Stručný prehľad dejín skautingu v Púchove

100
Slávnostný nástup púchovských skautov na škvárovom ihrisku pri evanjelickom kostole v Púchove koncom dvadsiatych rokov.

V roku 2019 si slovenskí skauti pripomenuli sté výročie vzniku prvých čisto slovenských skautských oddielov. Prvé zmienky o skautingu v Púchove sú z roku 1922, takže si v tomto roku pripomíname 100 rokov od vzniku púchovského skautingu.

V tom období roku 1919 vznikali prvé oddiely v Bratislave, Trenčíne, Žiline a veľký podiel na ich vzniku mali českí skauti, ktorí sa na Slovensko dostali ako vojaci, učitelia, štátni zamestnanci, alebo len ako turisti. V Čechách totiž už skauting od roku 1911 a 1912 organizoval prvé tábory pod vedením Antonína Benjamína Svojsíka, zakladateľa českého skautingu pod názvom Český Junák. Ale určite nemalý podiel mali aj skautské oddiely pri maďarskom gymnáziu v Komárne, kde sa skauti organizovali už od roku 1913, alebo skauti pri piaristickom gymnáziu v Trenčíne od roku 1915.

Poloha Púchova v blízkosti Čiech, ale aj Žiliny a Trenčína predurčovala k tomu, aby skôr alebo neskôr skauting zapustil svoje korene aj tu. Žiaľ, nedochoval sa presný dátum vzniku prvého oddielu, ale z rozprávania pamätníkov, starých skautov, pána Rojka, Marečka sme zistili, že prvé zmienky o skautingu v Púchove sú z roku 1922, kedy sa začal organizovať prvý oddiel už pod novým názvom „Sväz junákov skautov republiky Československej“ (SJS RČS). Z týchto spomienok zisťujeme, že zakladajúcim vodcom bol brat Vladimír Rezek, ktorý viedol prvý 30 členný oddiel chlapcov. O rok neskôr vzniká 17 členný oddiel v Beluši a v júni 1924 v Lednických Rovniach a Pruskom. V roku 1926 mal už zbor v Lednických Rovniach päť oddielov (asi 54 členov), do ktorého patril aj jeden oddiel skautov z Trenčína až do roku 1928, kedy sa odčlenil.

Skautský študentský dom Slovenských katolíckych skautov v Belušských Slatinách.

V roku 1922 začal vychádzať prvý slovenský skautský časopis „Buď pripravený“. No a na jeho základe sa aktivizovala aj publikačná činnosť púchovských skautov. Začal vychádzať „Okresný spravodaj Sväzu junákov skautov RČS v Púchove“, ktorý redigoval Tibor Lowenstein, vodca oddielu. Časopis bol určený predovšetkým pre vnútornú potrebu miestnych a okolitých oddielov.

V januári 1936 boli púchovské oddiely zjednotené do zboru. Krajská skautská rada menovala za zborového vodcu brata Jaroslava Weisera. Tento, spolu s Tiborom Lowensteinom začali vydávať „Vestník skautskej župy Považskej“, ktorý sa od 5.apríla 1936 premenoval na „Považské skautské správy“ a bol už určený širšej skautskej verejnosti.

Okrem publikačnej činnosti púchovskí skauti každý rok organizovali letné tábory, divadelné predstavenia a známe sú aj pamätné stretnutia skautov z Púchova a Vsetína na Javorníkoch. V roku 1935 sa takéhoto stretnutia zúčastnil aj divízny generál Klecanda. Pri slávnostnom táboráku prehovoril za púchovských skautov brat Lowenstein a za vsetínskych skautov okresný spravodaj Zdeněk Broža a továrnik Sousedík. Zo spoločného stretnutia boli poslané pozdravné telegramy prezidentovi republiky Tomášovi Garrigue Masarykovi, ministrovi Šrobárovi a náčelníkovi zakladateľovi Svojsíkovi.

Skauting v Púchove skončil svoju oficiálnu činnosť úradným zrušením SJS RČS tesne pred II. svetovou vojnou v roku 1938. Časť katolícky orientovaných skautov sa ešte určitý čas držala, ale nakoniec sa aj oni rozišli, aby sa nemuseli včleniť do novovznikajúcej politickej Hlinkovej mládeže, ktorá mala v Púchove dobré podmienky na činnosť. Niektorí skauti sa podľa svojich možností zapojili do ilegálnej činnosti v boji proti fašizmu.

Nedá sa ešte nespomenúť významné obdobie roku 1931, kedy v neďalekých Belušských Slatinách bola zahájená výstavba skautského študentského domova Slovenského katolíckeho skautingu. Dokončený bol slávnostným posvätením na deň Cyrila a Metoda 5. júla 1932. Skautský domov bol využívaný celé prázdniny na letovanie skautov a bol tu zorganizovaný v auguste 1935 aj prvý kurz radcovskej lesnej školy pod vedením Ľudovíta Ozábala. Žiaľ počas II. svetovej vojny objekt podpálili nemeckí vojaci a po vojne už nebol obnovený. Ale celá história tohto skautského domova by si vyžadovala v mojom stručnom opise samostatnú kapitolu.

