Takto vyzerá naše zdravotníctvo 30 rokov po revolúcii

659

(List čitateľky PN)

Nie som notorický sťažovateľ, ale to čo sa mi stalo na chirurgii v Púchove ma vytočilo. Keďže všetci len nadávajú a nikto nič neurobí, rozhodla som sa zverejniť moju skúsenosť.

Mám 86-ročnú mamu, ktorá býva v Lednických Rovniach. Ja bývam v Púchove. Pred piatimi rokmi mama spadla a tu na chirurgii v Púchove jej nezistili, že má zlomenú nohu, to jej zistili až po 2-3 dňoch v Považskej Bystrici, kde jej na základe popisu zranenia pána Dr. … z Púchova chceli dať pre preplatiť sanitku a nazvali ju hypochondrom. Nakoniec však mladý pán doktor sa zľutoval nad mamou, keď videl aké má bolesti, dal jej nohu zröntgenovať a zistil, že noha je zlomená. Dal jej ju do sadry, ale nakoniec sa jej zle zrástla a má s ňou veľké problémy, už skoro vôbec nechodí.

Obvodná Dr. … odporučila mame, aby sa jej na tu nohu pozreli na chirurgii. Zavolala som sestričke, chcela som mamu objednať, ale sestrička mi do telefónu po mnohých otázkach prečo, načo, kto mamu odporučil, povedala, že neobjednávajú, že môžeme prísť hoci kedy. Nedalo mi to, tak som sa deň vopred išla pozrieť o 11:00 hod. ako majú ordinačné hodiny. Na dverách je rozpis: každý deň od 7:30 do 15:00 hod. Potešila som sa, že môžem ísť do práce, stačí keď prídem s mamou o 13:00 hod., keď tam bude menej ľudí, lebo mama už nevydrží dlho sedieť. Lenže na dverách ma upútal nápis: MUDr. … DNES UŽ NEORDINUJE!!! Zastupuje: MUDr. …

Skúsila som zaklopať, že sa opýtam, ako ordinuje Dr. … zajtra. Otvorila mi sestrička oblečená vo vetrovke s kabelkou na pleci, teda na odchode. Opýtala som sa ako to má pán Dr. … na druhý deň s ordinačnými hodinami. Asi to bola drzá otázka, lebo sestrička s nepríjemným výrazom odpovedala. „Dr. … robí do pol jedenástej.“ Dovolila som si drzú otázku: „Prečo?“ „Lebo pán Dr. … to tak má“, znela odpoveď.

Môj príbeh pokračuje na druhý deň. To, že som si to na poslednú chvíľu zariadila v práci, ani nespomínam. Išla som pre mamu autom o 9:00 hod., aby sme sa stihli do 10:30 hod. vybaviť. Pán Dr. …, klobúk dole, poslal mamu na röntgen a odporučil jej rôzne vyšetrenie (čo jej teraz už isto nepomôže, ale dobre). Asi si uvedomil, že on je hlavná príčina, v akom stave má mama nohu.

Pri odchode som si dovolila opýtať sa: „Pán doktor, prečo každý deň ordinujete len do 11. hod.?“ (už som mala informácie, že takto to je už dlhšie, že na chirurgii z troch chirurgov ordinuje po 11. hod. len jeden aj to bohvie do kedy) No toto bola odo mňa strašná drzosť, položiť takúto otázku. Pán Dr. … sa na mňa rozkričal, že on sa tu na všetko môže vykašlať, že aj on je chorý. Ale keď je chorý, nech sa lieči a napíše na dvere „Pre chorobu neordinujeme“. Aj ja si musím v práci napísať kam idem a prečo. Ani neviem, čo všetko na mňa nakričal, lebo som bola z toho v šoku. Sestričky pribehli k doktorovi, utišovali ho, mne nadávali, že či by som ja robila za 500€ ako oni a aká som ja konfliktná… Veľmi ma mrzela tá inkriminovaná otázka, lebo sa bojím, že pán doktor skončil s infarktom pre moju opovážlivosť. Pre istotu som si celý týždeň o 11:00 hod. overovala, či oznam „Pán doktor dnes neordinuje“ náhodou nezmizol. Nezmizol…

To sú výdobytky v slovenskom zdravotníctve 30 rokov po revolúcii.

Danka Černičková, Púchov