Dedina duchov

192

Predstavte si, že si jednoducho žijete svoj život v malej dedinke, izolovanej od okolitého sveta hodinami cesty lesom. Počas vojny je to dokonalý úkryt pre partizánov, a tak sa ich do vašej malej dedinky so 42 domami nasťahuje 1800.

Veď kto by ich tam bol hľadal?

V stredu 10.10. sme sa namiesto sedenia v školských laviciach boli pozrieť na miesto činu. Verím tomu, že pre mnohých z nás to malo veľký význam. Stačilo trochu popustiť uzdu fantázií a mohli sme pred sebou vidieť vtedajších približne 200 obyvateľov Kališťa ako pracujú, zabávajú sa, učia sa, vedú – v rámci možností – normálny život. Až do toho dňa, keď sa niekto rozhodol, že jej obyvateľom, ktorí sa previnili ukrývaním partizánov jednoducho podpáli príbytky. Zbytočne a bezcieľne.

Je veľký rozdiel učiť sa o niečom takomto v škole, kde ľudia ostávajú len číslami, pretože nie je možné ich všetkých vymenovať a potom vidieť ich mená a fotografie, kráčať po miestach po ktorých pred vyše sedemdesiatimi rokmi kráčali oni, počúvať príbehy jednotlivcov.

Okrem Kališťa sme navštívili aj múzeum SNP v Banskej Bystrici. Mohli sme si trochu priblížiť pokus malého národa vymaniť sa spod nadvlády fašizmu. Opäť sme si vypočuli niekoľko strašných príbehov, o ktorých sme si mysleli, či skôr dúfali, že existujú len vo filmoch a knihách.

A čo z toho máme? Možno to, že sa budeme v budúcnosti vyhýbať chybám, ktoré spravili naši predkovia… a možno vôbec nič, to už závisí na každom jednom z nás.

Natália Smatanová, sexta Gymnázium Púchov

(Exkurzia bola podporená z projektu Tematického zážitkového vzdelávania Trenčianskym samosprávnym krajom.)