V Lazoch pod Makytou sa zjavili „Duchovia krajiny“

150

Mesiac máj nie je len obdobie pre zaľúbených, ale aj výborný čas pre uskutočnenie rôznych výletov. Žiaci z elokovaných pracovísk ZUŠ Púchov z Beluše, Lednických Rovní a Záriečia sa so svojimi učiteľkami Elenou Toporovou a Danielou Medveckou zúčastnili v dňoch od 9.5 do 11.5.2019 trojdňových výtvarných plenérov školy v prírode v Lazoch pod Makytou. Počasie nám prvé dni síce príliš neprialo, ale zážitky, zdá sa, zostali bohaté. Základná umelecká škola nemusí byť len o kreslení a maľovaní. Škola v prírode mala žiakom poskytnúť a nájsť aj iný pohľad na výtvarnú tvorbu.

Najskôr si bolo treba preveriť terén. Dážď ani chlad nám nevadil. Krajina nie je samozrejmosť. Jej potenciál, energiu vnímame každodenne. Niekedy nám spríjemní deň, inokedy nás môže vystrašiť. Každopádne je v nej sila, ktorá prekračuje ľudské chápanie. Naši predkovia o tom vedeli svoje. Možno práve počasie, prírodné živly a každodenný boj o prežitie v krajine im podsúval bájne príbehy o nadprirodzených silách stelesnených v duchoch a mátohách…

Aj my sme sa nechali inšpirovať. Pod vedením pani učiteliek žiaci riešili a výtvarne spracovávali tému „Duch krajiny“. Úlohou žiakov bolo vytvoriť objekt, ktorý by súvisel s krajinou, s duchmi – škriatkami, svetlonosmi, vodníkmi, vílami atď. Malí výtvarníci mohli cez svoju prácu tiež vyjadriť svoje emócie, ktoré pociťujeme v lese, v jaskyni alebo len tak, keď ležíme na lúke a počúvame reč prírody. Zdá sa, že duchovia sa teda na náš príchod pripravili a spestrili nám ich hľadanie dávkou dažďa. Museli sme výtvarne improvizovať v priestoroch školy.

Žiaci si osvojili rôzne výtvarné techniky, ktoré neskôr využívali pri svojej tvorivej práci ako napr. ručné tkanie na ráme, uzlíkovú techniku „makramé“, ktorú im prvý deň prišiel predstaviť remeselník – pán Emil Gajdošík. Deti sa tiež nevyhli práci s maskou, ktorú vytvárali rôznymi technikami. Vznikli malé i väčšie textilné dielka. Tie si diváci budú môcť pozrieť na plánovanej novembrovej výstave v Divadle Púchov.

To, že deti práca bavila, bolo zjavné. Už v ranných hodinách sme ich mohli nachádzať rozlezených v priestoroch školy s nejakým povrazom, motúzom či aspoň niťou. Sedeli prepletajúc a tkajúc, bez mobilov… Laktibradova brada, lapač snov, bájne lietajúce krídla, Klekanicina sieť lapania zlých detí či podobizeň samotného ducha, ktoré deti textilnými technikami vytvorili, nenechali na seba dlho čakať. Samé boli večer svedkami ich prítomnosti a strašidelného programu, ktorý deťom pripravili pani učiteľky. Aj keď bola ježibaba vysmiata a Laktibrada prehádaný, posledný odchodový deň „duchovia“ venovali dar Slnka a my sme tak mohli jednotlivých autorov dielok vyspovedať pred kamerou konečne v prírode.

Záverom sa patrí poďakovať. Môžeme to urobiť aj slovami jednej z účastníčok výtvarného plenéru: „Najviac sa mi páčilo tvorenie makramé a tkanie, práca s prírodnými materiálmi a tkanie do konárov zo stromov. Veľmi obohacujúce boli aj prechádzky v prírode, pri ktorých mi vôbec nevadilo počasie, pretože dážď krásne oživil prírodu zahalenú v hmle. Zaujímavý bol aj piatkový večer, keď sme si vytvárali kostýmy. Páčila sa mi aj práca v skupine, pretože každý priniesol svoj vlastný názor a všetky spolu vytvorili jedno veľké dielo. Určite mi tento plenér dal veľa, pretože sme tvorili niečo iné a nové. Ďakujem za túto príležitosť všetkým, ktorí to zorganizovali.“ Touto cestou by sme sa aj my učiteľky Mgr. Elena Toporová a Mgr. Daniela Medvecká chceli poďakovať pani riaditeľke Mgr. Zdenke Tunegovej a ZRR pri ZUŠ Púchov, ktorí nám pomohli naplniť realizáciu výtvarného plenéra. Berte teda tento článok ako malú ochutnávku k spomínanej novembrovej výstave.

Daniela Medvecká, Elena Toporová, ZUŠ Púchov