Viceprimátor mesta Roman Hvizdák riadi Púchov už piaty mesiac

196
Viceprimátor mesta Púchov Roman Hvizdák.

Roman Hvizdák vstúpil do politiky v komunálnych voľbách v roku 2014, kedy bol zvolený za poslanca púchovského zastupiteľstva. Podobný úspech sa mu podarilo zaznamenať aj v nedávnych župných voľbách, v ktorých bol zvolený za poslanca Trenčianskeho samosprávneho kraja. Piaty mesiac plne zastupuje primátora Rastislava Heneka.

 

Ako ste sa stotožnili s plným zastupovaním primátora Heneka, keďže k nemu došlo takmer zo dňa na deň?
Najvýstižnejšia odpoveď je asi rýchlo, v danej situácii sa nedalo inak. Keďže zdravotné problémy pána primátora mali rýchly nástup, musel som do vecí skočiť okamžite a nebol čas špekulovať. Pre mňa to bol vo veľkej miere presun z terénu do kancelárie. Primátora zastupujem v plnom rozsahu kompetencií od začiatku júla tohto roku. Mesto má v rámci roka obvykle päť plánovaných mestských zastupiteľstiev, ja som s kolegami za necelých päť mesiacov realizoval päť mestských zastupiteľstiev. Každý pondelok ráno vediem porady, zastupujem ho na stretnutiach, komunikujem s vedúcimi oddelení, spoločne riešime problémy. Primátor je v podstate manažér mesta, čiže v tomto duchu pracujem aj ja. Zastupovanie primátora Heneka som prijal s rešpektom a pokorou, okamžite som si domov na noc zobral „haldu“ papierov, aby som sa dostal do obrazu a mohol s ľuďmi na mestskom úrade komunikovať na primeranej úrovni.

Takže skok rovnými nohami do vody?
Dalo by sa to povedať aj tak, ale samozrejme s touto možnosťou som funkciu viceprimátora prijímal už v roku 2015. Primátor musí mať určeného zástupcu v prípade, že je na dovolenke alebo má iné dôvody neprítomnosti . Na rozdiel od iných miest bola funkcia viceprimátora v Púchove až donedávna len reprezentačná a neplatená. V minulosti ma mrzelo, keď som sa stretol s výčitkami ľudí, či sa nehanbím brať toľké tisíce ako viceprimátor a ja som nemal energiu im vysvetľovať, že funkciu viceprimátora robím zadarmo. Kto by vám to aj uveril? Odmena mi bola priznaná mestským zastupiteľstvom až od septembra tohto roku a len v rámci zastupovania primátora Heneka počas jeho práceneschopnosti. Zároveň je korektné povedať, že som zamestnaný na trvalý pracovný pomer ako manažér Župného domu v mestskej spoločnosti Púchovská kultúra.

Kam viedli vaše prvé kroky počas zastupovania primátora?
Jednoznačne na mestský bytový podnik, keďže tému energetiky som profesijne nikdy neriešil. Človek na čele mesta musí mať okolo seba tím ľudí, odborníkov, ktorým dôveruje, pretože je veľmi ťažké vyznať sa detailne vo všetkom. Veľmi rád by som poďakoval odborníkom a vedeniu z MsBP za trpezlivosť a ochotu odpovedať na moje otázky a že sme mohli spoločne hľadať spôsob ako čo najlepšie nastaviť ceny tepla pre Púchovčanov.

Väčšina ľudí vás poznala skôr ako umelca, občianskeho aktivistu angažujúceho sa v dobrovoľníckych aktivitách. Prečo ste šli do politiky?
Úprimne povedané, ja som nikdy do politiky ísť nechcel. Bol som však ako občan tohto mesta veľmi nespokojný vo viacerých ohľadoch, ale najmä s nemožnosťou uplatnenia talentovaných a profesijne schopných ľudí, dobrovoľníkov a tretieho sektora v Púchove. Aby som našiel opäť uplatnenie pre seba a aj mnohých ďalších nadaných ľudí, začal som písať projekty. Mal som ich pripravených niekoľko ešte pred tým, než som šiel kandidovať za poslanca mesta. Viaceré sa stali aj súčasťou programového vyhlásenia mestského zastupiteľstva. Budete sa asi čudovať, ale ak ste v minulosti chceli v tomto meste pomáhať, niečo zlepšiť, skrášliť, opraviť alebo jednoducho priniesť mestu niečo nové bez nároku na odmenu a dokonca s ďalšími nadšencami, mesto vám vôbec nepomohlo. Skôr kládlo nezmyselné prekážky. Teším sa, že mojím rozhodnutím vstúpiť do politiky dokážem toto zmeniť. Ak chce mesto napredovať, nemôže mať roky tých istých ľudí na rôznych pozíciách. Treba dať šancu novým nápadom a ja sa nesmierne teším z toho, že v tomto meste sú kreatívni ľudia, ktorí prinášajú nový vietor a pohľad na mnoho vecí. Výhodou poslaneckej pozície je aj fakt, že na úrovni mesta prinášate návrhy na zlepšenie. Som veľmi rád, že prešiel napríklad môj návrh na zvýšenie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi, ktorá bola až do konca roku 2016 smiešnych 30 eur na jednotlivca, dnes je to 70 eur. Verím, že i to málo dokáže zvýšiť kvalitu života ľuďom, ktorí mali možno menej šťastia v živote ako väčšina z nás.

