Posledná rozlúčka s Jozefom Čuhárom

766

V sobotu 31.8.2019 sa na cintoríne v Horných Kočkovciach konala rozlúčka s Jozefom Čuhárom, ktorý zomrel vo veku 78 rokov. Smútiacej rodine a priateľom zosnulého sa prihovorila poslankyňa Irena Kováčiková:

„Moja smútočná rozlúčka je spomienkou na zosnulého pána Jozefa Čuhára, aj pripomienkou vecí, ktoré robil v prospech nášho mesta a poďakovaním za jeho celoživotnú lásku k športu, hlavne hokeju a hádzanej.

Hokeju dával svoju dušu. Už ako mladý študent Gymnázia v Bytči hrával hokej v Žiline. K športu sa snažil priviesť svojich zverencov – žiakov učilišťa v Gumárňach 1. mája v Púchove, kde pracoval ako výchovný pracovník na internáte. Pod jeho trénerskym vedením v období rokov 1969 – 1973 hrávali mladší dorastenci a mladší a starší žiaci Majstrovskú ligu stredoslovenského kraja a II. slovenskú národnú ligu. Aj s mladými hádzanármi sa zúčastňoval rôznych stupňov súťaží v hádzanej. Vychoval veľa mladých ľudí, ktorí naňho dodnes spomínajú a vážia si ho. Od hráčov vyžadoval poctivú prácu, dokázal v nich prebudiť potrebnú ctižiadostivosť, silu dostať zo seba maximum v rámci intenzívnych tréningov a súťažných zápasov. Vždy mal pred sebou vytýčený cieľ. Hokeju dával všetko a bol rád, že sa mu tieto investície vrátili v podobe mnohých víťazstiev.

Popri trénerskej práci bol od r. 1973 členom výboru hokejového oddielu Telovýchovnej jednoty Gumárne 1. mája Púchov. Keď v roku 1972 boli zahájené zemné práce na výstavbe krytého zimného štadióna, bol jeden z mnohých, ktorý myšlienku nahradiť ľadovú plochu krytým zimným štadiónom pomáhal realizovať.

V dobe otvorenia zimného štadióna bol už trénerom mužstva mužov hokejového oddielu TJ Gumárne Púchov. Tešilo ho, že sa hráčsky káder výraznejšie stabilizoval, že hráči pristupujú k príprave veľmi zodpovedne a že sa pre hokej v Púchove postupne vytvárajú veľmi dobré podmienky. Ako o sebe povedal v jednom z článkov v novinách: „Chceme hrať dobrý hokej a aj výsledkami uspokojiť našich početných priaznivcov.“ Bolo to jedno z najkrajších víťazstiev, ktoré dosiahol vynikajúci kolektív pod jeho vedením. Vstup do krajskej súťaže – krajského majstrovstva bol impozantný, kolektív sa hneď od začiatku ujal vedenia v súťaži bez straty bodu. S výborným skóre sa stal majstrom stredoslovenského kraja v ročníku 1973 – 1974.

Aj v čase, keď si už užíval zaslúžený dôchodok, neustále sledoval a zaujímal sa o dianie v meste, v hokejovom oddiely, ale aj v iných športoch. Mal radosť z každého dobrého výsledku. Stretávali sme ho vždy dobre naladeného na zápasoch, kde si rád podebatoval s priateľmi, s trénermi a hráčmi, aby ich povzbudil a dodal optimizmu do ďalšieho zápasu.

Už viac neprejde chodbami zimného štadióna, nevstúpi do šatne, kde podlaha je popísaná čiernymi šmuhami od tenisiek, stopami po korčuliach, na ľade vidieť stopy po skončenom tréningu alebo zápasu a kdesi na konci chodby doznieva krik hráčov. To bol jeho svet. Pohyb, psychické a fyzické vypätie, pevná vôľa, náročnosť, zdolávanie súperov, množstvo energie, cieľavedomosť, chuť prekonať sám seba. To bol jeho športový svet.

Posielame mu posledné slová vďaky a hlboko sa klaniame jeho zanieteniu pre šport, ktorým vysoko prekračoval hranice priemeru. Lúčim sa s pánom Jozefom Čuhárom v mene primátorky mesta Púchov JUDr. Kataríny Henekovej, v mene všetkých športovcov, vedenia Mestského športového klubu, Hokejového a hádzanárskeho oddielu, ako aj nás všetkých, ktorí sme mu prišli prejaviť úctu a poďakovať sa. Ďakujeme Vám pán Jozef Čuhár.“