Dušan Kuzma – expresívny architekt z Mestečka

513
Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici v súčasnosti.

Profesor Dušan Kuzma patrí k najvýznamnejším slovenským osobnostiam umenia a architektúry 20. storočia, napriek tomu je v svojom rodnom regióne len málo známy. Týmto príspevkom chceme priblížiť osobu, ktorá je autorom Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici, Novej budovy Matice slovenskej v Martine, ale i o zakladateľom Katedry architektúry na Vysokej škole výtvarných umení.

Dušan Kuzma sa narodil 17. marca 1927 v obci Mestečko pri Púchove. Jeho otcom bol Michal Kuzma – riaditeľ tamojšej školy. Matka Elena sa venovala najmä prácam okolo domácnosti. Detstvo prežil v období dovtedy nevídaného rozmachu slovenskej kultúry. Vplyvom rozhľadeného otca sa mu dostalo vynikajúceho vzdelania so schopnosťou kriticky myslieť, matka bola nesporným hodnotovým prístavom malého Dušana. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku, následne Gymnázium v Banskej Štiavnici.


Prof. Ing. arch. Dušan Kuzma

Pri štúdiu architektúry na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (FA SVŠT) v Bratislave, ale i v ďalšom profesijnom pôsobení, dokázal využiť pôsobenie významných osobností slovenskej architektúry. Z množstva pedagógov spomenieme napr. prof. Eugena Kramára (Divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave, Administratívna budova spojov v Bratislave, Lyžiarsky areál a Hotel FIS na Štrbskom Plese a i.), ďalej prof. Emila Belluša (Kolonádový most v Piešťanoch, Národná banka – dnes Generálna prokuratúra v Bratislave, Študentský domov Mladá garda v Bratislave a i.) i prof. Vladimíra Karfíka (Administratívna 17-poschodová budova firmy Baťa a ďalšie budovy v Zlíne, Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom, Generálny plán Matador v Púchove a i.). Dušan Kuzma ukončil vysokoškolské štúdium v roku 1952, no už v roku 1947 praxoval u významného francúzskeho „železobetónového“ architekta Augusta Perreta (Divadlo Champs-Élysées v Paríži, Kostol Notre-Dame v Le Raincy, prestavby vojnou zničeného centra Le Havre, Amiense, Marseille a i.). Do roku 1954 pôsobil Dušan Kuzma ako asistent prof. Belluša na FA SVŠT, ďalšie dva roky bol vedúcim Odboru architektúry na Povereníctve kultúry, následne do roku 1960 pracoval ako vedúci odboru Slovenského výboru pre výstavbu. V tomto roku sa mu podarilo založiť Katedru architektúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a rovno sa stal jej vedúcim (do r. 1990). Práve tu sa mu darilo ďalej rozvíjať inšpirácie od svojich učiteľov.

Jedno z najvýznamnejších diel D. Kuzmu je i budova Výskumného ústavu zváračského v Bratislave – dnes sídlo Ministerstva spravodlivosti SR.

Počas svojho života uskutočnil D. Kuzma množstvo zahraničných ciest. Inšpiráciu pre svoju tvorbu čerpal i z rodného kraja, Kysúc, Oravy a Liptova. Prejavovalo sa to napr. v jeho výtvarnom vyjadrení s motívom učupených dreveníc vsadených do horskej krajiny. V roku 1963 sa stal docentom a v roku 1978 bol menovaný za profesora. Okrem svojej tvorby dohliadal na výstavbu a rekonštrukciu množstva významných diel ako člen rôznych expertíznych skupín (napr. pre Pražský hrad (1961 – 1969), pre TANAP (1969 – 1973), pre Mohylu generála M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom (1992 – 1995) a i.). Veľakrát svoje diela verejne vystavoval. V rokoch 1959 – 1964 viedol časopis PROJEKT, do ktorého prispieval odbornými článkami a štúdiami. D. Kuzma založil v r. 1990 skupinu SYNTÉZA 90, ktorá združovala tvorivých ľudí v oblasti vedy a umenia a do ktorej patrili napr. Milan Ferko, Vincent Hložník, Ladislav Chudík, Ilja Zeljenka a i. Počas svojho života získal množstvo ocenení (napr. Cenu Dušana Jurkoviča (1970), Národnú cenu SSR (1975), získal titul zaslúžilý umelec (1984), Cenu Emila Belluša (2000)). Zomrel 17. júna 2008 v Bratislave vo veku 81 rokov, kde je aj pochovaný.

