3x o premiére hry „Zbohom rodina“

174

Ako sme už písali v predchádzajúcich Púchovských novinách, Divadelný súbor Makyta má za sebou ďalšiu úspešnú premiéru. Hra „Zbohom rodina“ vznikala pod réžijnou taktovkou uznávaného divadelného odborníka, Mgr. Art. Jána Chalupku. Oslovili sme ho po premiére, hneď po dlhotrvajúcom potlesku nadšených divákov.

Ako sa vám pracovalo s ochotníckym súborom, nakoľko vieme, že pracujete ako umelecký vedúci a dramaturg Divadla J.Gregora Tajovského vo Zvolene?

Pre mňa osobne nie je celkom jednoduché a možno nie je ani nevyhnutné určiť presnejšiu hranicu medzi týmito pólmi divadelného sveta, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Je to trochu iná východisková situácia a tvorivá energia, určite komplikovanejší režim skúšok, ale výsledok býva často porovnateľný. Aby som nezostal vo všeobecnej rovine, tak pre mňa osobne toto bola príjemná zmena, vzácna skúsenosť a trúfam si povedať, že to, čo sme spoločne zažívali so súborom v Púchove, vnímam ako vzájomne obohacujúci proces. A na základe prvých reakcií po premiére mám taký pocit, že sa to premietlo aj do inscenácie a cez rampu sa dostalo aj k divákom. Bol som veľmi príjemne prekvapený, ako sme profesionálne a harmonicky zvládli prekážky na našej spoločnej ceste.

Prezraďte, čo ste zažívali v hľadisku počas premiérového vystúpenia vašich zverencov?

Premiérou samozrejme niečo končí a niečo začína, verejne obnažujeme ešte pomerne krehký divadelný organizmus, ktorý bol dovtedy iba našou, takmer intímnou záležitosťou. Vnímal som to najprv z pozície niekoho, kto už odovzdal značnú časť toho, čo považoval za potrebné, ale zároveň som uvažoval aj o tých režijných nápadoch, ktoré zostanú už len nerealizovanými poznámkami v mojom scenári. Po spustení predstavenia, keď po začiatočnom tichu vznikla a potom postupne gradovala interakcia medzi javiskovým konaním a reakciami v hľadisku, celkom spontánne som sa prevtelil do polohy „obyčajného“ diváka. Dúfam, že je to v podstate dobrá správa pre našu čiernu komédiu, ktorá je pomerne bohatá na bizarné repliky a situácie.

Už ste sa so súborom dohodli, resp. dali by ste sa nahovoriť aj na ďalšiu spoluprácu?

Z pohľadu môjho veku a divadelných skúseností viem, že endorfíny po premiére nebývajú najlepším radcom, takže by som sa nerád vyjadroval jednoznačne a kategoricky. Výroky o „nevstupovaní do tej istej rieky“ ale i „nikdy nehovor nikdy“, považujem za rovnako múdre a platné. A možno niečo z toho, čo som už povedal v rozhovore, málinko naznačuje, ku ktorému z nich mám v konkrétnom prípade bližšie.

Vedúcou Divadelného súboru Makyta, a ako sme si prečítali v bulletine, aj asistentkou réžie je Mgr. Jarka Botošová.

Ako vieme, prvé hry súčasného súboru ste pripravovali vy. Prečo ste tentokrát siahli po profesionálnom režisérovi?

Nebolo to prvý raz. Už v minulej sezóne sme robili s doc. Michalom Babiakom hru „Mister Dolar“, pričom práve táto spolupráca nám ukázala, ako ďalej. Myslím si, že tento súbor je už natoľko kvalitný, že práca s profesionálnym režisérom každého herca veľmi posúva v jeho javiskovom výkone. Koniec-koncov, aj pôvodný makytácky súbor spolupracoval s takými osobnosťami ako Miloš Pietor, Ľubomír Vajdička, Beňo Michalský, Andrej Turčan… Tým však nechcem povedať, že už nikdy si nič nepripravíme vo vlastnej réžii.

Ako už po premiére hodnotíte výsledok vašej vzájomnej spolupráce s Jánom Chalupkom?

Veľmi dobre. Režisér priniesol text, ktorého sme sa spočiatku zľakli, ale tým, ako ho postupne posúval do úplne inej roviny, si nás všetkých získal. A to ukázala aj premiéra. Presne tak, ako reagovali diváci, aj my sme sa niekedy tak smiali, že sme ani nedokázali reagovať jeden na druhého. Mám rada tento súbor, lebo vidieť, ako sa umelecky posúva. A čo sa týka výsledku, myslím si, že najlepším barometrom boli diváci. Oni sa bavili, my sme absorbovali ich náladu… Som vďačná za púchovského diváka.

Podpredsedom Občianského združenia DS Makyta je Ing. Ján Krump.

Aké máte pocity po premiére novej hry vášho divadelného súboru?

Čierna komédia Zbohom rodina sa nám ako účinkujúcim hercom Divadelného súboru MAKYTA o.z., zapáčila hneď od prvého razu, keď k nám prišiel hosťujúci režisér Janko Chalupka zo Zvolenského divadla, rozdal nám scenáre a začala prvá textová skúška. Typovo obsadil postavy tak, akoby nás odjakživa poznal. Od začiatku našej spolupráce nás ale prenasledovala smola, ktorá vyvrcholila odstúpením Martinky Drábikovej zo zdravotných dôvodov. Dvakrát sme posúvali premiéru. No nakoniec smolu vystriedala radosť z odohraného predstavenia – premiéry, ktorou, si myslím, sme potešili a zabavili aj našich divákov.

Janko Chalupka je v poradí naším tretím hosťujúcim režisérom od pôsobenia obnoveného súboru. Jeho režijná práca bola vždy profesionálne zvládnutá, aj napriek našim absenciám, ktoré režiséri veľmi v obľube nemajú. Chcem tým povedať, že je to veľmi ťažké dať dohromady tím ľudí, ktorí sa budú stretávať na pravidelných skúškach. Časť účinkujúcich je už v dôchodku, ale tá druhá časť pracuje aj na zmeny. Ale aj napriek týmto veciam sme sa vedeli zomknúť a dokončiť to, na čo sme sa podujali. Chcem poďakovať Jankovi Chalupkovi, že sme spoznali opäť skvelého človeka, ktorý nás scelil a ukázal nám aj smer, ktorým máme ďalej pokračovať. Dúfam, že táto naša spolupráca nebola posledná.

DS Makyta, foto Slavomír Flimmel a djgt.sk