V múzeu nazreli do šatníkov uhorskej šľachty

75

Vo štvrtok 16.5.2024 o 17.00 hod. sa vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici zišli nadšenci histórie a módy. Že aj tieto dve odvetvia k sebe neodmysliteľne patria a úzko spolu súvisia, potvrdila aj prednáška Mgr. Lenky Pajer, PhD., ktorá danej problematike zasvätila svoj profesijný život na maximum, o čom svedčia aj jej bohaté vedomosti. Okrem toho dobové kostýmy aj šije. Pri ich tvorbe sa drží historických príručiek a predlôh. Vďaka jej práci sme si schopní vizuálne predstaviť, ako v minulosti vyzeral aristokratický alebo meštiacky odev. Počas prednášky Odev v živote človeka 16. a 17. storočia v Uhorsku sme si vypočuli mnoho zaujímavostí. L. Pajer  tiež vysvetlila, akú symboliku v sebe niesol odev našich predkov. Prezradila aj to, ako sa menil štýl obliekania v priebehu života človeka v kontexte jeho spoločenského postavenia. Iné pravidlá patrili pre ženy, iné pre mužov.

Dozvedeli sme sa, že uhorské dámy čerpali inšpiráciu napríklad zo španielskej, francúzskej (obdobie Ľudovíta XIV.), nemeckej, poľskej, či dokonca tureckej módy. I uhorských mužov očarila turecká móda, čo vidieť aj na dobových podobizniach, na ktorých nachádzame mnohé prvky prebraté od Osmanov (obdobie tureckej nadvlády v Uhorsku). Oblečenie muselo byť v prvom rade praktické, no ľudia sa chceli páčiť a honosiť svojím zovňajškom aj v minulosti.  Ženy si zdobili  vlasy módnymi účesmi, do ktorých vplietali najrôznejšie doplnky a príčesky. Úprava vlasov sa odvíjala nielen od spoločenského postavenia, ale aj sociálneho statusu ženy. Slobodná panna nosila na hlave venček / veniec bez pokrývky, kdežto vydatá pani musela nosiť čepiec.

Muži aj ženy si potrpeli na doplnky, či už šlo o šperky, prstene, náhrdelníky, opasky alebo náramky a čipky. Tí vyššie postavení v spoločenskom rebríčku si ich nechávali vyrábať z drahých kovov a najkvalitnejších látok. Odev bol v živote človeka naozaj hodnotnou ceninou. Dedil sa z generácie na generáciu. Rovnako bolo bežné, že sa recykloval. Z opotrebovanej košele, či sukne, sa zvykla ušiť iná súčasť oblečenia, aby predišli plytvaniu materiálov. Na prednáške sme si pripomenuli aj rôzne odevné zvyklosti, viažuce sa k zlomovým udalostiam v živote človeka (sobáš, pohreb…).

Vďaka modelke Mgr. Alexandre Heldesovej, ktorá sa na chvíľku stala uhorskou šľachtičnou, sme si mohli pozrieť, z koľkých vrstiev sa skladal jej odev. Samozrejme, nechýbali ani šperky a veľkolepá úprava vlasov. Dámske šaty, ktoré má modelka na sebe, pochádzajú z dielne L. Pajer.

Ďakujeme Mgr. Lenke Pajer, PhD. a Mgr. Alexandre Heldesovej, že nás pútavo previedli šatníkom uhorskej šľachty a mešťanov 16. a 17. storočia.

Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v PB