Petrohrad, alebo ako som sa zamilovala do Ruska

609

„Ocino vstávaj, zaspali sme a ja nestihnem odchod autobusu“, boli moje prvé slová 10.9.2018 pol hodina po polnoci. Áno, čítate správne, presne v túto neskorú nočnú, či skôr skorú rannú hodinu sa pre nás, žiakov Gymnázia Púchov, a pre našich učiteľov začal výlet až do ďalekého ruského Petrohradu.

Prvou zastávkou bola krásna slnečná Varšava, kde sme mali po nočnej ceste možnosť povystierať stuhnuté končatiny a pozitívne sa naladiť na pokračovanie našej niekoľko hodinovej cesty. Poviem vám úprimne, najlepší pocit bol, keď som sa s mojimi kamarátkami mohla prvý večer hodiť na poriadnu posteľ v mestečku Kédainiai, v Litve. Ráno sme sa najedli, vystrojili a smerovali ďalej do nášho vysnívaného cieľa.

„Janka, vstávaj! Pozri sa, už sme tu“, boli zas slová, ktorými sa ma moja kamarátka snažila zobudiť v Petrohrade. Prišli sme síce v nočnú hodinu, ale to nikomu nebránilo, aby rozospatými očami sledovali nádheru nočného Petrohradu. Dostali sme izby v krásnej, útulnej ubytovni priamo v centre. Napriek tomu sa mi však veľmi ťažko zaspávalo od vzrušenia, čo všetko zažijeme a uvidíme na druhý deň.

Zobudenie sa v Rusku je o niečo iné, ako keď ste doma. Predsa len, je to Rusko, už to je dôvod sám o sebe, ale hodinový časový posun mne osobne narobil ráno trošku problém. Po výdatných raňajkách nás autobus zaviezol na prvú zastávku, Ermitáž. Musím sa vám ospravedlniť, ale krása, ktorá ma obklopila, sa slovami podľa mňa nedá opísať. Zlaté doplnky, ktoré lemovali do detailu spracované bielo-modré steny sú bezpodmienečne dominantou Petrohradu.

Rýchlo sme sa pofotili a vbehli dnu, aby sme videli čo najviac. Na Ermitáži je fascinujúce to, že v jeden moment sa môžete prechádzať po stopách histórie Francúzska a zrazu sa nachádzate v starovekom Grécku. Medzi ďalšie zastávky patrila aj loď Aurora, z ktorej zaznel prvý výstrel Októbrovej revolúcie v roku 1917. Na nej sme mohli vidieť, ako veľmi si Rusi vážia svoju históriu a snažia sa o to, aby aj takéto historické monumenty boli v čom najlepšom stave. O tom, koľko obchodov so suvenírmi sme obehali, Vám ani písať nebudem, lebo to je asi na iný článok.

Druhý deň nám bohužiaľ pršalo, ale ani dážď neubral na kráse Katarininým záhradám, ktoré sme si boli pozrieť. Zatvorte oči a predstavte si to najpokojnejšie miesto na Zemi, a to je ono. Pokoj a krása , ktoré vyžarovali z okolia Kataríniných záhrad sú neopísateľným zážitkom. Dokonca aj to krupobitie, ktoré nás chytilo, nikomu nevadilo práve z dôvodu, že sme si užívali Rusko plnými dúškami. Následovala návšteva Petergofu, ktorý, dovolím si povedať, veľmi konkuruje záhradám vo Versailles. Najväčšou zaujímavosťou je to, že systém akým fungovali fontány, ktoré sa tu nachádzajú, vymyslel a zhotovil sám Peter I. Veľký, čo svedčí o jeho pracovitosti a inteligencii.

V Rusku sme toho videli a zažili toľko, že sa to na jednu stránku papiera nezmestí. Cesta domov bola síce rovnako dlhá, ale o to príjemnejšia s faktom, že sme spoznali inú kultúru, vďaka čomu si môžeme o kúsok viac vážiť tú našu, slovenskú.

V neposlednom rade chcem za všetkých účastníkov zájazdu, poďakovať pani profesorke Katke Fialovej, bez ktorej by sme nezažili náš nezabudnuteľný výlet do Ruska. Taktiež by sme sa chceli poďakovať cestovnej agentúre We-Do Travel za zorganizovanie zaujímavého programu, trpezlivú komunikáciu a za nezabudnuteľný zážitok, ktorý by ani bez nich nemohol vzniknúť. Ďakujeme.

Jana Vozárová (Septima)
Foto: Andrej Vašíček (IV.B) a Zuzana Krásna (Septima)