Peter Stupavský: Robí mi radosť, že mnohí absolventi sa venujú hudbe aj po skončení našej školy

730

Od 1. júla 2019 má Základná umelecká škola v Púchove nového riaditeľa. Je ním Mgr. Peter Stupavský, učiteľ hry na akordeóne a dlhoročný zástupca riaditeľa tejto školy. Navštívili sme ho a požiadali o rozhovor.

Odkiaľ pochádzate, kde ste študovali a kde bývate? Ako ste sa dostali k hudbe ako svojej profesii?

Pochádzam z Považskej Bystrice, kde som sa pred takmer 56 rokmi narodil a kde som väčšinu života aj býval. Nie som z hudobníckej rodiny, ale obaja rodičia mali radi hudbu, najmä ľudovú. Mama bola dobrá speváčka a ona bola mojou prvou učiteľkou hudby.

K hre na hudobné nástroje som sa dostal ako žiak základnej školy, keď som začal chodiť na Ľudovú školu umenia (predchodca dnešnej základnej umeleckej školy) v Považskej Bystrici. Hral som na akordeón u p. učiteľky Lichnerovej. Bol som úspešný v rôznych hudobných súťažiach, vyhral som aj celoslovenské kolá v hre na akordeóne, a tak vznikla myšlienka, že by som hudbu mohol študovať aj na konzervatóriu.

Podarilo sa mi dostať na Konzervatórium v Žiline a po 6-ročnom štúdiu som získal absolutórium v odbore hra na akordeóne. Kvalifikáciu som si rozšíril štúdiom hudobnej pedagogiky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (1999-2003).

Aké boli vaše doterajšie pracovné zaradenia?

Hneď po absolvovaní konzervatória v roku 1984 som chcel učiť na škole v Považskej Bystrici, ale nemali voľné miesto. Začal som teda učiť v Ľudovej škole umenia v Púchove, čomu som rád. Púchov som si zamiloval, prirástlo mi k srdcu mesto, ľudia aj škola. Už nikdy som nechcel učiť inde, aj keď som do zamestnania musel dochádzať.

Počas základnej vojenskej služby som pôsobil a hral na dychovom hudobnom nástroji vo Vojenskej hudbe v Topoľčanoch. Dnes to beriem ako rozšírenie môjho hudobného obzoru, pretože odvtedy nemám problém odučiť žiaka aj na dychovom nástroji.

V roku 1992, keď bola riaditeľkou školy pani Mgr. Helena Blašková, som sa stal zástupcom riaditeľa ZUŠ a túto funkciu som zastával nepretržite 27 rokov až do vymenovania na post riaditeľa školy.

Čo vám robí najväčšiu radosť v práci učiteľa a prečo ste sa rozhodli uchádzať o funkciu riaditeľa školy?

Práca s deťmi je mojim potešením a obohatením, ich čisté zmýšľanie a úprimnosť sú pre mňa inšpirujúce. Čo je pre mňa dôležité a čo mi robí radosť je, že mnohí absolventi sa venujú hudbe aj po skončení našej školy a hudba sa stane podstatnou súčasťou ich života. Vždy ma poteší, keď po rokoch stretnem bývalého žiaka a on mi povie: „Venujem sa hudbe ďalej, dali ste mi dobrý základ do života“.

Rozhodnutie uchádzať sa o funkciu riaditeľa školy vyplynulo z celého môjho doterajšieho pôsobenia v ZUŠ. Pre mňa je dôležité, aby naša škola poskytovala moderné a kvalitné vzdelanie, bola nositeľkou a šíriteľkou kultúry, pôsobila ako neoddeliteľná súčasť mesta Púchov a jeho kultúrno-spoločenského života.

Základná umelecká škola v Púchove mi prirástla k srdcu. Ľudia, s ktorými som doteraz spolupracoval v škole, tvorili vždy dobrý kolektív. Učiteľský zbor aktuálne tvorí 27 hudobných pedagógov, 4 výtvarníčky a 1 tanečná pedagogička.

S akými plánmi nastupujete do novej funkcie? Ktoré aktuálne problémy školy považujete za prioritné?

Za najdôležitejší cieľ v spolupráci so všetkými zamestnancami školy považujem možnosť poskytnúť každému žiakovi rozvíjať svoje nadanie v niektorom zo študijných zameraní školy v súčinnosti s využitím najnovších poznatkov a technológií v oblasti umeleckého vzdelávania. Mojim plánom je spolupráca s MŠ, ZŠ, SŠ, okolitými obcami a mestom pri tvorbe projektov zameraných na kultúrne tradície regiónu.

Problémy vidím najmä v materiálnej oblasti. Dlhodobo nám chýbajú vhodné priestory pre prezentáciu činností našich žiakov – chýba nám dôstojná koncertná sála a tiež priestor na organizovanie výstav výtvarných prác našich žiakov. Máme možnosť vystavovať v mestskom divadle, ale umelecká škola by mala mať vlastnú výstavnú miestnosť. Určite by pomohla realizácia vypracovaného projektu rekonštrukcie podkrovia ZUŠ. Zatiaľ na realizáciu projektu chýbajú peniaze.

Problém máme s kanalizáciou a odpadovou vodou. Aj keď sa v nedávnej minulosti opravila izolácia obvodových múrov budovy školy, pri väčších dažďoch nám stále vlhnú múry a podlaha v suteréne.

Mohli by ste prezradiť aj niečo z vášho súkromného života? Z čoho sa tešíte vo voľnom čase? Akú hudbu a ktoré filmy máte najobľúbenejšie?

Mám dvoch dospelých synov a jedného trojročného vnúčika. Vo voľnom čase rád chodím do prírody – ako turista alebo cyklista. Zbieram huby a chodím na ryby. Veľa voľného času venujem pôsobeniu v cimbalovej hudbe, v ktorej hrám od roku 1984.

Nemám vyhranený hudobný vkus, akonáhle ma nejaká hudba osloví, nerozmýšľam o tom, čo to je. Zo slovenskej populárnej hudby mám rád staré Prúdy, spevákov Paľa Hammela, Janka Lehotského, Mira Žbirku, Mariku Gombitovú, Paľa Haberu a skupinu No name.

Televíziu pozerám veľmi málo. Mám rád prírodopisné filmy a komédie. K najobľúbenejším filmom patria filmy s Tomom Hanksom.

Máte svoje obľúbené životné krédo?

Životné krédo nemám. Verím v dobro. Verím tiež, že čo človek dá, to sa mu vráti.

Zhováral sa Slavomír Flimmel.