Samosprávy sú pri poplatku za miestny rozvoj opatrné

55

Uzákonením poplatku za rozvoj sa rozšírili príjmové možnosti samospráv. Z nedávneho prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska však vyplýva, že tento poplatok nesúvisí len so získaním príjmov pre mestá a obce.

Z prieskumu vyplýva, že 62,3 % samospráv tento poplatok nemá zavedený a ani neuvažujú nad jeho schválením. Ďalších 23,8 % primátorov a starostov odpovedalo, že poplatok za miestny rozvoj síce zavedený nemajú, ale uvažujú nad tým. Skúsenosti s ním však podľa prieskumu má 7,8 % samospráv, pričom 6,1 % opýtaných sa k tomuto nevedelo vyjadriť.

Očakávania od poplatku

Samosprávy, ktoré tento poplatok zaviedli mali v prvom rade finančné očakávania. Presnejšie, až 83,3 % respondentov uviedlo ako dôvod jeho zavedenia zvýšenie príjmových možností svojho mesta, či obce. Ďalšími dôvodmi boli regulácia investičnej činnosti, ktorú ako dôvod uviedlo 33,3 %, reguláciu výstavby v obci deklarovalo 25 %, konkrétne projekty, pre ktoré bol zavedený poplatok uviedlo 22,2 % starostov a primátorov.

Dostatočnú informovanosť o výhodách zavedenia poplatku konštatovalo 16,7 % respondentov. Dostatočnú investičnú činnosť ako dôvod zavedenia poplatku vidí 13,9 %, regulácia novoprisťahovaných obyvateľov do obce bol dôvod pre 2,8 %, disponovanie dostatočnou finančnou analýzou očakávaných príjmov, ktorá viedla k zavedeniu poplatku, bola v prípade 2,8 %. Iné dôvody zavedenia poplatku sa vzťahovali na 8,3 % respondentov, ktorí mohli uviesť viac ako jednu odpoveď. Preto percentuálne vyjadrenie prevyšuje 100 %.

Dôvody nezavedenia poplatku

Starostovia a primátori zaradení do prieskumu sa vyjadrili aj k dôvodom nezavedenia poplatku za miestny rozvoj. Vzhľadom na slabú investičnú činnosť v samospráve nevidí dôvod zavedenia poplatku 52,8 % opýtaných. Nedostatok informácií o tomto finančnom nástroji vyjadrilo 13,6 %. Dôvod v nepopulárnosti zavedenia poplatku vidí 11,3 % respondentov. Nezavedenie ako konkurenčnú výhodu bol postoj 7,5 %. Za legislatívne nevhodné nastavenie poplatku, ktoré bráni jeho zavedeniu sa vyjadrilo 4,5 %. Iné dôvody konštatovalo 8 % a nevedelo sa vyjadriť 7,3 % opýtaných.

Potenciál do budúcna

Na otázku: „Ak by pominuli dôvody, pre ktoré ste nezaviedli poplatok za rozvoj, alebo by sa inak zmenila situácia, boli by ste v budúcnosti ochotní zaviesť tento poplatok aj vo vašej samospráve?“ odpovedalo 18,6 % – určite áno, ďalších 38,6 % by to zvažovalo, ale skôr by ho zaviedli. Zavedenie poplatku by zvažovalo, ale skôr nezaviedlo 26,4 % samospráv. Určite nie bolo jasné stanovisko 6,1 % a nevedelo sa vyjadriť 10,3 %. 

Prieskum zameraný aj na tieto otázky realizovalo Združenie miest a obcí Slovenska v čase od 2. marca 2020 do 10. apríla 2020 na vzorke 466 respondentov. Výsledky prieskumu sú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa. 

Súčasťou formulovaných záverov z prieskumu je aj tzv. druhostupňové triedenie dát, aby sme poznali postoje k tejto problematike s prihliadnutím na veľkostné kategórie obcí a tiež jednotlivé regióny. Tieto a ďalšie dáta získané z prieskumu budú zároveň využité pre pripravovanú analytickú štúdiu ZMOS, ktorá sleduje alternatívne financovanie municipálneho rozvoja a je realizovaná v rámci projektu Podpora kvality sociálneho dialógu.

Michal Kaliňák, ZMOS, ilustr. foto: Slavomír Flimmel