Stravovacie návyky a správanie školákov

69

Konzumácia ovocia a zeleniny rastie, naopak, sladené  a energetické nápoje pijú školáci menej – aj tieto zistenia vyplývajú z národnej správy, ktorú predstavilo verejnosti Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR a kanceláriou WHO v Bratislave.

Výskumný tím medzinárodnej štúdie „Health Behaviour in School Aged Children“ (HBSC) skúmal súvis zdravia so správaním školákov vo veku 11, 13 a 15 rokov. Výskum v teréne sa uskutočnil v máji – júni 2018. „Najdôležitejšie je nastaviť správne stravovacie návyky a zdravý životný štýl už v detstve. Prostredníctvom športu, pohybu a zdravého životného štýlu tak môžeme prispieť k boju proti obezite a civilizačným chorobám, ktoré predstavujú závažný problém súčasnosti. Postupne prijímame národné či akčné programy zamerané na zmenu životného štýlu, ide napríklad o prevenciu obezity, podporu pohybových aktivít a zdravej výživy,“ uviedol štátny tajomník MZ SR Stanislav Špánik. Odborníci navštívili viac ako sto škôl vo všetkých kútoch Slovenska. Do prieskumu sa zapojilo 10-tisíc školákov, pričom u približne tisícky z nich zmerali zloženie tela a telesnú zdatnosť. Všetky zistenia sú spracované v národnej správe.

Rezervy v psychohygiene a pohybovej gramotnosti

V roku 2018 tretina chlapcov a takmer polovica dievčat prežívala dve alebo viac zdravotných ťažkostí aspoň raz týždenne. K najčastejším zdravotným problémom patrili nervozita, podráždenosť a problémy so zaspávaním. Zároveň počas školského týždňa spala odporúčaných 8 hodín denne len polovica 15-ročných školákov. „Konzumácia energetických nápojov na potlačenie únavy, príťažlivosť virtuálneho sveta sociálnych sietí či počítačových hier, ktoré sú k dispozícii nonstop a náhrada raňajkovania konzumáciou sladených nápojov, môžu vysvetľovať vysoký výskyt podráždenosti, nervozity i problémov so zaspávaním,“ zdôrazňuje  Michaela Kostičová z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej eticky LF UK v Bratislave.

V roku 2018 utrpela úraz, ktorý musel byť ošetrený lekárom, až polovica školákov. „Nemáme, k dispozícii bližšie údaje o okolnostiach úrazov a type úrazov. Môžeme len špekulovať či príčiny vysokého a rastúceho výskytu úrazov spočívajú v prostredí, v typoch aktivít, do ktorých sa školáci zapájajú, alebo v celkovo nižšej pohybovej gramotnosti digitálnej generácie, ktorá nezískala v predchádzajúcom období dostatok pohybových zručností a skúseností,“ uviedla hlavná riešiteľka štúdie Andrea Madarasová Gecková z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ v Košiciach.

Konzumácia ovocia a zeleniny rastie, konzumácia sladených  a energetických nápojov klesá

Od roku 2014 vzrástol výskyt pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny a klesol výskyt konzumácie sladkostí, sladených a energetických nápojov u slovenských školákov. Napriek pozitívnemu trendu je ešte stále veľký potenciál v tejto oblasti, nakoľko výskyt nezdravých výživových zvyklostí je stále vysoký. Nepriaznivým trendom je aj stále klesajúci výskyt školákov, ktorí pravidelne raňajkujú.

Neuspokojivý a stagnujúci stav ústneho zdravia školákov

Približne polovica chlapcov a tri štvrtiny dievčat si čistilo zuby viac ako raz denne, pričom od roku 2010 došlo k minimálnym zmenám a len v skupine mladších dievčat.  Viac ako polovica školákov trpí krvácaním ďasien, a približne 15 % školákov v uplynulom roku nenavštívilo zubného lekára ani raz. „Podpora ústneho zdravia školákov je stále nedostatočne účinná a v kombinácii s dostupnosťou preventívnej i liečebnej starostlivosti o ústne zdravie by mala byť prioritou v podpore zdravia školákov,“ komentuje Silvia Timková z LF UPJŠ v Košiciach.

Nedostatočná funkčná zdatnosť a vysoký výskyt obezity

„Až tretina 11-ročných chlapcov i dievčat trpí obezitou, čo pri objektívnom meraní zloženia tela znamená percento tuku nad 25 % u chlapcov a nad 30 % u dievčat. S veľkou pravdepodobnosťou toto zastúpenie pretrvá i po ustálení vývinových zmien, ako je pohlavné dospievanie a rast. Zároveň viac ako polovica školákov a školáčok má nízku úroveň funkčnej zdatnosti, tzv. Ruffierov index, pričom iba pätina školákov má vysokú úroveň funkčnej zdatnosti,“ povedal Róbert Ochaba, vedúci Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ SR.

„Tieto alarmujúce zistenia naznačujú potrebu aplikovania účinných stratégií a intervencií zameraných na podporu pravidelnej fyzickej aktivity už v mladšom školskom veku a to tak v škole (napr. aktívne prestávky) ako aj mimo školy, napr. aktívny transport, ponuka a dostupnosť športových voľnočasových aktivít,“ konštatujú koordinátori Fitness štúdie Jaroslava Kopčáková a Peter Bakalár z UPJŠ v Košiciach.

