S motorkami prebrázdil Jozef Počarovský celý svet

971
Rok 1971. Mladučký Jožko Počarovský počas exhibičného koliečka so zlatým vavrínovým vencom na motokrose v Púchove pri Salaši. Foto: Archív Jozefa Počarovského

Púchovčan Jozef Počarovský písal históriu slovenského i československého motocyklového športu

Jozef Počarovský.

Jedným z ocenených osobností na Galavečere Slovenskej motocyklovej federácie v Divadle
v Púchove bol na sklonku minulého roka Jozef Počarovský. Meno, ktoré mnohým mladým
dnes už veľa nepovie, pokiaľ sa nevenujú motocyklovému športu. Stredná a staršia generácia však vie, že sedemdesiatnik Jozef Počarovský bol človekom, ktorého v druhej polovici minulého storočia písal dejiny československého a neskôr i slovenského endura a motokrosu.

K benzínu „pričuchol“ na Šesťdňovej pred 60 rokmi Vôňa spáleného benzínu a rachot terénnych motocyklov ho opantal už ako 11-ročného v rodnej obci Lúky. Medzinárodná šesťdňová motocykolová súťaž bola v roku 1959 vo vtedajšom Gottwaldove, dnešnom Zlíne. Trať viedla aj po terénoch v okolí Lúk, zhodou okolností len niekoľko desiatok metrov od Jozefovej rodnej chalupy. Šesťdňová ho upútala, a keďže neďaleko vo Vydrnej bolo stredisko slovenských motocyklových súťaží, nebolo nič prekvapujúce, že mladý Počarovský zamieril do učilišťa vtedajších Považských strojární.

Od prvého Pioniera po továrenský Tatran
Tam sa vyučil, na vývoji mu dali prvého Pioniera a s tým začínal súťažiť. Hneď v prvých dvoch pretekoch ukázal, že na motokros má nielen chuť, ale i talent, a tak netrvalo dlho a ešte počas štúdia mu manažér Daniel Tupý pridelili legendárny motocykel Tatran, s ktorým postúpil až na majstrovstvá republiky. „Odtiaľ už nebolo ďaleko do veľkého enduro sveta. Začala sa o mňa zaujímať Dukla Benešov, ktorá bola po pražskej druhou najväčšou v Československu. Po dvoch rokoch pretekania na vojenčine som sa vrátil do Považských strojární, kde som už dostal továrenský motocykel,“ spomína Počarovský.

V drese Považských strojární prišli postupne medailové umiestnenia na majstrovstvách Slovenska i Československa. Od titulu majstra Československa ho v jednom ročníku delili
dve časovky, zradil ho však piest, a tak si na titul majstra Československa nesiahol. Treba však jedným dychom dodať, že jazdil za éry pretekárov, ktorí vtedy predstavovali svetovú špičku.

Získal však dva tituly majstra Slovenska, bol štvrtý v seriáli majstrovstiev Európy a najmä absolvoval ako jazdec svoju prvú Medzinárodnú šesťdňovú motocyklovú súťaž v roku 1972
v Špindlerovom Mlýne. „Keďže do strojární začala prichádzať mladá generácia pretekárov (Chovančík, Čunderlík), odišiel som reprezentovať autoklub pri gumárňach v Púchove, kde som na motocykle Jawa 250 získal štyri tituly majstra Slovenska. V roku 1977 som absolvoval s klubovým družstvom svoju druhú Šesťdňovú, ktorá bola premiérovo na Slovensku v Považskej Bystrici. Slovensko na ňu prvýkrát v histórii postavilo klubové družstvo,“ priblížil Jozef, ktorý stihol v Považskej Bystrici ešte aj zmaturovať.

Prvý motokros v Púchove na Salaši Dnes málokto vie, že Jozef Počarovský bol prvým, kto usporiadal v roku 1971 pri Salaši v Púchove prvé motokrosové preteky, ktoré zároveň v drese motoklubu Gumární 1. mája aj vyhral. Víťaznou cenou bol oblek z Makyty… Vtedajší záhradkári, ktorí si chceli stavať chatky, však motokrosárov zo Salaša „vyhnali“ a nová trať vznikla neďaleko mliekarní. Tam sa však jazdilo iba rok a potom motokros v Púchove definitívne zanikol.

Z motorky na manažéra
Po krátkej epizóde ródeového jazdca, kedy preskakoval na motocykli stojace automobily, skončil definitívne aktívnu pretekársku kariéru v roku 1979. O dva roky neskôr dostavali Národné motocyklové centrum vo Sverepci a Jozef Počarovský dostal ako prvý ponuku stať sa v ňom trénerom. Hneď v prvom roku prišli aj výborné výsledky. Jeho zverenci Ján Hrehor, Jozef Chovančík, Emil Čunderlík, Ján Vetešník, Stanislav Špaček, Jozef Drozda, Svatopluk Michalík začali zbierať ocenenia ako na bežiacom páse a v roku 1982 dokonca získali jeho zverenci všetky tituly majstrov Československa vo všetkých troch kubatúrach, ktoré sa jazdili. „Bolo z toho vtedy v Československu veľké haló, „fúz utrela“ aj Dukla Praha, kde vtedy bolo sústredené to najlepšie v Československu,“ skonštatoval Počarovský.

