Supernova
Chcem byť blízko teba,
jedného dňa z nášho neba,
odcestovať s tebou vesmírom,
do krajiny za červeným obzorom.
Viem, že i keď sa rozplynieme,
určite zas vrátime sa znova,
nik nás nerozdelí,
Supernova.
V kresle z prútia v prítmí svitu,
opäť s tebou šťastný budem
sŕkať Margaritu.
Venované M. M.
Autor: Jaroslav Martiš,
foto: Peter Ondruš
