenie do legislatívnych komôr,
  • na konci roka je publikovaná správa, ktorá opisuje realizáciu verejných projektov.

Zahraničné skúsenosti

V niektorých mestách na Slovensku funguje participatívne rozpočtovanie, nie je však tak dôkladne prepracované, a nie je mu venovaná taká pozornosť ako inde vo svete. Z Európy môžeme napríklad spomenúť Ruskú federáciu. Mimovládne organizácie sa pri projektoch inšpirovali postupmi a pravidlami, ktoré boli používané vo svete. Programy sa spočiatku konali v pár mestách, no postupne sa ich počet zvyšoval. Každá časť sveta je zameraná na inú oblasť, do ktorej sa môžu občania zapájať. Môžeme si trochu priblížiť Blízky Východ a Severnú Afriku. Napríklad Egypt poskytuje možnosť občianskej participácie pri riešení projektov na bývanie. Mimovládne organizácie v Tunisku prostredníctvo tohto mechanizmu riešia projekty na ochranu životného prostredia a zníženie jeho znečistenia. Libanon sa venuje najmä participácii občanov v sociálnej sfére. Existujú však aj územia, kde mestá nemali záujem prijať participačný zákon. Nevideli v tom žiadne výhody. Naopak, na iných územiach sa aj malé obce snažia o aplikáciu participácie.

Nasledujúca schéma popisuje úspechy participatívneho rozpočtovania v siedmich štátoch Európy. Môžeme vidieť, že medzi jednotlivými štátmi sú značné rozdiely. Napríklad v Albánsku sa zavedením participatívneho rozpočtu zvýšili znalosti občanov, záujem občanov a zlepšenie zodpovednosti. Pozitívnym dôsledkom procesu v Bulharsku bolo zlepšenie účasti, spolufinancovanie rast počtu investičných projektov. V Rumunsku vznikali výbory, ktoré iniciovali realizáciu projektov v oblasti infraštruktúry. Asi najväčšie úspechy zo zavedenia participatívneho rozpočtovania boli v Rusku a Ukrajine. V Rusku sa vytvorili spoločné programy, spoločné rozpočtové mechanizmy a vykonávané boli spoločné hodnotenia politík vo vybraných mestách. V Ukrajine sa proces vyznačoval rastom dôvery medzi občanmi a vládou. Právny rámec obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa môžu občania združovať do celkov miestnej samosprávy.

Až na niekoľko výnimiek, rozvojové agentúry a medzinárodné mimovládne organizácie boli iniciátormi procesu participatívneho rozpočtovania v strednej a východnej Európe. Predpokladmi pre úspešné participatívne rozpočtovanie sú napríklad vláda autonómie, dostupnosť zdrojov, občianska organizácia a rozvinuté politické systémy. Tieto mechanizmy sú v strednej a východnej Európe navrhované ako vstupné body na prekonanie nedostatkov správy.

Participatívne rozpočtovanie je v podstate zložitý a dlhotrvajúci proces, ktorého fungovanie nedokáže každé mesto úspešne zabezpečiť. V slovenských mestách sa nevyskytuje tak často, ako v niektorých, aj tých menších, mestách sveta. Môže to byť spôsobené napríklad „uhlom pohľadu“ jednotlivých predstaviteľov miest alebo strachom z neúspechu a pod. V niektorých mestách vystupujú proti aplikácii participatívneho rozpočtu sami občania, pretože si myslia, že by to nebolo správne. Obávajú sa, že občania, ktorí sú známi s ľuďmi, ktorí majú v kompetencii rozhodovať o prideľovaní časti rozpočtu projektom, budú hľadieť iba na svoje osobné záujmy, a nie na verejné, spoločné záujmy.

Ing. Zuzana BRINDZOVÁ, PhD., Útvar hlavného kontrolóra MsÚ Púchov