Medzi komunistov nechcel
V Národnom motocyklovom centre bol Jozef Počarovský do roku 1985. Skončil v ňom preto, že z viacerých strán začal pociťovať od vtedajších miestnych komunistických funkcionárov tlaky na vstup do Komunistickej strany Československa. Jozef odišiel pracovať do Slušovíc a povedal si, že motocyklovému športu sa bude venovať už iba rekreačne. Dlho však neodolal ponuke vtedajšieho vedenia motocyklovej federácie a stal sa trénerom československej juniorky, ktorého robil až do roku 1991 a s pretekármi prebrázdil celý svet od Kanady, USA, cez Austráliu, Thajsko, celú Európu.

Ešte v roku 1989 začal študovať trénerskú školu na Karlovej univerzite v Prahe. Ako povedal, radšej by si ju robil v Bratislave, no na tamojšej Fakulte telesnej výchovy a športu nemali a dodnes nemajú špecializáciu motorizmus. Jozef Počarovský je podľa vlastných slov dodnes jediný, kto má na Slovensku trénerskú špecializáciu z motorzimu. V roku 1991 si založil vlastný klubový Slovakia enduro tím, ktorý v zložení Čunderlík, Kavský, Černý skončil na Šesťdňovej v Považskej Bystrici na výbornom štvrtom mieste. „Škoda, že kvôli prachu sa nešiel záverečný motokros, moji zverenci trať vo Sverepci dokonale poznali a dovolím si tvrdiť, že by sme o jednu – dve priečky stúpli,“  zaspomínal Počarovský.

O rok neskôr bol Jozef Počarovský ako podpredseda sekcie endura Československej motocyklovej federácie šéfom juniorskeho Trophy tímu na Šesťdňovej v Austrálii (Kremel, Gotwald, Beran, R. Michalík). V súťaži o Striebornú vázu skončili jeho zverenci na druhej priečke len o 42 sekúnd za víťaznými Švédmi. V Austrálii jazdil aj Počarovského klubový Slovakia Počaro tím, ktorý sa pretransformoval z pôvodného Slovakia enduro tímu. Trio Katriňák, Matoška, Hrehor po štyroch dňoch viedlo s viac ako oseminútovým náskokom. Pokazená motorka Hrehora napokon posunula družstvo až do tretej desiatky.

Na Slovensko pritiahol cross country
Po rozdelení Československa sa rozpadla aj motocyklová federácia a Počarovský sa začal venovať už iba svojmu klubovému tímu, s ktorým absolvoval preteky po celom svete až do roku 1996. V rovnakom roku bol prvým, kto na Slovensku usporiadal preteky v crosscountry. Inšpiroval sa v Amerike a myslel si, že pôjde o ojedinelé podujatie. Nová disciplína, ktorá je akýmsi hybridom endura a motokrosu sa však na Slovensku
neuveriteľne uchytila a jazdí sa s úspechom dodnes. V roku 1997 skončil definitívne aj manažérsku dráhu, dôvodom boli financie a fakt, že skončili obe fabriky, ktoré v Československu vyrábali motocykle. „Motokros i enduro sa stali športom bohatých, ktorí mali peniaze na drahé zahraničné motorky, pneumatiky, pohonné hmoty, na manažérov a celý kolotoč okolo pretekov. Určite máme talenty, no tie nie sú zhromaždené na jednom mieste, kde by sa s nimi dalo pracovať tak, ako kedysi v strediskách vrcholového športu,“ podotkol Počarovský, že zašlá sláva československého motokrosu a endura sa tak ľahko nevráti.

Nezmazateľná stopa
Napriek tomu na motokros a enduro nezanevrel, stále ho aktívne sleduje nielen v televízii (najmä americký motokros), ale niekoľkokrát do roka sa osobne zúčastní rôznych pretekov na Slovensku i v susednej Českej republike. Je obdivuhodné, ako Jozef Počarovský, ktorému už ako osmeročnému zomrel otec a spolu s bratom ho mamička vychovávala
sama, dokázal zanechať nezmazateľnú stopu v slovenskom i československom motocyklovom športe. Ako jazdec sa zúčastnil dvoch Šesťdňových, ďalších 12 absolvoval ako tréner, vedúci výpravy či manažér. Dnes žije v Púchove a spolu s manželkou si užíva zaslúžený, no stále aktívny odpočinok. Ak dnes svetovým motokrosovým a enudro kapacitám minulého storočia poviete meno Počarovský, každý vie, o koho ide. Púchov môže byť na podobné osobnosti hrdý…
Milan Podmaník

 

Jozef Počarovský (druhý sprava) prebral cenu za rozvoj motocyklového športu na Slovensku z rúk púchovskej primátorky Kataríny Henekovej počas decembrového Galavečera Slovenskej motocyklovej federácie. Foto: SMF
Na trať svojej prvej Šesťdňovej nastúpil Jozef Počarovský v roku 1972 v Špindlerovom Mlýne. Foto: Archív Jozefa Počarovského