Elian Rof: Maľovanie je mojou jedinou cestou

633

V piatok 17. júna prebehla v podkroví Župného domu vernisáž púchovského maliara Marcela Mušáka alias Eliana Rofa. Autor maľuje už 20 rokov a aj keď o obrazoch nechce veľa rozprávať, podarilo sa nám predsa len „vypáčiť“ z neho niekoľko slov.

Ako ste sa stali maliarom? Maľujete od detstva, alebo sa to prejavilo až neskôr?
V detstve som mal viaceré záujmy, ako každé dieťa, športoval som, zaujímal som sa o hudbu, mal som kapelu. A popri tom som aj maľoval. Ale vtedy som ešte nevedel, že to bude tá jedna cesta, ktorá, keď tie ostatné odpadnú, stane sa mojou jedinou cestou. A stala sa, definitívne. Jednoducho to vo mne vyzrelo.

Ten hlavný zlom prišiel približne kedy?
Ťažko to takto definovať. Zrelo to postupne. Určitú satisfakciu mi dali úspechy na výstavách a tam som jednoducho pochopil, že toto je to pravé. Dávalo mi to spätnú väzbu, áno toto je tvoja cesta, rob veci, ktoré sú krásne, samozrejme je to subjektívne, rob veci, ktoré sa páčia druhým, teš tento svet tým talentom, ktorý si dostal. Tak to robím a cítim, že je to tá správna cesta, že som na mieste.

Zmenil vás pobyt v USA, počas troch rokov kedy ste tam študovali?
Pričuchol som tam k remeslu, naučil som sa lepšie vymodelovať figúru, viac som sa priblížil k portrétu, takže čo sa týka pobytu za morom, dá sa povedať, že figúra a portrét tam vo mne viac-menej dozreli.

Čo bolo dôvodom vášho odchodu do zahraničia?
Odišiel som z rodinných dôvodov. Pôvodne som tam mal ostať iba tri mesiace, ale zostal som tam tri roky.

Na vašich obrazoch sú veľmi výrazné oči. Je to najťažšia vec na zachytenie?
Oči sú bránou do duše. Musíte zvládnuť oko a ak zvládnete oči, správne proporcie, správnu vzdialenosť, tak potom ten zvyšok, okolie a to poviem výtvarným slangom, to už sa len hráme, už to domaľujeme. Ale pokiaľ nie sú zvládnuté oči, môžete mať perfektnú tvár, perfektnú figúru, pokiaľ sú oči mimo, je to celé zle.

Ste rád že ste doma v Púchove a páči sa vám atmosféra na vernisáži?
Určite sa mi páči a to z toho dôvodu, že prišli známi, kamaráti, priatelia, ktorých som pozval. Vidím, že ich to tu baví, že sú šťastní. Som rád, možno to bude znieť ako klišé, že sme ich spravili, aj s kolegami, ktorí mi tu pomohli, na chvíľu trochu inak šťastnými.
Rozhovor viedol Stanislav Krško
Vernisaz_Elian_Rof_web2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vernisaz_Elian_Rof_web3