Na ktorý projekt a jeho výsledky ste doposiaľ najviac hrdý?
Ťažká otázka, lebo tých projektov sú desiatky a možno aj stovka a v každom jednom som sa osobne angažoval. Z čoho sa však asi najviac teším, je projekt Župný dom. Župný dom v Púchove je nádherná historická budova s neuveriteľnou atmosférou. V časoch predchádzajúceho vedenia mesta bol Župný dom pre verejnosť zavretý doslova na obrovský zámok – s výnimkou múzea, ktoré bolo otvorené raz do týždňa a to dve hodiny. Vďaka môjmu projektu a vďaka skvelým ľuďom, ktorí priložili ruku k dielu a stotožnili sa s mojou víziou, sme dokázali vrátiť život do prázdnych miestností a urobiť z tejto historickej budovy ďalšie kultúrne centrum mesta. Vďaka OZ Mŕtva kosť a OZ Puchovo dedičstvo sme vypratali podkrovie, vymaľovali, priviedli sem internet a začali robiť akcie pre občanov mesta. Zhodili sme zámok a od tej doby sme tu zorganizovali desiatky podujatí a atmosféru Župného domu si prišlo užiť len za tento rok už viac ako tisíc ľudí z mesta a okolia.

Mimo centra mesta zarezonoval najmä projekt Domu kultúry Hoštiná. Prečo práve Hoštiná?
Je to najvzdialenejšia prímestská časť, ktorá je tým pádom trošku opomínaná. Keď som tam prišiel, budova tamojšieho kultúrneho domu v havarijnom stave ma okamžite zaujala. Vtedy sa tam stretávali dobrovoľní hasiči a niekoľko miestnych obyvateľov zhruba na štyroch akciách do roka. V rámci projektu Dom kultúry Hoštiná, ktorý som napísal, sa mi podarilo spojiť ľudí pre jeden cieľ a myšlienku a začali sme viac vnášať kultúrny život do tohto krásneho miesta. Ako prvé som chcel naplno oživiť kultúrny dom, aby sme zohnali financie na rekonštrukciu. Nie som stavbár a preto ďakujem všetkým odborníkom, ktorí pomohli. Momentálne je realizovaná výmena okien a verím, že určite dokončíme aj veľmi potrebné kúrenie. Stretávajú sa tu okrem hasičov aj členovia Púchovského eko-astro klubu, seniori z denného centra, či deti z CVČ Včielka.

V čom vidíte najväčší potenciál mesta Púchov?
Rád hľadám potenciál tam, kde ho ostatní už dávno zavrhli a aj preto chodím po Púchove zásadne peši. Občas treba vidieť veci zblízka. Nemám rád prázdne kvetnaté slová politikov, ja som skôr za akciu a najmä efektivitu. Treba zobrať montérky, lopatu či farby a štetce a ísť reálne niečo urobiť. Hovorím to všetkým mladým ľuďom, s ktorými spolupracujem. Slová nikdy nestačia, ak chceme reálnu zmenu, na ktorú nebudeme čakať mesiace, ba aj roky, kým sa vybaví financovanie. Nájdime si radšej podnikateľov a sponzorov zapálených pre rovnakú vec a dajme hlavy a ruky dokopy. Stretnime sa, porozprávajme sa a vytvorme pri tom niečo nové. Tretí sektor, teda dobrovoľnícke i občianske združenia a malé neformálne skupiny sú najmä o spoločnom cieli a vzťahoch. Vo všeobecnosti sa ľudia dnes medzi sebou málo rozprávajú. Dobrovoľníctvo je populárne aj vo svete najmä preto, že vytvára silnú komunitu. Najväčší potenciál a silu mesta vidím v ľuďoch, ktorí v meste žijú a sú v podstate jeho energiou, jeho dušou.

