Rozlúčka s bývalým primátorom Púchova Ing. Alexandrom Formánkom

845

V sobotu 25. mája 2019 vo veku 63 rokov zomrel Ing. Alexander Formánek, ktorý bol primátorom mesta Púchov v rokoch 1992 – 1994.

Svätá omša za zosnulého sa uskutočnila v utorok 28. mája vo Farskom kostole sv. Štefana Uhorského v Lysej pod Makytou. Následne pokračovali pohrebné obrady v Dome smútku a na cintoríne v Lysej pod Makytou. Spolupracovníčka Ing. Alexandra Formánka z Mestského úradu v Púchove Irena Kováčiková vo svojej smútočnej spomienke okrem iného uviedla:

„S pocitom hlbokého smútku a úprimnej účasti vzdávame poslednú úctu a vyslovujeme vďaku človeku, ktorého život bol spätý s mestom Púchov, kde s rodinou žil. Ako mladý inžinier pracujúci v Matadore Púchov nastúpil do funkcie primátora mesta Púchov po doplňujúcich voľbách v r. 1992 ako nominant Slovenskej národnej strany. I napriek tomu, že prešiel úplne z inej pracovnej oblasti snažil sa vniknúť do kompetencií a úloh samosprávy. Darilo sa mu to aj preto, že bol veľmi empatický, priateľský, vždy ústretový voči občanom a pracovníkom mestského úradu a jeho spoločností. Pamätať si ho budeme ako človeka s krásnymi modrými očami a pre neho charakteristickým smiechom. S úsmevom na perách prejavoval svoj zmysel pre dobro a spravodlivosť.

V momente, keď vo svojej kancelárií na Mestskom úrade v Púchove bojoval o život, bola mu spolupracovníkmi privolaná rýchla pomoc a vďaka poskytnutej odbornej zdravotnej starostlivosti MUDr. Vadoviča sa dožil ďalších 25 rokov života. Keď potom dlhú dobu ležal v Nemocnici v Považskej Bystrici, boli sme myšlienkami s ním, s jeho rodinou, podporovali sme ich. Všetkých nás sa to veľmi dotklo, všetci sme si priali, aby boj s následnými zdravotnými ťažkosťami vyhral a vrátil sa medzi nás.

Zostal rodine, mame, manželke, deťom. Mal pekné rodinné vzťahy, aj napriek svojim zdravotným problémom pravidelne navštevoval svoju mamu a sestru Helu v domove dôchodcov v Púchove. Keď bol unavený, veľmi rád sa utiahol do prírody v rodnej obci, kde v tichu a jemnom šumení stromov trávil svoj voľný čas. Tešil sa z každého okamihu a vyrovnaný s jeho povestným úsmevom na perách sa vracal domov… Teraz už spí svoj predlhý spánok, v ktorom celú večnosť trvajú sny a bolesť tam nemá miesto. Už spí a rána sa nedočká. Slnko ho nezobudí, ani vietor mu nešepne svoje tajomstvá. Ticho položme k nemu naše spomienky, naše tiché vyznanie.

S nevysvetliteľným bôľom sa s ním lúčim v mene primátorky mesta Púchov Kataríny Henekovej, poslancov mestského zastupiteľstva, v mene občanov mesta Púchov, všetkých zamestnancov Mestského úradu Púchov, Podniku technických služieb, Mestského bytového podniku, Mestského športového klubu, Domu kultúry, mestskej polície, mestskej knižnice a členov hasičských zborov. V našich srdciach i pamäti mesta Púchov máš, pán primátor, svoje miesto navždy. Skláňame sa pred Tvojou pamiatkou, vykonanou prácou a čestným životom. Česť Tvojej pamiatke.“