Po oslobodení v roku 1945 sa československý skauting predstavil ako jednotná skautská organizácia „Československý junák“. Ihneď po vojne sa obnovila aj organizácia v Púchove. Zásluhu na tom mala púchovská mládež, ktorej sa do rúk dostali rôzne skautské časopisy. O obnovu skautingu sa pričinili bývalí predvojnoví skauti, najmä František Bizoň – Akela, Maxo Cupaník, Paľo Pribiš, Bubo Šulc, Jozef Valach, Milan Útly a výborný organizátor Jozef Rojko. Začali sa opäť uskutočňovať tábory na Božovom pri Stochovci. Toto pamätné miesto dlhé roky zdobila obrovská skautská ľalia z kameňov a stala sa pre vtedajších skautov posvätným miestom. Známy bol aj tábor v Súľovských skalách a pri obci Podšíp pri sútoku Váhu a Oravy. V oddieloch dorastala aj mladá generácia skautov, ako napríklad Marián Mareček, Ľudovít Prešnajder, Karol Bednár, bratia Valentínyiovci, Edo Pribiš, Jozef Švecko, Julo Cíger, Jaro Rosina, Jano Harman, Vojto Bročka, Tóno Mikušík, ale aj skautky Cengelová, alebo Bizoňová. Opäť sa konali sľuby na lúke Pod Vápennou zvanej Hadinec, alebo na Palacinke.

Úspešne sa rozvíjajúca skautská činnosť však bola opäť násilne prerušená nástupom komunistického politického systému. Skauting bol najskôr začlenený do Zväzu mládeže a postupne nahradený politickou pionierskou organizáciou. V Púchove ešte krátko pracoval ilegálny oddiel pod vedením Eda Pribiša a Jana Flašíka. Niektorí členovia sa zapojili do čitateľského klubu Vpřed – Rychlé šípy a pod názvom Modrá letka skautovali a zaoberali sa leteckým modelárstvom. Inštruktorom tohto modelárskeho klubu bol Paľo Pribiš a medzi najznámejších členov patrili bratia Plánovskí, Tóno Valášek, Marián Mareček a Jano Gacík, všetko bývalí skauti. Činnosť týchto klubov skončila v roku 1953 tragickou smrťou Eda Pribiša.

Výprava na Podskalský Roháč v r.1969 stojací zľava Oldo Šedý – zborový vodca.

V šesťdesiatich rokoch došlo k politickým zmenám ktoré umožnili regeneráciu skautskej organizácie a obnovu jej činnosti. K znovuzrodeniu púchovského skautingu došlo v roku 1968, kedy bol vytvorený I. oddiel Slovenského junáka v Púchove, pod vedením Olda Šedého, ktorý sa do Púchova presťahoval z Moravy a významnou mierou sa zaslúžil o vzkriesenie skautingu v Púchove. Oslovil povojnových skautov, Jula Cígera, Paľa Pribiša, Janka Martišíka, Jozefa Cupaníka a Jozefa Valacha, ktorí sa aj aktívne zapojili od vedenia oddielov a výchovy mladej generácie skautov. Oldo Šedý vniesol do organizácie prvky českého skautingu a dokázal skvalitniť krojovanie a materiálno – technickú základňu púchovských oddielov.

Prvý skautský sľub skladali skauti za dramatických udalostí, druhý deň po vstupe armád Varšavskej zmluvy na naše územie, 22. augusta 1968 na Ilonke. V tom roku sa uskutočnil aj krátky letný tábor na Božovom a ďalší letný tábor v roku 1969 už púchovskí skauti trávili v Moravskom krase pri dedinke Hostěnice. Okrem táborov organizovali každý rok pri príležitosti oslobodenia Púchova vatry na Lachovci – na Bielej skale. A hoci ich už teraz skauti neorganizujú, ich tradícia pretrvala až do dnes. Starí skauti si vychovali nových činovníkov, ako boli Repka, Červeňák, Bujna, pod ktorých vedením sa organizovali výpravy do okolia, futbalové zápasy a prenocovanie v horách.

Letný tábor v roku 1969 v Moravskom krase.

