10 otázok primátorovi mesta ku Dňu učiteľov

913

Široká verejnosť vie, že púchovský primátor Rastislav Henek pochádza z učiteľskej rodiny a sám bol donedávna učiteľom. Pri príležitosti Dňa učiteľov mu redakcia PN položila niekoľko otázok:

Chodili ste radi do školy a ktoré predmety boli vaše obľúbené?

Aby som povedal pravdu, tak asi ako každému chlapcovi, mi príliš nevoňala povinnosť každodenného vstávania a chodenia do školy. Dá sa povedať, že som rešpektoval túto nutnosť návštevy školy, avšak aj ja som mal obľúbené predmety, ako napr. telesná výchova, geografia a biológia.

Na ktorých učiteľov základnej alebo strednej školy najradšej spomínate?

Na všetkých si veľmi rád spomínam a vážim si ich, pretože každý z nich nám chcel dať do života to najlepšie, ale na to človek príde až po štúdiách. Za základnú školu musím spome-
núť napr. moju triednu učiteľku a riaditeľku ZŠ Anku Linerovú, Hanku Pantúčkovú, pani učiteľku Žofčíkovú, Kovalovú, Brečkovú a vtedy začínajúcu pani učiteľku Balalovú, pána učiteľa Bučka a samozrejme telocvikára – pána učiteľa Hlúbika. Z gymnázia rád spomínam na triedneho profesora Anzelma Peniaka, pána profesora Mušku, panie profesorky Jančiovú, Flimmelovú, Čerešňovú, Sůrovú, pánov profesorov Horvátha, Slávika, Lajčina, Martinku, Kukučku, Pirožeka… Veľa vďačím aj profesorovi Sůrovi, ktorý mi nielen učiteľsky, ale i ľudsky pomohol pripraviť sa na ďalšie – vysokoškolské – štúdium.

Prečo ste si vybrali profesiu pedagóga?

Pomáhať ľuďom mi bolo vždy blízke a aj preto som sa rozhodol dať sa na štúdium pedagogiky a pomáhať ľuďom profesionálne, učiť a pripravovať mládež do ďalšieho života.

Vaše obľúbené pedagogické motto?

Nemám žiadne pedagogické motto. Profesiu učiteľa beriem ako poslanie a nie ako povolanie. Treba ju vykonávať odborne, zo srdca a z lásky a vtedy sa dostavia výsledky, pretože deti netreba podceňovať, nakoľko tie učiteľovu úprimnosť alebo neúprimnosť hneď odhalia.

Spomeniete sa na nejakú vtipnú alebo zaujímavú príhodu z Vášho pôsobenia v školstve?

Za ten krátky čas, čo som učil, ich bolo veľa, pretože som sa snažil ku každej hodine pristupovať veselo a s dobrou náladou, takže veľakrát sme sa aj so žiakmi zasmiali. Musím povedať, že práve svojim žiakom a kolegom – pedagógom môžem ďakovať za to, že mi dali pocítiť radosť z práce a z toho, že som mohol vnímať a cítiť od svojich žiakov, aký má práca učiteľa význam a zmysel.

Ako hodnotíte dnešnú mládež? Patríte k ľuďom, ktorí ju kritizujú?

Dnešná mládež podľa mňa veľakrát ani nemôže za to, v akej uponáhľanej dobe žijeme a to všetko sa na nej odzrkadľuje. Výchova začína v rodine, kde by sa mali dať jej pevné základy, pričom úlohou učiteľov je na týchto základoch ďalej stavať a rozvíjať ich. Bohužiaľ, nie každé dieťa príde s takýmito pevnými základmi do školy a vtedy je to neľahká práca pre pedagóga, ktorý pri tom veľkom množstve žiakov a ich rozmanitosti má veľmi sťažené ďalšie formovanie osobnosti týchto žiakov. Aj pre toto si veľmi vážim prácu svojich kolegov – učiteľov, pretože každý jeden z nich chce, aby sa dieťa pod jeho vedením posúvalo stále vpred, rozvíjalo svoje záujmy a bolo pripravené pre ďalší život.

Pomáhate svojim deťom s domácimi úlohami?

Túto činnosť v našej domácnosti zastrešuje manželka a sčasti aj moja mama, ktorá je bývalá profesorka z gymnázia.

V posledných desaťročiach sme svedkami informačnej revolúcie. Ste v tejto súvislosti za radikálne reformy školstva alebo ste skôr tradicionalista?

Aj školstvo musí ísť s dobou, a preto si netreba zakrývať oči pred pokrokom informačných technológií. Deti treba učiť ako tieto technológie ovládať, ako im majú uľahčovať život, ale nie byť nimi ovládaný. Reformu školstva by mal robiť človek, ktorý si prešiel reálne celým procesom života pedagóga v praxi, aby vedel, čo v skutočnosti naše školstvo – učitelia i deti potrebujú a hlavne treba zapracovať pripomienky tých, ktorí sa tohto procesu dennodenne zúčastňujú – teda samotných pedagógov.

Čo chýba dnešnému slovenskému a púchovskému školstvu?

Myslím si, že školstvu všeobecne chýbajú peniaze, a to nielen pre učiteľov a nepedagogických pracovníkov, ale aj pre možnosti kvalitnej výučby. Púchovským školám chce aj mesto prispieť k zlepšeniu podmienok výchovno – vzdelávacieho procesu tým, že v rámci svojich možnosti skultúrnime pracovné podmienky postupnou rekonštrukciou všetkých základných škôl v meste. Zo svojej pozície urobím všetko pre to, aby sa podarilo tento cieľ splniť a aspoň takto uľahčiť a spríjemniť učiteľom, deťom a ich rodičom pôsobenie v škole.

Čo by ste popriali púchovským učiteľom k ich sviatku?

Hlavne veľa zdravia, trpezlivosti a optimizmu. Prajem im veľa detí, ktoré sa budú tešiť na ich hodiny a veľa šikovných žiakov, ktorí im budú robiť radosť a budú im dávať pocit, že ich práca má skutočný zmysel.