Slovenská pošta vydáva poštovú známku „150. výročie založenia hvezdárne v Hurbanove“

52

Slovenská pošta dňa 21. mája 2021 vydala poštovú známku „150. výročie založenia hvezdárne v Hurbanove“, s nominálnou hodnotou 0,75 €.

Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu so 40 známkami a 10 kupónmi. Známku vytlačila technikou ofsetu spoločnosť Tiskárna Hradištko, s.r.o. Motívom poštovej známky je historická budova hvezdárne. Známka s kupónom zobrazuje štylizovanú schému solárneho systému prevzatého z historického astronomického diagramu anglickej proveniencie z 19. storočia, pričom ústredným motívom kupónu je iniciála H s dátumom stopäťdesiatročnice existencie hvezdárne 1871 – 2021.      

Súčasne s poštovou známkou je vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 21. 5. 2021 a domicilom mesta Hurbanovo. Na FDC je portrét zakladateľa hvezdárne Mikuláša Thege Konkolyho. Motívom FDC pečiatky je schéma slnečnej sústavy s 8 planétami. FDC vytlačila technikou ofsetu spoločnosť BB PRINT, s.r.o. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, kupónu, FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Vladislav Rostoka.

Mgr. Marián Vidovenec o hvezdárni v Hurbanove píše:

Hvezdáreň v Hurbanove (do roku 1947 Stará Ďala, maďarsky Ógyalla) možno považovať za kolísku modernej astronómie pôvodne v niekdajšom Uhorsku a neskôr aj v Československu. Založil ju Dr. Mikuláš Thege Konkoly v roku 1871 ako súkromnú hvezdáreň. Jeho prvotným cieľom bolo vybudovať moderné astronomické pracovisko, ktoré by bolo schopné realizovať pozorovania na vysokej vedeckej úrovni. V jeho osobe sa spájal mimoriadny vedecký a organizačný talent a z malej súkromnej hvezdárne vybudoval v priebehu niekoľkých rokov svetovo uznávané vedecké pracovisko.

Hvezdáreň počas svojej existencie prešla tromi obdobiami vývoja. Tým prvým bolo obdobie od jej vzniku do roku 1918. V tomto období Dr. Mikuláš Thege Konkoly postupne vybudoval z malej pozorovateľne na balkóne svojho kaštieľa kvalitne vybavenú hvezdáreň s troma kupolami. Hvezdáreň začlenil do pozorovateľskej siete sledovania slnečnej aktivity. Vo hvezdárni sa pravidelne vykonávali pozorovania objektov slnečnej sústavy, planét, meteorov, komét a vykonávala sa hviezdna klasifikácia a katalogizácia. Neodmysliteľnou súčasťou aktivít bola aj publikačná činnosť. Hvezdáreň v roku 1899 prešla pod správu štátu a ďalej vykonávala vedeckovýskumnú činnosť. Pozorovateľské a vedecké úspechy staroďalskej hvezdárne viedli v tom období k vzniku niekoľkých podobných pracovísk v Uhorsku.

V ďalšom období po vzniku Československej republiky  v roku 1918 sa hvezdáreň dostala pod správu Štátnej  československej hvezdárne ako jej astrofyzikálne pracovisko. Po nutných stavebných úpravách bol v jej priestoroch umiestnený v tej dobe najväčší ďalekohľad v Československu s priemerom zrkadla 60 centimetrov. Týmto prístrojom urobil Dr. Bohumil Šternberk prvé mimoriadne presné astrometrické merania vtedy novoobjavenej planéty Pluto z územia Európy. Postupne sa začali vo hvezdárni realizovať ďalšie pozorovacie programy vrátane výskumu Slnka. Aktivity hvezdárne ale na štvrťstoročie umlčala Druhá svetová vojna. Ďalekohľad bol premiestnený do hvezdárne na Skalnatom plese a ďalších 30 rokov bol i naďalej najväčším ďalekohľadom v Československu.

Hvezdáreň v Hurbanove obnovila svoju činnosť na regionálnej úrovni v polovici šesťdesiatych rokov. Od roku 1969 je jej zriaďovateľom Ministerstvo kultúry SR a ako Slovenská ústredná hvezdáreň vykonáva nezastupiteľnú činnosť v oblasti popularizácie astronómie na Slovensku. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa venuje primárne pozorovaniu Slnka.

Slovenská pošta