Patrik Bubeník z Lazov pod Makytou sa učí od včielok

726

V súčasnosti včelárstvo dostáva nový rozmer. Každý by chcel včeláriť, ale málokto si uvedomuje, že je to ťažká trpezlivá práca na čas, pozorovanie, celoživotné štúdium, ale i veľa manuálnej práce. Preto som sa rozhodla na stránkach Púchovských novín uverejňovať rozhovory s mojimi terajšími a bývalými členmi včelárskeho krúžku pri CVČ Včielka a ZO SZV Štefana Závodníka v Púchove. Jedným z nich je aj Patrik Bubeník z Lazov pod Makytou.

Ako si sa dostal ku včeláreniu? Aké boli začiatky?

Doma sme včely nechovali, ale náš sused Štefan Poliach mal včely. Pamätám sa ako som odmalička spoza plota pozoroval včielky, ako sa chytal roj, ako sa vytáčal med. Bolo to pre mňa veľmi fascinujúce. V ôsmom ročníku mi rodičia kúpili odloženec. Na Vianoce som vtedy pod stromček dostal od rodičov základné vybavenie. Klobúk, dymák a rozperák. A tak sa začalo moje včelárenie. Môjmu susedovi zrazu padli všetky včely a ja som mu dal jeden roj. To ma povzbudilo. Neskôr som sa dozvedel, že v Púchove pracuje včelársky krúžok. Začal som ho navštevovať, aby som získal nové vedomosti. Tu som získal dobré základy. Poznatky z botaniky doteraz využívam. Veď každý včelár by mal dobre poznať prírodu, vedieť kedy čo kvitne, ale i postarať sa o dobrú znášku vysádzaním stromov a rastlín, aby naše včielky prežili. V krúžku som získal aj certifikát „Začínajúceho včelára“. Tu som sa aj bližšie dozvedel od mojej vedúcej krúžku o mojej budúcej strednej škole.

Tento rok si maturoval. Vieš nám priblížiť, kde si študoval?

Študoval som na Strednej odbornej škole pod Bánošom v Banskej Bystrici odbor podnikateľ pre rozvoj vidieka. Škola mi prirástla k srdcu. Našiel som si tu druhý domov. Mali sme tu široké možnosti realizácie. Škola ponúkala množstvo brigád, kde sme si mohli zarobiť. Samozrejme všetky získané peniaze som dal do včelárstva. Na tejto škole, kde sa vychovávajú aj včelári, som získal iný pohľad na spôsob včelárenia. Hlavne ako včeláriť s väčším počtom rodín, ako kočovať, ako ekologicky liečiť. „Pričuchol“ som aj k stolárčine. Dovtedy som nevedel ako je včelárstvo blízko spojené s drevom. Na tejto škole som sa zúčastnil krajského kola stredoškolskej odbornej činnosti s modelom včelárskej bunky, skladačky ako učebnej pomôcky.

Ako včeláriš v súčasnosti? Čo by si poradil budúcim mladým včelárom?

V súčasnosti mám okolo 20 rodín. Včelárim na B-čkach, na Langstrothoch Jumbo a 3/4 – nových. Úle vyrábame spolu s otcom. Langstroth asi preto, lebo ma nadchla kniha: L.L.Langstroth „Včela a úľ“. V tejto knihe nachádzam stále nové podnety. Svojimi výrobkami sviečkami a medmi chodievam na púchovské jarmoky. Je to dobrý pocit pochváliť sa svojimi výrobkami od včielok. Tento rok som vytočil jarný med z našej lazovskej doliny. Už nemám ani kvapku. Bol oň veľký záujem. Nazval som ho „Lazovský med“ ako regionálny produkt. Myslím si, že med sa predáva stále lacno. My Slováci máme vynikajúce medy ocenené na svetových výstavách, len žiaľ málo ľudí vie, čo skrýva fľaška medu. Je tam zahrnutá nielen celoročná práca včelára, ale ukryté sú v nej aj bohaté výživové hodnoty pre zdravie človeka. Minerály, vitamíny atď. V súčasnosti sa horšie včelári ako v minulosti. Je to oveľa ťažšia práca. Zmena klímy, pesticídy i monokultúry.

A čo by som poradil budúcim včelárom? Začať s menším počtom včelstiev. Učiť sa postupne pozorovaním. Musí vás to baviť. Bez nadšenia to nejde. Ak ste pre niečo nadšený nehľadíte na čas. Nevidieť za včelárstvom vidinu rýchleho zbohatnutia. Liečiť ekologicky. Mať rád prírodu a niečo pre ňu spraviť. Nielen brať ale aj dávať. Podpora rodiny. Veľa študovať. Čítať odbornú literatúru, články. Rozprávať sa so skúsenými včelármi. Chodiť na výstavy, prednášky. Tých rád by bolo ešte oveľa viac. Ale tá najdôležitejšia je učiť sa od včielok.

Zhovárala sa Eva Kováčová