OKNO DO MINULOSTI VII: Výstavba železnice GENERÁLA ŠTEFÁNIKA

1256

Po roku 1918, kedy na troskách Rakúsko-Uhorska vznikla Československá republika (ČSR), bolo prioritou ešte viac prepojiť Slovensko s českými krajinami. Kapacita už existujúcich železničných prepojení bola nedostatočná, a tak sa pristúpilo k projektom výstavby železníc, ktoré boli vypracované ešte v polovici 19. storočia.

Plány na prepojenie Slovenska s českými krajinami

Ministerstvo železníc ČSR plánovalo vybudovať jednokoľajku z Púchova nad Váhom smerom na Lyský priesmyk v dvoch variantách. Prvá z nich mala byť realizovaná ako napojenie na existujúcu trať Trenčianska Teplá – Lednické Rovne a predĺžená cez Streženice na Lysú, resp. Valašské Meziříčí. Ako druhá alternatíva bola navrhovaná železničná trať napojená na Považskú železnicu južne od železničnej stanice v Púchove a preklenutím Váhu mala rovnako pokračovať do Valašského Meziříčí. Ministerstvo železníc schválilo realizovanie druhej spomínanej možnosti 2. marca 1925, no ďalších 10 rokov sa jej výstavbou vládne orgány nezaoberali napriek tomu, že lokálne samosprávy a podnikatelia mali záujem na vybudovaní železničnej trate na Moravu.

Kvôli trati konferencia

Do rozpočtu na rok 1930 neboli opäť zahrnuté financie na výstavbu železničnej trate cez Púchovskú dolinu, a tak sa v Púchove uskutočnila konferencia v hoteli Lilienthal pod názvom „Železničná anketa“. Zúčastnili sa jej zástupcovia všetkých politických strán, ministerstva železníc, československých dráh a jednotlivých obcí angažujúcich sa vo veci výstavby trate Púchov – Lideč. Jej organizátori chceli poukázať na opodstatnenosť výstavby tejto trate, čo by zvýšilo životnú úroveň chudobných obyvateľov vo všetkých obciach v jej blízkosti.

luky1

Slávnostná ceremónia na stanici Lúky pod Makytou 2. mája 1937

Komplikovaná stavba

O výstavbe sa rozhodlo až v roku 1934 prijatím zákona a samotná realizácia sa začala 15. júla 1935. Na výstavbe železničnej trate dlhej 28,5 km sa v piatich úsekoch podieľalo päť firiem alebo konzorcií, ktoré sa v čase hospodárskej krízi zaviazali zamestnávať miestnych nezamestnaných a nepoužívať ťažké mechanizmy. V lete 1936 pracovalo na stavbe takmer 8 000 robotníkov premiestňujúcich 1 800 000 m3 zeminy, 100 000 m3 štrku, 85 000 m3 muriva a dlažieb. Komplikovaná bola i stavba viaduktu cez Váh, 5-ich železničných mostov a 300 m dlhý železničný tunel pod obcou Střelná.

zariecie1

Ceremónia pri buste generála Štefánika v Záriečí 2. mája 1937 pri slávnostnom otvorení železničnej trate

Železničnú trať otváral minister, vlaky premávali zadarmo

Slávnostné otvorenie trate označovanej aj ako Dráha československej vzájomnosti bolo plánované na 14. marca 1937, no prudké jarné dažde a následný zosuv časti násypu pri Strelenke posunuli otvorenie na 2. mája. Záštitu nad oslavami organizovanými Ministerstvom železníc prevzal samotný minister železníc a podpredseda vlády Rudolf Bechyně a slovenský krajinský prezident Jozef Országh. Vlak s ministrom zastavoval na každej železničnej zastávke pozdĺž celej trate smerom z Lidča do Púchova. Všetky boli vyzdobené vencami a slávobránami, pričom oslavy pritiahli veľké množstvo obyvateľov z blízkych i vzdialenejších obcí. V deň odovzdania železnice premávali všetky vlaky na tejto trati zadarmo. Na špeciálny vlak vypravený z Považskej Bystrice mali prednostne obsadiť osoby oblečené v krojoch. Hlavný program osláv sa konal v obci Lúky pod Makytou, kde bola na staničnej budove odhalená pamätná tabuľa a minister predniesol prejav prenášaný naživo i rozhlasom. V Záriečí delegácia zašla aj k buste Milana Rastislava Štefánika. Celý program vyvrcholil na železničnej stanici v Púchove, na slávnostnej recepcií v Hoteli Lilienthal a lampiónovým sprievodom v uliciach mesta.

Rudolf Bechyně

Minister železníc Rudolf Bechyně, ktorý sa zúčastnil slávnostného otvorenia železničnej trate generála M. R. Štefánika

Pavol Makyna