Po stopách veľkých šeliem

1252

S dobrovoľným strážcom prírody Romanom sa stretávame na autobusovej zastávke. Je slnečné sobotné ráno a my smerujeme do hôr s vidinou príjemne a zároveň užitočne strávenej časti víkendu.

Spočiatku plný autobus sa cestou takmer vyprázdnil. Na konečnej vystupujú dve partie, ktoré majú namierené na hrebeň Javorníkov, a my. Prehodím pár slov so známymi z mojej krátkej anabázy na chate Portáš a v okamihu už nasledujem Romana smerom na Lamže. Máme namierené do oblastí mimo značených turistických chodníkov, do Prírodnej rezervácie Čertov s rozlohou viac ako 840 tisíc metrov štvorcových. V týchto pomerne odľahlých miestach na rozhraní Lazov pod Makytou a marikovskej doliny budeme hľadať stopy po prítomnosti rysa, medveďa a vlka, legendami opradených šeliem, ktoré sa tu vyskytujú.

V lese bolo živo

Hoci v meste nebolo po snehu takmer ani pamiatky, pod Javorníkmi nás čakala súvislá, aj keď nie príliš hrubá snehová pokrývka. Dobré znamenie, hovoríme si, stopy budú lepšie rozoznateľné v snehu ako v blate. Skôr ako na zvieracie stopy sme však natrafili na lesný traktor, ťažiaci drevo len pár metrov od hranice rezervácie s piatym, najprísnejším stupňom ochrany. Po fotodokumentácii prípadu a pár minútach chôdze sme sa konečne dostali do zóny pokoja a kľudu. Nedotknutá snehová perina pod našimi nohami naznačovala, že miesta, cez ktoré kráčame, nenavštívil človek prinajmenšom niekoľko týždňov. Ľudské stopy nám teda spoločnosť nerobili, zato tie líščie áno. Stopy zhustli až pri diere v zemi, v ktorej líška pravdepodobne zacítila korisť. Po niekoľkých stovkách metrov sa pobytové znaky zveri postupne rozrástli aj o stopy zajaca, diviaka a vysokej. Na Javorníkoch je, zdá sa, naozaj živo.

Jelenie ležovisko

Po necelých dvoch hodinách príjemnej chôdze, ktorú nám z času na čas spestrilo pomedzi stromy sa predierajúce slnko, sme opustili starú lesnú cestu a strmým zalesneným svahom sme sa štverali na hrebeň. O pár desiatok metrov vyššie sme prešli okolo jelenieho ležoviska. Súdil tak Roman podľa veľkosti stôp v okolí a ja som mu rád veril. Ležovisko bolo v zákryte stromov, s pekným výhľadom na hory, radosť na chvíľu zastať a oddýchnuť si!

Divočina na hrebeni

Vrchol hrebeňa bol zarastený a prekvapivo skalnatý. Oči sme mali na stopkách, zaujímavý úlovok v podobe stopy veľkej šelmy sa mohol objaviť kedykoľvek. Oblasť pravidelne monitorujú pracovníci Chránenej krajinnej oblasti Kysuce spolu s kolegami z Hnutí Duha a dobrovoľníkmi. Okrem stôp a srsti sú cenným materiálom pre výskum aj zvieracie výkaly, z ktorých sa na základe laboratórnych testov dá určiť konkrétny jedinec a jeho zdravotný stav. My sme však po akýchkoľvek stopách vlka, rysa alebo medveďa zatiaľ pátrali márne, no pokračovali sme po hrebeni ďalej. Skaly sa začali čoraz viac dvíhať a aj jedľovo – bukový porast zhustol. Ocitli sme sa v naozajstnej divočine. Aj studený vietor zosilnel a zaraz začal byť náročný nie len pohyb v teréne, ale aj fotenie so skrehnutými prstami.

 

Nález stôp – bol to rys!

Keď sme už ani nedúfali, že by nám nejaká stopa mohla skrížiť cestu, natrafil Roman na podozrivé odtlačky v snehu. Boli to rysie stopy. Viedli z husto zalesneného údolia pod nami až do blízkosti fotopasce, ktorú tu nainštalovali ochranári. Som od prírody skeptik, preto som Romanovi ihneď položil otázku, či sa nemôže mýliť a či ide naozaj o stopy rysa ostrovida a nie iného zvieraťa, napríklad psa. Vysvetlil mi, že na rozdiel od psej je rysia stopa okrúhleho tvaru so širšie roztiahnutými prstami smerujúcimi dopredu. Navyše, boli sme v miestach, kam by sa pes zatúlal len veľmi ťažko. Široko ďaleko nebolo ani chýru po súvislom ľudskom osídlení a len z diaľky sme rozoznávali rozmazaný obraz pár usadlostí osady Vlkov v marikovskej doline.

Výhľady za odmenu

Po zmeraní a nafotení stôp sme sa ešte z odlesneného výbežku pokochali výhľadmi do doliny a na plochý chrbát Martinských hôľ a pomaly sme začali uzatvárať náš sobotný okruh. Pri prudkom zostupe sme síce naďabili na pár sľubných stôp, no tie boli veľmi nejasné a tak nemalo zmysel nad nimi polemizovať. Aj tie, ktoré sme zaznamenali, však pomôžu odborníkom zmapovať pohyb a život vzácnej a ušľachtilej šelmy, akou rys ostrovid nepochybne je.

Podľa hustoty okolitých stôp zaujala táto diera v zemi nie len nás, ale aj líšku.
Podľa hustoty okolitých stôp zaujala táto diera v zemi nie len nás, ale aj líšku.
Na svahu vo výške 800 m.n.m sme pozostatky pásového vozidla nečakali.
Na svahu vo výške 800 m.n.m sme pozostatky pásového vozidla nečakali.
Stopy zajaca.
Stopy zajaca.
Na hrebeni.
Na hrebeni.

DSC_0758

Stráž prírody
Stráž prírody

DSC_0762

Skalnatý hrebeň
Skalnatý hrebeň
Roman ukazujúci na stopy v snehu.
Roman ukazujúci na stopy v snehu.
Fotopasce umiestňujú a kontrolujú ochranári.
Fotopasce umiestňujú a kontrolujú ochranári.
Divočina na lazovský spôsob.
Divočina na lazovský spôsob.
Stopy rysa.
Stopy rysa.
Stopy jari.
Stopy jari.
Označenie prírodnej rezervácie.
Označenie prírodnej rezervácie.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

four × 3 =