Víťaz prestížnej volejbalovej Ligy majstrov Róbert Hupka trénuje púchovské talenty

191

Triumfovať v najprestížnejšej európskej klubovej súťaži – Lige majstrov v akomkoľvek športe je snom (väčšinou nesplniteľným) každého slovenského športovca. Byť súčasťou najlepšieho európskeho klubu v jednom z najpopulárnejších športov na svete je už úspech, ktorý letí do sveta. V novodobej histórii Slovenska sú len dvaja volejbalisti, ktorým sa tento výnimočný úspech podaril. Jedným z nich je Lukáš Diviš, druhým Púchovčan Róbert Hupka.

Po skončení profesionálnej športovej kariéry sa venuje výchove púchovskej volejbalovej mládeže, je zároveň asistentom reprezentačného trénera Slovenska do 21 rokov. V Púchove vštepuje volejbalovú abecedu najmladším talentom, asi len máloktorý z jeho zverencov vie, že ho trénuje víťaz Ligy majstrov.

Hupka ako legionár pôsobil v Taliansku, Poľsku, Nemecku a Česku. Považskobystrický rodák má na konte víťazstvo v Lige majstrov, Európskej lige, český i nemecký titul a tiež triumfy v národných pohároch v Poľsku a Česku.

Volejbalové začiatky

„S volejbalom som začína tu v Púchove asi ako desaťročný. Mojim prvým trénerom bol Ivan Štefko, ktorému v čase mojich začiatkov vypomáhal môj brat Libor. Dva – tri roky som strávil v prípravke, až potom sme začali hrávať nejaké turnaje. V Púchove som strávil v podstate až do nejakých 17 – 18 rokov, prešiel som všetkými vekovými kategóriami. Po skončení strednej školy som strávil dva roky v Interi Bratislava,“ priblížil svoje volejbalové začiatky a „dozrievanie“ Hupka.

V jeho mládežníckej kariére v Púchove mal dve volejbalové prestávky, venovať sa začal aj iným športom. Futbal ho veľmi neoslovil, skončil s ním po prvom tréningu. Vyskúšal si aj karate, no v asi 13 rokoch sa predsa len opäť vrátil k volejbalu a už pri ňom zostal. Urobil dobre…

I keď mal ponuku aj od púchovského volejbalového klubu, aby zostal doma, pre Inter Bratislava sa rozhodol preto, že mal istotu, že bude pravidelne hrávať za mužov. „Púchov bol v tom čase slovenskou špičkou, dostať sa do zostavy bolo vtedy prakticky nemožné, preto som sa rozhodol pre Bratislavu. Pre talentovaných juniorov je pri prechode do mužskej kategórie dôležité, aby stále hrali, aby mali hernú prax. Po dvoch rokoch som sa vrátil opäť do Púchova, keďže som narukoval na základnú vojenskú službu. Tú som absolvoval v neďalekom Rašove. Trénoval som v Púchove, v polovici vojenskej služby som odišiel do Žiliny, kde som mohol viac hrávať. Po skončení základnej vojenskej služby som odišiel do Talianska, kde som odštartoval profesionálnu volejbalovú kariéru,“ doplnil.

Prvé roky do „veľkého“ volejbalu

Do hľadáčika volejbalových agentov sa dostal ako mládežnícky reprezentant Slovenska. Róbert Hupka pôsobil v kadetskej i juniorskej slovenskej reprezentácii. Výkony talentovaného hráča si všimli agenti už skôr, ponuku na talianske angažmán dostal po majstrovstvách sveta juniorov v Poľsku. Po mládežníckom kempe v Taliansku asi po týždni po návrate domov prišla ponuka na pôsobenie v Parme. Vtedy 19-ročný talent si povedal, že ak chce vo volejbale ďalej napredovať, takú ponuku odmietnuť nemôže.

„Tajne som dúfal, že by som sa mohol dostať do Talianska, no veľmi som tomu neveril. Ponuka bola pre mňa veľkým prekvapením. Vôbec som nerozmýšľal, či to prijať, za pár dní sme sa dohodli na všetkých podmienkach

a odišiel som na Apeninský polostrov. Bol som tam jediný Slovák, neovládal som jazyk. S odstupom času mi to pripadá aj trochu smiešne, ale vtedy to bolo pre mňa ťažké. Neexistovala internetová komunikácia, čo by mi mohlo začiatky uľahčiť. Postupne som sa však do toho dostal, naučil som sa jazyk a potom to už bolo jednoduchšie,“ spomína na vstup do „veľkého“ volejbalu.

V stretnutiach Parmy v najvyššej talianskej Sérii

A mnoho príležitosti nedostával, odohral len dva zápasy. Napriek tomu bolo jeho prvé pôsobenie v zahraničí obrovským prínosom, tréningový proces bol na úplne inej úrovni, každý jeden tréning bol pre neho ako zápas. V spoločnosti ruských, talianskych či španielskych reprezentantov tak v podstate absolvoval vysokú školu volejbalu.