Vstup cudzích vojsk však zmenil aj politickú situáciu a od leta 1969 znovu začal likvidačný proces skautingu. Najskôr bola skautská organizácia začlenená do politického Združenia detských a mládežníckych organizácií a postupne zlúčená s pionierskou organizáciou. Od roku 1970 skauting v Československu prestal existovať. V Púchove tesne pred zrušením ešte stihli skauti zložiť slávnostný skautský sľub v parku pri Župnom dome, kde mali aj svoju klubovňu (na mieste terajšej kaviarničky Podivný barón). Na túto pamätnú udalosť zasadili aj lipku, do koreňov ktorej vložili vo fľaši zoznam púchovských skautov. Žiaľ po niekoľkých dňoch lipku niekto vytrhol a zoznam zmizol. Členovia už bývalých oddielov sa zapojili do činnosti v rôznych turistických oddieloch organizovaných pri školách, alebo telovýchovnej jednote. Celý skautský majetok, ako aj klubovňa prešiel do vlastníctva SZM. Medzi najznámejších členov tohto obdobia patrili napríklad bratia Šulavíkovci, traja bratia Syrný, Paľo Holeščák, Bujna, Červeňák, Bellovič, Dian, bratia Bednárovci, Miro Pribiš, Žiačik, Cíger, Čuntala, Repka a ďalší. Zborový vodca Oldo Šedý bol za svoju skautskú činnosť dlhé roky prenasledovaný a súdený.

Ranný nástup púchovských skautov v tábore pri dedinke Hostěnice v roku 1969.

Po 17. novembri 1989 nastalo tretie znovuzrodenie skautského hnutia. Náčelníctvo Slovenského skautingu sa zišlo už 13. decembra 1989 v Bratislave. Zasadnutie prípravného výboru v Púchove sa uskutočnilo v decembri, tesne pred Vianocami v zasadačke hasičskej zbrojnice. Toto zasadnutie zorganizovali starí skauti zo šesťdesiatich rokov, pod vedením Olda Šedého a Joža Syrného. Aktívne sa zapojili aj Miloš Čuntala a Miro Pribiš. Skauting prišli podporiť aj noví činovníci, manželia Joachymstáloví a Murárikovci. Nový elán a pracovné nadšenie vyvrcholilo už v lete 1990 letným táborom na starom táborisku v Moravskom krase pri dedinke Hostěnice.

Postupnou činnosťou a zlepšovaním skautského povedomia nových činovníkov sa zlepšovala aj kvalita činnosti zboru, ktorého vedenia sa po odchode Olda Šedého spoločne chopili Eňa Joachymstálová a Miro Pribiš. Ten sa nakoniec stal zborovým vodcom novovzniknutého 6. zboru skautov a skautiek v Púchove a po smrti okresného vodcu Romana Kiššíka z Považskej Bystrice aj jeho nástupcom až do administratívneho rozdelenia okresov Považská Bystrica a Púchov. Spoločnými silami a aj s účasťou skautov z Považskej Bystrice, Dubnice a Štítnej nad Vláří sme uskutočnili ďalšie pamätné letné tábory v Priedhorí pri Pružine, v Podskalí, pri Zliechove, v Mirošove na Morave, vo Veľkej Fatre pri Liptovských Revúcach, pri Bolešove na Gilianke, na Čertove, pri Sádočnom, na Vieske alebo v posledných rokoch neďaleko Nimnice. Naše tábory navštívili skauti z Pensylvánie v USA, skauti z Nemecka, horolezci, jaskyniari, zlatokopi. Odohrali sme množstvo táborových hier, ale aj odpracovali množstvo brigád.

Prvá výprava púchovských skautov v roku 1990.

Ale neboli to len tábory. Založili sme si tanečnú country skupinu, ktorá nás reprezentovala na rôznych vystúpeniach, organizovali sme spoločne s CVČ, mestom, s turistami a mimovládnymi organizáciami známe podujatia pre verejnosť, ako napríklad Vandermúza – folkový festival, Cesta rozprávkovým lesom, Kreslenie na chodníky pri príležitosti Dňa Zeme, MDD v meste. Nesmieme zabudnúť ani na každoročné roznášanie Betlehemského svetla vo vianočnom období a už povestné naše skautské Vianoce, šarkaniády a orientačné preteky „Boj družín“ s účasťou skautov zo širokého okolia.

Vo vedení zboru sa po ukončení aktívnej skautskej činnosti Mira Pribiša vystriedalo niekoľko mladých činovníkov ako Roman Blaško, Marek Král, Monika Králová – Siekliková, Michal Bršiak a v súčasnosti Juraj Mašek.

Od roku 1989 prešlo našimi klubovňami niekoľko stoviek detí a mládeže z Púchova. Niektorí najstarší zostali nášmu zboru verní až doteraz. Vzniklo aj niekoľko skautských manželstiev a dlhoročných priateľstiev. Pevne verím, že ďalšieho politického zrušenia sa už naši skauti nikdy nedožijú, a že zostanú verní nášmu skautskému odkazu: „raz skautom, navždy skautom“.

Spoločný tábor „Na pstruhovom potoku so skautmi z Pov. Bystrice v Mirošove v roku1992.
Betlehemské svetlo 2021 – preberanie od českých skautov z Horného Lidča na hraniciach.
Momentka z posledného letného tábora v Nimnici v roku 2019.
Nech slávnostné táborové vatry planú skautom ešte ďalších sto rokov.

6. zbor skautov a skautiek Púchov