Zaujímavá výstava na Lúkach

438

Keď som sa dozvedel, že obec Lúky sa zapojila do celoslovenskej súťaže o najkrajšiu obec roku 2019, ako rodák z Púchovskej doliny som netrpezlivo čakal ako to dopadne. Bezprostredne po vyhlásení výsledkov mi starosta obce Ján Behro zatelefonoval: „Štefan máme titul v súťaži Dedina roka 2019“ a pokračoval: „Hlavnú cenu sme nezískali, ale ocenenie DEDINA AKO HOSPODÁR ma teší o to väčšmi, veď naše úsilie, ktoré sme spoločne vynaložili na záchranu našej malebnej obce a prinavrátenie jej zašlej slávy nevyšlo nazmar. Ťažko mi je opísať pocit pri preberaní tohto významného ocenenia. Zmocnilo sa ma obrovské nadšenie z toho ako ďaleko sa dá zájsť, keď sa chce. Toto nám dalo ďalšiu silu pokračovať. Ja sľubujem, že sa ešte pokúsim aj o prvenstvo. Chcem tiež zablahoželať svojim kolegom a priateľom k ich úspechu v súťaži, obci Dohňany, Bolešovu a samozrejme hlavnému víťazovi – obci Papradno. Ďakujem všetkým, ktorí mi pomáhali s prezentáciou. Najväčšia vďaka však patrí poslancom OZ, zamestnancom obce a všetkým občanom. Máme byť na čo hrdí.“

Potešilo ma to a nasledujúci deň som mu išiel osobne pogratulovať. Netušil som, že tam objavím hotový poklad. „Už keď si prišiel, pozri si našu výstavu o kopaniciach“, pozval ma starosta do priestorov výstavy. Výstava je umiestnená v prízemí Obecného úradu a hneď ako som vošiel do výstavných priestorov, zmocnil sa ma príjemný pocit zašlej slávy dávnych čias osadníkov. Výstavu pripravila a zrealizovala miestna občianka a členka miestnej folklórnej skupiny Javorník pani Mária Štefániková st. Pani Mária si takto splnila svoj sen zachovať spomienky a život osadníkov z obce Lúky. Život na kopaniciach bol veľmi ťažký a nie každý si zvykol na takýto spôsob života. Osadníci sa venovali chovu dobytka a poľnohospodárstvu. Postupne som prechádzal osadami a z fotografií bolo jasne vidieť akú architektúru vdýchli miestni stavitelia do svojich obydlí. Chalupy harmonicky zapadali do panenskej prírody a v tvárach osadníkov je vidieť celý životopis. Jasne sa dá vyčítať odhodlanie, ťažká práca, ale aj spokojnosť a láska a úcta k životu.

Predstavme si jednotlivé osady:

Osada Bariny-Svinné – po tejto osade zostala len murovaná studňa.
Osada Brehy.
Osada Korenákovci, ktorá dostala svoj názov podľa rodu, ktorý vlastnil pozemok.
Osada Kurejovci – táto vznikla zo starého bačoviska, ktoré sa volalo Banát.
Osada Martinkovci – nachádza sa na brehu Lúckeho potoka a susedí s Lýskym chotárom. Jedným z posledných osadníkov bol Juraj Martinko, ktorému sa stala osudná veľká nádielka snehu. Krov na chalupe nevydržal ťarchu snehu preboril sa a Juraj tragicky zahynul.
Samota Bátkovce – je pomenovaná podľa prvých obyvateľov manželov Bátkovcov. Nachádza sa pod osadou Zadiel, tu boli postavené dve drevenice.
Osada Zadiel sa nachádza na rozhraní Lazovského a Vydrnského chotára a názov pravdepodobne získala podľa pozemku, na ktorom si manželia Húževkovci postavili chalupu. Pán Štefan Húževka sa venoval kováčstvu, výrobe metiel, kolovratkov a dokázal opravovať aj staré hodiny.
Osada Niva.

O tom, že na kopaniciach vyrastali aj talentovaní ľudia, svedčí že pán Pavol Matuščín bol nielen dobrý športovec, ale pre lásku k športu aj poét, veď pre futbalistov z Lúk zložil futbalovú hymnu Óhijo:
ÓHIJO, ÓHIJO,
JOKOHAMA, JOKOHAMA, TÓKYJO,
ČUNGA TUNGA, ČUNGA TUNGA,
MANDARÍN,
KILIMANDŽARO, KILIMANDŽÁRO,
MŇAU, MŇAU, MŇAU.
Spievali si ju viaceré generácie futbalistov z Lúk.

Nebudem viacej opisovať prekrásnu výstavu spomienok na časy kopaníc, ale chcem poďakovať pani Márii Štefánikovej za pekný a hodnotný zážitok. Už názov výstavy je autentický: „Dze vršek, dze jamka, dze jaká rovnianka“. A ja pridám: „dze jaká spomienka“.

Štefan Kaštýľsky, spisovateľ