Žiť svoju báseň: Festival poézie v Púchove

222

Tri dni plné poézie, emócií, stretnutí, silných rozhovorov, tvorby a najmä lásky k básni. Aj taký bol prvý ročník Festivalu poézie, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 15. – 17. mája v priestoroch Župného domu v Púchove. Do jeho tvorby a organizácie sa zapojilo viacero inštitúcií (Podivný barón, Mestská knižnica Vladimíra Roya v Púchove, Župný dom Púchov, CVČ Včielka Púchov, gymnázium Púchov, divadelný súbor HOMO FUGE, divadelný súbor Makyta) a vytvorili tak nezabudnuteľný umelecký zážitok.

Každý deň festivalu mal inú formu, iných hostí a inú náladu či výpoveď. Stredu odštartovali poetické performancie na tému Láska v rôznych podobách. Hlavným prvkom všetkých štyroch performancií bolo čítanie ľúbostnej poézie, ktorú dotvorilo spojenie rôznych druhov umenia. Prednes dopĺňala maľba, tieňový tanec, hudba či divadlo. Chceli sme tým poukázať na to, aká tvárna poézia je, a že ju možno vnímať aj inými zmyslami ako je sluch. Poézia je predovšetkým vizuálna a dáva tak čitateľovi možnosť „vidieť skryté“. Celý večer podčiarkla komorná atmosféra podkrovia Župného domu.

Druhý deň mal mierne edukačný charakter. Návštevníci sa mohli zúčastniť workshopu tvorivého písania a interpretácie poézie pod vedením poetky, prozaičky a pedagogičky Púchovského gymnázia – Martiny Bolekovej a organizátorky literárnej súťaže Poetický Púchov v CVČ Včielka, pedagogičky – Dáši Illyovej. Tvorbu si prišli vyskúšať aktívni poeti, tvorcovia kníh pre deti, ale aj ľudia, ktorí poéziu nikdy nepísali.

Posledný deň Festivalu poézie bol skutočne výnimočný, pretože pozvanie prijal slovenský básnik, člen básnickej skupiny Osamelí bežci, majster imaginácie a človek, ktorý si žije svoju báseň – pán Ivan Štrpka. Bolo nám cťou viesť s ním rozhovor o písaní, o slobode, o režimoch bývalých či súčasných, o spomienkach na hudobníka Deža Ursínyho a predovšetkým o láske k básni.  Utkvela mi v pamäti myšlienka pána Štrpku o tom, že báseň sa nedá pochopiť, je to dielo, ktoré nás dokáže nechať chladným, ale zároveň dokáže vyvolať silný pocit. Dôležité je, že existuje a žije si svojim životom. Je len na nás či sa pri nej zastavíme alebo ju bez povšimnutia obídeme. Po besede zaznel akustický koncert inšpirovaný skladbami slovenského bigbítového a artrockového hudobníka Deža Ursínyho, s názvom „Pocta Dežovi“, ktorému bol práve pán Ivan Štrpka dvorným textárom a najmä priateľom. Celý večer uzatvorila slovenská verzia piesne Imagine so spomienkou na Jánov, ktorých spojila túžba po slobodnej krajine. Takouto silnou bodkou plnou potlesku a emócii skončil prvý ročník Festivalu poézie, ktorý v nás bude ešte dlho rezonovať.

Pán Štrpka upozornil, že spolupráca v rámci priateľstva je veľmi dôležitá a je hnacou silou mnohých vecí, ktoré vznikajú či budú vznikať. Preto ma teší, že sa podarilo spojiť ľudí a spoločnými silami sme vytvorili „dielo“, ktoré verím, že nebude posledné.

Tamara Pribišová

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia