Spomienka na 130. výročie narodenia Jána Geryka

198

Koncom minulého roku sme si pripomenuli 130. výročie narodenia etnografa a múzejného pracovníka Jána Geryka (*29.12.1892 Záriečie + 5.6.1978 Martin). Takto v roku 1964 opísal svoju životnú púť samotný Ján Geryk:

„Narodil som sa 29. decembra 1892 v Záriečí pri Púchove, kde bol môj otec Ľudovít Geryk učiteľom, kantorom. Ľudovú školu skončil som na škole u otca v Záriečí. Strednú školu skončil som na Ev. a. v. lýceu v Bratislave. Potom študoval som na Ev. a. v. učiteľskom ústave v Šoprone. Zo IV.triedy ma vylúčili s viacerými druhmi pre naše slovenské povedomie a založenie dvoch slovenských študentských spolkov: Zora a Mor ho!

Roku 1913 prijatý som bol na srbský učiteľský ústav v Zombore. V októbri prijatý som bol do IV. triedy v Banskej Štiavnici s podmienkou, že nebudem politizovať. Tu som maturoval roku 1914.

V našich tajných študentských spolkoch uvedomili sme si, ako bude treba pracovať medzi naším slovenským ľudom, keď sa staneme učiteľmi. Tak vychovaný, už ako študent cez vakácie, ale hlavne po vylúčení, chodil som po domoch zbierať ľudové piesne, ktoré r.1922 vyšli aj tlačou, zvyky a obyčaje, staré spôsoby ľudového liečenia a hlavne názvoslovie. Roku 1915 som narukoval ku kádru 71. pešieho pluku v Szászvárosi, r.1917 som sa dostal ku kádru v Kragujevaci. Roku 1918 v Leopoldove chytili ma Maďari, zobrali mi revolučné plagáty a štatariálny súd v Hlohovci ma odsúdil na smrť guľkou. Len náhodou som sa dostal z toho von.

Učil som v Záriečí, Vydrnej, Brezovej pod Bradlom, kde som pôsobil do konca školského roku 1920.

Pozvali ma na školský referát v Bratislave, kde som sa zapojil do kultúrneho života plne. Bol som členom Štátneho ústavu pre slovenskú ľudovú pieseň, organizoval som po dedinách krúžky ľudovej tvorivosti na vystúpenia na prvých národopisných slávnostiach v Trenčianskych Tepliciach, Piešťanoch.

Bol som organizátorom prvých závodov slovenských ľudových piesní v Bratislave, v tomto období vstúpil som za člena Speváckeho zboru slovenských učiteľov, ktorého som bol verným členom, od r.1945 predsedom, teraz čestným členom. Roku 1927 povolala ma Muzeálna slovenská spoločnosť za svojho tajomníka. Nastúpil som vo februári, vo funkciách pôsobil som až do konca r.1958, poťažne ako riaditeľ do 30. júna 1958.

Za 30 rokov účinkovania v múzeu, ktoré nieslo meno Slovenské národné múzeum, vystavila sa nová reprezentačná budova, zbierky sa strojnásobili a všetky evidovali. Nakoľko nemal som dostatočnú vedeckú kvalifikáciu, absolvoval som rozličné odborné kurzy vysokoškolské a 4 semestre poslúchal som na Univerzite Komenského v Bratislave národopis a históriu. Ako aktívny člen Speváckeho sboru som uvažoval, ako by bolo možné zaistiť existenciu sboru. Sbor potreboval vlastný dom. Pozemok vymohol som od obce (Trenčianske Teplice) zadarmo, arch. Harminc vypracoval plány a stavitelia pustili sa do práce na moju zodpovednosť. Domov SSSU (Spevácky sbor slovenských učiteľov) stojí, v ňom sa usilovne cvičí, robí česť slovenskému ľudu. Aby všetky múzeá na Slovensku vykonávali svoje funkcie zdarne, založil som Sväz slovenských múzeí, ktorého bol som sprvu tajomníkom, pozdejšie od r.1945 jeho predsedom, teraz čestným členom. MSS (Muzeálna slovenská spoločnosť) už od r. 1919 usilovala sa o poštátnenie Slovenského národného múzea v Martine, uskutočnilo sa to až r.1949. Bolo potrebné, aby SNM rástlo rýchlejším tempom po každej stránke, aby sa mohli prijať pracovné sily hlavne odborné, aby sme mali finančné prostriedky na jeho udržiavanie.

Po oslobodení, ako účastník Slovenského národného povstania, mal som tieto funkcie: člen rady ONV (okresného národného výboru) do r.1950, z poverenia Poverníctva školstva riadil som školstvo v Turci, ministrom priemyslu som bol menovaný členom správneho výboru Ústredia ľudovej a umeleckej výroby, členom komisie pre prevádzanie čl. II mierovej zmluvy s Maďarskom, redaktorom časopisu MSS.

Od januára 1959 som na dôchodku. Venujem sa čiste vedeckej práci, chodím na výskumy do Púchovskej doliny, kde v obciach Záriečie a okolie, Vydrná, Mestečko a Zbora zbieram materiál pre monografiu Záriečie a okolie, ktorá bude obsahovať spracovaný materiál zo stránky historickej a národopisnej. Chodím s magnetofónom a nahrávam ľudové piesne, ktorých mám už vyše 200“.

V sobotu 21.1.2023 o 17.00 hod. sa v Divadle v Púchove uskutoční NOVOROČNÝ KONCERT SPEVÁCKEHO ZBORU SLOVENSKÝCH UČITELOV venovaný pamiatke Jána Geryka.

Spevácky zbor slovenských učiteľov je 101 ročné, mužské, celoslovenské, učiteľské, hudobné teleso na vysokej interpretačnej úrovni aj vďaka mladým hlasom súčasných spevákov zboru. Počas svojej existencie zbor získal množstvo ocenení a účinkovalo v ňom množstvo osobností, ktorí súčasne rozvíjali slovenské umenie a kultúru v domácom prostredí, v mieste ich učiteľského pôsobiska.

Medzi veľmi výrazných aktívnych členov zboru patril aj Ján Geryk, etnológ, učiteľ, budovateľ Domova Speváckeho zboru slovenských učiteľov a v tom istom období aj budovateľ, správca a neskôr aj riaditeľ Slovenského národného múzea v Martine. Pochádzal zo Záriečia a miloval Púchovskú dolinu, jej kultúru, tradície, ľudí. Srdečne Vás pozývame na koncert venovaný jeho pamiatke.

Zdroj: ObÚ Záriečie, Púchovská kultúra, s.r.o.