76. výročie oslobodenia Považskej Bystrice

176

Svet sa v rozmedzí rokov 1939 až 1945 ocitol v jednom za najväčších globálnych konfliktov. Zúrila 2. svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 nemeckou inváziou do Poľska. Vojna si vyžiadala ohromné množstvo materiálnych škôd, no najmä milióny vyhasnutých ľudských životov. Vojnové nepokoje sa dotkli aj Považskej Bystrice, strojárskeho centra Považia. Nielen apríl a máj 1945, mesiace oslobodzovania spod nemeckej okupácie, boli pre mesto ťažkou skúškou. Kedy, kým a za akých podmienok bolo toto centrum strojárstva na Považí oslobodené?

ÚLOHA POVAŽSKEJ „ZBROJOVKY“ V ČASE VOJNY

Hlavnou obživou a náplňou práce obyvateľov Považskej Bystrice bolo spočiatku poľnohospodárstvo. Všetko sa zmenilo, keď bola povýšená v roku 1914 na veľkú obec. Vývoj strojární v meste má svoju vlastnú bohatú históriu. V stručnosti povedané: v roku 1929 sa v kuloároch šepkalo, že do Považskej Bystrice budú presťahované muničné a kovodelné závody firmy Roth z Bratislavy. Dôvodom sťahovania závodov na Považie, ktoré bolo chránené horami, bol fakt, že Československo nemalo z politických dôvodov po 1. svetovej vojne najlepšie vzťahy s Maďarskom, Rakúskom ani Nemeckom. Firma Roth potrebovala závody umiestniť na strategicky bezpečné miesto. Voľba padla na Považskú Bystricu. V roku 1929 sa začalo s výstavbou. V rokoch 2. svetovej vojny sa strojárne rozširovali a boli začlenené do koncernu Herman Göring Werke, tým pádom ju ovládli Nemci. Závod produkoval muníciu, strelivo, zbrane, ktoré putovali na front. Samozrejme, celá výroba sa tematicky orientovala na zbrojárstvo. Aj počas vypuknutia SNP ostávala pod nemeckou správou, pretože bolo takmer nemožné „Zbrojovku“ obsadiť vzhľadom na dobré strategické rozmiestnenie nemeckých jednotiek. V tomto období bola pod „Zbrojovkou“ vybudovaná sieť podzemných krytov, pretože sa zvýšila pravdepodobnosť nebezpečenstva náletov. V prípade núdze sa mala výroba, resp. jej časť, premiestniť do podzemia. Rozmiestnenie krytov bolo prísne tajné, informácie o nich nemalo ani samotné vedenie mesta.

OSUDY MESTA V ČASOCH 2. SVETOVEJ VOJNY

Obyvatelia žili počas vojny v neustálych obavách z ofenzívy nepriateľských vojsk, pretože vďaka charakteru miestnej fabriky, strategicky vhodne umiestnenej, sa mohlo mesto stať terčom leteckých útokov. Našťastie, spočiatku sa obavy nenaplnili a bomby, ktoré v okolí Považskej aj spadli, boli zhodené prevažne americkými pilotmi z dôvodu odľahčenia bombardérov alebo z bezpečnostných dôvodov. Američania zvykli bombardovať kobercovo, tzn. že neútočili na konkrétny cieľ, ale zhodili početné bomby na určitú časť územia.

Príkladom je aj 17. november 1944, kedy o pol druhej popoludní spadli do poľa za obcou Považská Bystrica dve bomby, ktoré zhodili americké bombardéry letiace zo severu na juh. Prvá bomba dopadla na miesto dnešného Prievratu, vybuchla až na druhý deň. Druhá bomba našla svoj cieľ 500 metrov južne od Šprochového boria.

Letecký útok na mesto sa uskutočnil 22. decembra 1944 v podvečerných hodinách. Vyžiadal si materiálne škody na obydliach, bol zničený obytný župný dom aj Okresný sociálny dom. Traja ľudia boli ťažko zranení.