Nové technológie a online priestor – nástroj na uspokojovanie základných potrieb

Každý piaty školák sa ľahšie zdôveruje so svojím prežívaním v on-line priestore ako pri osobnom stretnutí a  40% školákov  vo veku 13 a 15 rokov sa priznalo, že používa mobil, aby sa cítili lepšie, keď im je nanič. Moderné technológie a sociálne siete sa stali základnou potrebou dospievajúcich, ale zároveň sú nástrojom uspokojovania základných potrieb ako sú interakcia s blízkymi a rovesníkmi, aktivity voľného času (počúvanie hudby, čítanie, pozeranie filmov, hranie hier), vyhľadávanie informácií, učenie a osobnostný rozvoj.

Kríza postoja k škole, nie k vzdelávaniu

V škole sa páči iba každému piatemu školákovi vo veku 13 a 15 rokov, pričom väčšine 15-ročných školákov na vzdelaní veľmi záleží. Pritom až pätina školákov mala niekedy problém s čítaním a viac než polovica s matematikou. Skoro každému 11-ročnému školákovi a viac než polovici 15-ročných školákov pravidelne pomáhajú s úlohami rodičia, no iba približne 10% školákov nachádza tento druh podpory v školskom prostredí, ktorý je kľúčový najmä pre deti zo znevýhodneného prostredia.  Vzťahy so spolužiakmi a učiteľmi  hodnotia školáci prevažne pozitívne, hoci so zvyšujúcim sa vekom, najmä u dievčat, výrazne klesá dôvera v učiteľov. „Je nevyhnutné porozumieť odlišnostiam dnešnej generácie a hľadať vhodnejšie a efektívnejšie stratégie vzdelávania a didaktickej práce,“ zdôrazňuje Lucia Bosáková.

Stále málo pravidiel a spoločne zdieľaných aktivít s rodičmi

„Štruktúra a fungovanie rodiny sa v dôsledku mnohých aj spoločenských zmien mení a súčasní školáci majú za sebou skúsenosti s rôznymi negatívnymi životnými udalosťami, ktoré môžu ovplyvňovať ich ďalší vývin,“ upozorňuje Daniela Husárová z Ústavu psychológie zdravia LF UPJŠ v Košiciach. Až 20% školákov zažilo rozvod alebo odlúčenie od svojich rodičov, 14% školákov zažilo opakované závažné konflikty alebo fyzické roztržky medzi rodičmi. Odlúčenie od rodičov z dôvodu práce v zahraničí zažilo 11% školákov a 36% školákov zažilo sťahovanie, teda zmenu svojho bydliska a komunity. Stále veľká časť školákov už vo veku 11 rokov reportuje, že rodičia doma neuplatňujú žiadne pravidlá týkajúce sa raňajok, večierky či používania internetu. Približne polovica 11-ročných školákov uviedla, že spolu so svojimi rodičmi zvykne jedávať každý deň a takmer štvrtina 11-ročných školákov uviedla, že sa so svojimi rodičmi rozpráva len málo, alebo vôbec.

Klesá výskyt násilného správania a nízky je i výskyt vnímanej diskriminácie

Výskyt aktérov šikanovania v skupine chlapcov i výskyt chlapcov, ktorí priznali účasť na bitke, od roku 2014 významne klesol. Nízky bol aj výskyt školákov, ktorí sa často alebo veľmi často cítili diskriminovaní učiteľmi, inými dospelými alebo rovesníkmi kvôli pohlaviu, postave alebo výzoru, inej kultúre, jazyku či farbe pleti alebo kvôli zlej rodinnej situácii. Výnimku tvorili iba chlapci, ktorí sa cítili byť často alebo veľmi často diskriminovaní učiteľmi kvôli pohlaviu (7-16 %) a dievčatá vo veku 13 a 15 rokov, ktoré sa cítili často alebo veľmi často diskriminované žiakmi v škole kvôli postave alebo výzoru (8-10 %).

Vysoký výskyt fajčenia tabaku a konzumovania alkoholických nápojov napriek klesajúcemu trendu

Za posledných 30 dní asi pätina 15-ročných a desatina 13-ročných školákov fajčila cigarety a približne tretina 15-ročných a menej ako pätina 13-ročných školákov pila alkohol aspoň jeden deň. Asi pätina 15-ročných, 5 % 13-ročných a menej ako 2 % 11-ročných školákov sa opilo aspoň dvakrát. Výskyt fajčenia, ale i konzumácie alkoholu má už od roku 2010 klesajúcu tendenciu, ktorú možno aspoň čiastočne pripísať zmenám sociálneho prostredia pravdepodobne súvisiacimi s nárastom komunikácie v online priestore, ako aj uplatňovaniu príslušnej legislatívy. „Napriek klesajúcemu trendu, je užívanie psychoaktívnych návykových látok predovšetkým u 15-ročných školákov rozšírené a zostáva dôležitým verejno-zdravotným problémom,“ uvádza Tibor Baška z Ústavu verejného zdravotníctva JLF UK v Martine.

Zdroj: ÚVZ, foto: pixabay.com.