Zomrel spisovateľ Milan Húževka

2679

Milan Húževka, osvetár, vychovávateľ, zberateľ a upravovateľ povestí a rozprávok, autor regionálnych monografií a poľovníckej literatúry, zomrel dnes 13. decembra 2017.
Milan Húževka sa narodil 5. septembra 1940 v Dohňanoch-Zbore v maloroľníckej rodine. Do základnej školy chodil v rodne obci a v Záriečí. Študoval na Poľnohospodárskej učňovskej škole a Poľnohospodárskej technickej škole v Pruskom (1955 – 1959). Neskôr absolvoval popri zamestnaní pomaturitné štúdium na Pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach (1968 – 1971), študoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre (1972 – 1974).
Po absolvovaní základnej vojenskej služby (1959 – 1961) pracoval v Projektovom ústave poľnohospodárskej a lesnej výroby v Žiline Agroprojekt, na Okresnom národnom výbore v Považskej Bystrici (1961 – 1963), ako vychovávateľ v Poľnohospodárskom učilišti v Ilave (1963 – 1966), Odbornom učilisku Gumární (1966 – 1971) a ako odborný pracovník výchovy dospelých Domu kultúry v Púchove (1971 – 1990). Bol zástupcom šéfredaktora časopisu Poľovníctvo a rybárstvo v Bratislave (1990 – 1995). Potom pracoval v SOUP Pruské (1995 – 2000), odkiaľ odišiel do dôchodku. Roku 1995 založil vydavateľstvo Ametyst v Dohňanoch-Zbore, v ktorom vydával okrem vlastných kníh aj množstvo ďalších titulov od iných autorov z oblasti regionalistiky, miestnych ľudových povestí a piesní, poľovníckych historiek a pod.

Odmalička mu učarovali piesne, rozprávky, povesti, príbehy rodnej Zbory a celej Púchovskej doliny, ktoré rád počúval od svojej matky a pri spoločných stretávaniach sa pri omykaní (driapaní peria), sušení ovocia či trepaní konope… Neskôr sa zberaniu piesní, príbehov, povestí venoval systematicky a literárne ich stvárňoval. V čase pôsobenia v Dome kultúry v Púchove sa začal venovať aj interpretácii ľudových piesní a hre na ľudové hudobné nástroje (trombity, píšťaly a i.). Spoločne s bratmi Jarom a Jozefom Vráblovcami začali hrať na trombitách pod umeleckým menom Bratia Vráblovci, ich spôsob hry na tomto pastierskom hudobnom nástroji priniesol mnoho pozitívnych zmien, hrali a spievali zvolávačky, pri ktorých mali po prvý raz pastierske trúby – trombity zladené…
Milan Húževka bol literárne činný od roku 1974. Publikoval v časopisoch Slniečko, Ohník, Život, Rodina, Ročenka SZPB, Nedeľná Pravda, Ročenka Priateľ rodiny, Bojovník, Smena na nedeľu, Obzor, Smer, Poľovníctvo a rybárstvo, Matičné čítanie, Nové Slovo, Romboid, Roľnícke noviny, Práca, Ľud, Sloboda, Poradca K. V. P., v regionálnom časopise Mladá agrikultúra (1995 – 1998) a i.

Debutoval knihou povesti Žobrákov poklad (1974, 2000), potom nasledovali Hrobľa plná zlata (1975), Psí knieža (1977), Čarokrásna Ruca (1979), Púchovské povesti (1980, 1990), Jeleň kráľovnej víl (1984), Meč slepého rytiera (1986), Hajtman zo zelenej hory (1994), Devana bohyňa lovcov (1998), Ríša čierneho peria (1999), Povesti spod Matúšových hradov (2001), Trenčianske povesti (2010) či Vršatský černokňažník: Babony pruščanské, aneb, Povery z moravsko-slovenských košárov (2011) a i.
Milan Húževka bol zostavovateľ a spoluautor monografie Storočnica organizovania ľudovej kultúry v Púchovskej doline (1995), Poľovníctvo v okrese Považská Bystrica (1995), autor monografie obci Dohňany, Mostište, Zbora (1996), pamätnice Poľnohospodárska škola v Pruskom (1999) a i. Zostavil niekoľko ročníkov Magazínu pre poľovníkov a priateľov prírody Lovec a príroda (1996 až 2000).

Milan Húževka žil v Dohňanoch-Zbore s manželkou Veronikou, rod. Maralovou, s ktorou má dve deti, dcéru Libušu a syna Radovana. Pohreb sa koná v sobotu 16. decembra 2017 na cintoríne v Dohňanoch-Zbore.

Zdroj: www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk
Foto: www.cssbystrican.sk