Ubehlo 50 rokov od jedného z najväčších úspechov mládežníckeho futbalu Púchova

519

Pred 50 rokmi hral dorast Púchova s Interom Bratislava o majstra Slovenska.

Skončil na druhom mieste, keď doma vyhral 1:0, ale vonku prehral 6:0. Táto vysoká prehra sa dá do určitej miery ospravedlniť, lebo mužstvo pricestovala priamo zo Švajčiarska, kde hralo na turnaji v Aarau. Za týmto úspechom treba spomenúť najmä dvoch ľudí – trénera Štefana Kračuníka, a vedúceho mužstva Vavrinca Slováka. Boli to ako naši druhí otcovia, venovali nám svoj voľný čas, či na tréningoch, zápasoch, sústredeniach alebo turnajoch.

Káder tvorili hráči z mesta a priľahlých dedín (viď fotografia: horný rad – V. Slovák, ved. mužstva, R. Mackura, J. Babčan, J. Hollý, J. Fulec, J. Gabčo, L. Král, J. Král, J. Nemec, A. Urbanovský, kapitán, Š. Kračuník, tréner; dolný rad – E. Mičian, M. Hudec, P. Mazák, J. Baláž, J. Bajza, P. Weissabel, L. Urban). Bohužiaľ, už niektorí nie sú medzi nami – J. Gabčo, J. Nemec, P. Weissabel, J. Fulec. Mužstvo sa tvorilo dva roky, keď z kádra vypadol jeden hráč S. Weis, ktorý už tiež nie je medzi nami.

Po víťazstve v skupine východ, kde sme predbehli také mužstvá ako Prešov, Košice, Žilina, Banská Bystrica sme hrali už spomínané finále s Interom a na krku sme mali strieborné medaile. Odohrali sme viacero medzinárodných turnajov doma a v zahraničí. Zvíťazili sme na turnaji SNP v Banskej Bystrici, hrali na turnaji vo vtedajšom Gotwaldove, Maďarsku, Rakúsku, NSR. Jedným z najväčších úspechov bol turnaj v bývalej NDR v Halle na sviatok mládeže, ktorý sme vyhrali a finále sledovalo 5 tisíc mladých Nemcov. Tu sme nielen reprezentovali po športovej stránke, ale aj spoločensky, keď nám naši vedúci dali ušiť saká a obleky na mieru v Makyte, kde pracovali. Dodnes si pamätám na článok v denníku šport – „Jožko ruky von z vrecka“, ktorý napísal novinár, ktorý bol s nami. Tak nás napomínali naši vedúci. Spomínam aj na to ako sme dobiehali na zápas z vlaku, aby sme neprehrali kontumačne a tiež na súťaž, kto dá gól, dostane tortu a torta bola.

Odmenou za tieto úspechy bol turnaj vo Švajčiarsku, kde sme odohrali viacero zápasov s mužstvami Talianska, Rakúska, Švajčiarska, NSR, Juhoslávie. Tu sa viaže tiež jedna historka, keď sa náš autobus pokazil, nešiel štartér a po zápasoch sme parkovali trochu ďalej od iných autobusov a museli sme ho roztláčať. Je ešte veľa pekných spomienok na tie roky strávené pri tomto športe. Viacerí sme po ukončení nastúpili na základnú vojenskú službu a miesto zo samopalu sme strieľali do lopty. Niektorí hrali za prvoligové mužstvá, ako J. Bajza (Inter Bratislava), J. Hollý (Trenčín), J. Baláž (Dukla Praha). Viacerí sme potom hrávali za mestský oddiel v Púchove.

Na záver by som sa chcel v mene celého kolektívu hráčov poďakovať dvom pánom – trénerovi Kračuníkovi a vedúcemu družstva Slovákovi. Prajem im veľa zdravia v ďalšom živote a pri tomto športe veľa pekných zážitkov. Čerpal som zo svojich spomienok, tlače a fotiek a preto nech sa nikto nehnevá, ak som ho nespomenul.

Anton Urbanovský