Po ročnom pôsobení v Parme Róbert Hupka v Taliansku zostal, zamieril však do Asty, ktorá hrávala druhú najvyššiu taliansku súťaž. Tu hrával pravidelne, so svojimi výkonmi bol spokojný. Aste sa však nepodarilo udržať v druhej najvyššej talianskej súťaži, a tak po roku odišiel na jednu sezónu do poľského mesta Sosnowiec, kde spolu s ním hrával aj ďalší slovenský reprezentant Peter Diviš. V elitnej poľskej lige skončil vtedy Sosnowiec na piatom mieste, Róbert Hupka sa po sezóne vrátil do Talianska do svojho tretieho klubu na Apeninskom polostrove – do mužstva Bassano del Grappa, ktoré bolo účastníkom talianskej Séria A2.

Zlatá klubová éra v Nemecku

Po ročnej epizóde v Taliansku sa pre Róberta začalo dlhšie obdobie pôsobenia v Nemecku. Prestúpil do VfB Friedrichshafen, kde zostal štyri sezóny, ktoré boli jeho najúspešnejším klubovým obdobím. S Friedrichshafenom vyhral štyrikrát nemecký titul, štyrikrát nemecký pohár a v roku 2007 triumfoval v drese nemeckého klubu aj v Lige majstrov.

„V poslednej sezóne som už začal mať problémy s kolenom, podstúpil som operáciu kolena, takže som sa vrátil na Slovensko. V roku 2011 som sa opäť vrátil do Nemecka do TSV Unterhaching. Trikrát sme vyhrali nemecký pohár, dvakrát sme skončili tretí v najvyššej nemeckej súťaži, raz sme postúpili do finále. Tam sme boli len krôčik od majstrovského titulu, no veľmi, veľmi nešťastne sme prehrali. V rozhodujúcom piatom zápase sme na domácej palubovke vyhrávali v tajbrejku 14:12 a jediný bod nás delil od titulu. Ľudia už stáli na tribúnach a oslavovali, no o minútu neskôr bolo po sezóne. Prehrali sme a veľmi dlho to všetkých bolelo,“ spomína si na trpkejšie volejbalové chvíle Róbert Hupka.

Po trojročnom pôsobení v Nemecku zamieril na dva roky do južných Čiech, kde v drese Českých Budějovíc získal majstrovský titul. Z južných Čiech zamieril do moravského Zlína a bohatú klubovú kariéru ukončil v roku 2018 v Nitre. Dôvodom bolo niekoľko zranení a tým pádom aj určité znechutenie.

124 zápasov s dvojkrížom na hrudi

Róbert Hupka má za sebou aj bohatú reprezentačnú kariéru. Počet reprezentačných štartov v mládežníckych družstvách zrátať nedokáže, no v „dospelom“ drese s dvojkrížom na hrudi odohral úctyhodných 124 zápasov. Reprezentačnú kariéru odštartoval už po svojom prvom pôsobení v Parme. Debutoval v roku 2001 v kvalifikačnom zápase proti Ukrajine v Prievidzi. Následne hralo Slovensko kvalifikáciu na ME v Turecku, odkiaľ postúpilo na európsky šampionát v Nemecku. V reprezentácii mal Róbert pre zranenie kolena aj nejaké prestávky, no v roku 2011 sa do repre tímu vrátil vo veľkom štýle. Slovenská volejbalová reprezentácia vtedy obsadila na majstrovstvách Európy skvelé piate miesto, čo je doteraz najlepšie umiestnenie Slovenska na vrcholnom podujatí starého kontinentu. S dresom s dvojkrížom na hrudi sa definitívne rozlúčil v roku 2013 po majstrovstvách Európy v Poľsku.

Snom je vrátiť Púchov na volejbalovú mapu Európy

Volejbalová kariéra onedlho 40-ročného Róberta Hupku sa tak skončila v meste pod Zoborom. I keď, ako povedal, možno ešte nie je definitívny koniec jeho športovej kariéry. Už tri roky pôsobí ako tréner v púchovskom volejbale, no existuje alternatíva, že sa od budúcej sezóne bude hrať po dlhých rokoch v meste pod Lachovcom opäť súťažne mužský volejbal. Vedenie klubu koketuje s myšlienkou prihlásiť mužov do druhej najvyššej slovenskej súťaže, kde by obrovské skúsenosti Róberta Hupku mohli byť neoceniteľnou pomocou a v symbióze s talentovanými púchovskými mládežníkmi by sa mohol reštartovať „dospelý“ volejbal.

„Myšlienka na prvú ligu je podľa mňa dobrá. Tie deti, keď prídu do haly uvidia, že sa to hrá na trošku vyššej úrovni. Pevne verím, že to môže prilákať k volejbalu v Púchove opäť viac detí a vychováme viac talentov a chlapcov, ktorí sa môžu presadiť aj v mládežníckych reprezentáciách,“ uzavrel Hupka s tým, že jeho snom je, aby sa v Púchove opäť niekedy hral mužský volejbal na takej úrovni, aby do mesta pod Lachovcom chodili hrávať kluby európskeho rangu…

Milan Podmaník