Ako sú financované dobrovoľnícke projekty, ktoré spomínate?
Mesto dalo bezplatne k dispozícii priestory Župného domu. Samotné projekty už väčšinou mesto nefinancuje, ale peniaze zháňame cez sponzorov tak, ako to robia všetky dobrovoľnícke skupiny na Slovensku aj vo svete. Využijeme každé jedno euro efektívne a so spoločným cieľom. Chcem sa týmto srdečne poďakovať sponzorom, ktorí podporujú aktivity združenia Dobrovoľník mesta Púchov, ktoré sme založili. Mojou prítomnosťou v politike sa zmenilo napríklad to, že naše projekty sú na očiach širšej verejnosti, čo prilákalo oveľa viac nadšencov.

Vás a „vašich“ dobrovoľníkov mohli vidieť ľudia kľačiac pri múriku plota detského domova v Púchove špinavých od farby a hrdze. Nebolo by jednoduchšie nájsť viac sponzorov a najať na realizáciu rekonštrukcií firmu?
(Smiech.) Áno, to určite bolo. Ale dobrovoľníctvo nie je o manažovaní ľudí od stola v teplej kancelárii a podľa mňa ani politika by určite o tom byť nemala. Si politik a hovoríš, že pracuješ pre ľudí? Dobre teda, vybav, čo treba, ale potom choď medzi nich, počúvaj ich problémy a pomôž, veď máš dve ruky a dve nohy. Dobrovoľníctvo je o konkrétnej pomoci, o dobrom pocite z dobre odvedenej práce. Je to životný štýl. Byť osobne účastný všetkých projektov je možno občas trošku kontraproduktívne, kolegovia a zrejme aj mnohí občania môžu mať zo mňa pocit, že musím byť všade. Už to bude zrejme taká diagnóza, ja iný život nepoznám, som workoholik.

Mimochodom, prečo ste začali písať projekty práve pre detský domov? Mnohí to označujú za prvoplánové a predvolebnú kampaň.
Prvé projekty som začal písať a realizovať ešte v roku 2010 a to som nebol poslancom. Okolo rozpadajúceho múrika a hrdzavejúceho plotu detského domova som chodil peši takmer každý deň a už som sa jednoducho nevedel na to pozerať. Mesto nemohlo v blízkej budúcnosti urobiť žiadnu investíciu do detského domova, pretože spadá pod ministerstvo a tak som prišiel za pani riaditeľkou a ponúkol jej pomoc a spoluprácu cez Dobrovoľníka mesta Púchov. A podarilo sa. Zapojili sa občania, školy, dobrovoľníci, samotní zamestnanci a okrem zrekonštruovaných priestorov, nového múrika o natretého plotu sme vytvorili aj veľmi užitočnú komunitnú záhradu, kde si môžu deti dopestovať svoju vlastnú zeleninu. Je to pre nich zábava a zároveň sa aj niečo praktické naučia a samozrejme dôjde aj k malej úspore prevádzkových nákladov. Naviac som mal šancu spoznať deti, zamestnancov aj ich náročnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Ak to niekto označuje za predvolebnú kampaň, pokojne mohol prísť skôr ako my, vymaľovať a opraviť plot či múrik sám.

Politika vo všeobecnosti a zvlášť tá púchovská prináša aj to, že dobré výsledky pritiahnu aj hlasy kritikov. Často účelových, s cieľom poškodiť, keďže na Slovensku sa úspech akosi neodpúšťa. Ako znášate ohováranie zo strany (nazvime to) opozície?
Snažím sa byť nad vecou, i keď ma to občas zamrzí ako človeka. Sme síce konkurencia, ale stále sme ľudia a občania rovnakého mesta. Ja mám plné ruky reálnej práce v teréne a reálnej pomoci tam, kde ju treba. Nemám čas, chuť ani snahu reagovať na výmysly a polopravdy prekrútené tak, aby to niekomu pasovalo a brániť sa odpovedaním cez púchovské média na trápne ohovárania. Svoj čas venujem ľuďom a projektom v tomto meste. Myslím, že to je už dosť veľký extrém, ak vám opozíciou „naočkovaný“ regionálny redaktor komerčnej televízie povie, že ak sa nevyjadríte na kameru, dá si do reportáže čo chce, lebo aj tak pravda nikoho nezaujíma. Kam sme sa to dostali? Ak má niekto so mnou problém, budem rád, ak príde napríklad pomôcť do komunitnej záhrady. Tam sa o všetkom môžeme porozprávať.

Vo voľbách do krajského zastupiteľstva ste sa prekrúžkovali až do kresla poslanca. Čo očakávate od tejto funkcie?
Viac možností rozvíjať projekty, a tým pádom aj mesto Púchov, ako aj pomáhať občianskym združeniam a tretiemu sektoru v celom našom regióne. Rád v tejto téme poskytnem akékoľvek poradenstvo. Je mi cťou pracovať pre toto mesto, jeho občanov a ďakujem za prejavenú dôveru aj obrovskú podporu, či už osobnú alebo na mojej facebookovej stránke.

-red-, foto: R. Hvizdák

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

18 − eighteen =