Sviatok Hromnice

118

Sviatok Hromnice sa v cirkevnom kalendári nazýva sviatkom Obetovania Pána, dávnejšie sa volal Očisťovanie Panny Márie. Hromnice sa podľa kresťanskej tradície slávia na štyridsiaty deň po narodení Ježiša Krista.

POHANSKÉ OBDOBIE

Podľa východných Slovanov sa rok delil len na zimu a leto. V období Hromníc vo februári nastal čas, kedy sa stretli obidve ročné obdobia. U západných Slovanov to bol sviatok na poctu Perúna, boha ohňa a hromov. U Rimanov vybraní kňazi zvaní luperci, obetovali božstvám capy a psov. Z koží zvierat narezali remene, behali po uliciach a udierali okoloidúcich, najmä ženy. Tieto obrady sa nazývali luperkálie a ich súčasťou boli sprievody, kde účastníci niesli zapálené sviece. Význam týchto sprievodov spočíval vo viere v magickú očistu, nazývanú februatio. Podľa tohto slova je pomenovaný mesiac február.

ZAVEDENIE KRESŤANSKÉHO SVIATKU – POSVÄCOVANIE SVIEČOK

Cirkev na konci 5. storočia zaviedla namiesto očistných pohanských rituálov sviatok Očisťovania Panny Márie a v priebehu 11. storočia, v dôsledku stále živej predkresťanskej tradície, aj obrad posviacania sviečok.

Na Hromnice (2. februára) sa v kostoloch svätili sviečky nazývané ´hromničky´. Posvätené  sviečky sa ako ochrana zapaľovali počas búrok, keď hrozilo, že blesk by mohol zničiť drevené stavby nechránené bleskozvodom. Hromničky sa zapaľovali aj na uľahčenie skonu umierajúcemu a pri mŕtvych, aby sa im pokojnejšie odchádzalo na druhý svet.

ĽUDOVÉ ZVYKY NA HROMNICE

Počas dňa bolo zakázané pracovať a šiť. Kto zákaz vedome porušil, mal byť zasiahnutý bleskom. V súvislosti so sviatkom stretávania zimy a leta, sa vykonávali zvyky zamerané na rast ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance – rovnako dlhé mali narásť aj konope a ľan. Keď v deň Hromníc boli na strechách dlhé cencúle, tiež sa predpokladala, že narastú dlhé konope. Každý, kto mohol (mládež, ženy aj celé rodiny) sa mali kĺzať alebo sánkovať, aby konope vyrástli vysoké. Sánkovačky, ako hromničná zábava, bola rozšírená aj v mestskom prostredí.

ĽUDOVÉ PRANOSTIKY

K Hromniciam sa viaže množstvo pranostík, napríklad:

– Na Hromnice o hodinu více.

– Prešli Hromnice, koniec sanice.

– Na Hromnice, zimy polovice.

– Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.

– Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zamrzne.

– Na Hromnice letí škovránok cez hranice.

– Február biely, mrazivý, nádej na úrodu posílí.

– Keď vo februári mokro, v auguste je sucho.

– Mnoho snehu vo februári, mnoho sena v júli.

– Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dverami.

– Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu.

– Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita i pšenice.

– Na Hromnice musí škovránok vrznúť i keby mal zamrznúť.

– Ako dlho pipíšky pred Hromnicami spievajú, tak dlho po nich budú mlčať.

– Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje.

– Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce.

– Ak na Hromnice mrzne, bude dobré leto.

– Raduje sa gazda, keď si na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice.

– Ak na Hromnice napadne čo i len toľko snehu, čo na čiernej krave zbadáš, bude úrodný rok.

Jozef Mihálik, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, foto: pixabay