Prelety bombardérov sa postupne začali zintenzívňovať. V apríli 1945 bola Považská Bystrica vyhlásená za vojnové územie. Strach a neistota medzi obyvateľmi rástla s približujúcimi sa zvukmi kanonády. Zvuk sirény (mestskej i tej fabrickej) desil ľudí v pravidelných intervaloch. Front sa približoval a mesto sa hemžilo nemeckými, slovenskými (civilná protivzdušná obrana), maďarskými vojakmi. Na oblohe sa z času na čas objavil bombardér alebo skupina prevažne amerických, no i iných bombardérov, ktoré mesto bombardovali. Tak tomu bolo aj 8.apríla 1945 o 11:30 hodine, kedy neznámy bombardér zhodil päť bômb na Kalsovom, v okolí domu Kubalovcov. Jedna z bômb nevybuchla, no ďalšia explodovala v blízkosti domu, čím si vyžiadala aj ľudské životy a spôsobila rodinnú tragédiu Kubalovcov. Ďalšia bomba si vyžiadala život pána Ruska, ktorý pracoval ako vodič mestského polievacieho auta.

16. apríl 1945 sa zapísal do kroniky mesta čiernymi písmenami. Tento osudný deň sa v poludňajších hodinách vzdušným priestorom nad mestom prehnal bombardér, ktorý zhodil štyri bomby. Dopadli na časť mesta zvanú Zákostolie, ktorá sa nachádzala za Kostolom Navštívenia Panny Márie. Následky boli opäť veľmi tragické. Následkom bombardovania zomreli 11 ľudia a mnoho bolo zranených. Najviac obetí patrilo k rodine Rojkovej, ktorej bomba dopadla priamo do kuchyne, kde sa v tom čase nachádzali členovia rodiny. Medzi mŕtvymi boli aj ďalší občania mesta a traja neznámi. O dva dni neskôr pochovali zosnulých na cintoríne pod Kalváriou.

KONEČNÉ OSLOBODENIE

Aby sa mohli 8. mája 1945 rozozvučať zvony na počesť oslobodenia a zároveň konca 2. svetovej vojny, muselo si mesto koncom apríla 1945 vytrpieť ešte mnoho príkorí. V dňoch 28. – 30. apríla 1945 nemecké oddiely zničili most, železnice, staničnú budovu, Považskú „Zbrojovku“ a ničeniu sa nevyhli ani cestné komunikácie. V meste ostala spúšť. Posledná mohutná explózia otriasla mestom 30. apríla 1945 o 7:10 ráno, keď vyletel do povetria Štefánikov most vedúci cez Váh. Ešte o 16.00 poobede Nemci uštedrili mestu tri míny, ktoré si vyžiadali posledné dve obete doznievajúcej vojny v Považskej Bystrici. Následne pár hodín na to dorazila od Domaniže k mestu rumunská armádna hliadka. Medzi prvými privítal Rumunov starosta obce Zemiansky Kvašov. Rumunská armáda a I. československá brigáda z Považskej Bystrice tiahli ďalej. V rámci postupujúcej armády boli vybraní vojaci, ktorí kraj poznali. Patril medzi nich napríklad vtedajší regulovčík Ján Paulec z Dolného Moštenca, ktorý usmerňoval vojenský konvoj a s osloboditeľskou armádou sa dostal až do Prahy.

Považská Bystrica zažila počas 2.svetovej vojny ťažké časy, tak ako aj zvyšok sveta skúšaný útrapami vojny. Dôsledkom bombardovania zahynulo 14 ľudí z Považskej Bystrice. Mesto bolo zničené. Len dva posledné nálety si vyžiadali čiastku 1,5milióna vtedajších korún. Od týchto čias uplynulo už vyše 75 rokov, no v mysliach ľudí stále rezonujú spomienky, ktoré by si azda nikto nechcel pripomínať. Avšak odkaz vojnovej tragédie je stále prítomný a dvíha varovný prst v pripomínaní, aké následky by mohol mať ďalší nezmyselný vojnový konflikt…

Dominika Kukučová, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
Zdroj foto: Ambróz Gabčo