D. Kuzma je i spolutvorcom Pamätníka SNP na rovnomennom námestí v Bratislave (spolupráca D. Kuzmu a J. Kulicha).

Kuzmove dielo je rozsiahle a o kvalite jeho práce svedčí aj množstvo víťazných návrhov v architektonických súťažiach v zahraničí i doma. Azda najznámejším dielom Dušana Kuzmu je Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici. Kým sa však začal realizovať v podobe, akej ho poznáme dnes, prešli návrhy prof. Kuzmu tŕnistou cestou. Na uvedené dielo boli vypísané najskôr 3 celoštátne súťaže, pričom prvé dve neuspokojili zadávateľa. V tretej súťaži v r. 1959 získal návrh D. Kuzmu v spolupráci s prof. Emanuelom Hruškom najvyššiu cenu. Tento návrh mal podobu hmoty s pôdorysom štvorca s átriom, na troch stranách bola budova lemovaná stĺporadím. Dušan Kuzma začal po výhre v súťaži rozpracovávať konečnú podobu svojho návrhu, no kvôli sporu o význame SNP medzi pražskými politikmi na čele s Antonínom Novotným a bratislavskými politickými reprezentantmi dostal projekt stopku. Menovaný prezident navrhoval inštaláciu múzea SNP vo Zvolenskom zámku a nestavať pamätník SNP.

Pôvodný návrh D. Kuzmu pre Pamätník a múzeum SNP v Banskej Bystrici na vrchu Bánoš.

Na začiatku 60. rokov sa politická situácia uvoľnila a znova ožil zámer realizovať projekt Pamätníka a Múzea SNP. D. Kuzma začal v priebehu času uvažovať o zmene prístupu k uvedenému dielu. Podobne, ako v iných prípadoch, v ktorých spolupracoval s tvorcami skulptúr, i tu si prizval k spolupráci sochára Jozefa Jankoviča. D. Kuzma predložil Zväzu slovenských architektov (ZSA) svoje nové myšlienky. Po výstavách s návrhmi a verejnej diskusii mu predsedníctvo ZSA vďaka víťazstvu v predchádzajúcej súťaži umožnilo predložiť prepracovaný návrh. D. Kuzma vytvoril dielo modernej architektúry, kde má „rozpoltená hmota evokovať zásadný spoločenský čin a rozhodnutie spoločnosti povstať proti nemeckým nacistom.“ Sám autor návrhu označil stavbu za „pokus vyjadriť hrdinský čin národa“ a odmietol tým interpretácie svojho diela ako „bačovský klobúk“ či „puknuté srdce“. Nebol to ale koniec peripetií Kuzmovho návrhu. Aj tento projekt mal množstvo odporcov.

Z výstavby Pamätníka a múzea SNP v Banskej Bystrici.

Pri príležitosti 20. výročia SNP mal byť odhalený základný kameň budúceho pamätníka a múzea. Prvý tajomník ÚV KSČ A. Novotný zvolal v Prahe zasadnutie predsedníctva s jediným bodom, a tým bolo posúdenie návrhu Pamätníka s múzeum SNP v Banskej Bystrici. D. Kuzma naložil výkresy a model do lietadla a previezol ich do Prahy. Nad výstavbou pamätníka prevzal patronát Alexander Dubček. Dobrá prezentácia D. Kuzmu pred členmi predsedníctva ÚV KSČ priniesla ovocie, pričom A. Novotný sa mal vyjadriť: „Mně se to líbí.“ Projekt D. Kuzmu s centrálne umiestnenou plastikou sochára Jankoviča s názvom „Obete varujú“ sa začal realizovať a v r. 1969 bol Pamätník s múzeom SNP v Banskej Bystrici slávnostne odhalený.

Pavol Makyna, OZ Puchovo dedičstvo