Dva týždne pred Veľkou nocou sa vynášala Morena

1259
Ilustračné foto: S. Flimmel

Na Slovensku sa dva týždne pred Veľkou nocou na tzv. Smrtnú nedeľu zaužívalo vynášanie Moreny. Nedeľa bola piatou nedeľou od začiatku pôstu, v niektorých dedinách sa nazývala aj Šúľková – zvyčajne ľudia v tento deň jedli šúľance, aby malo obilie veľké a plné klasy. V niektorých regiónoch sa Morena vynášala na Kvetnú alebo dokonca až na Veľkonočnú nedeľu.

Zvyk vynášania Moreny sa traduje až do obdobia stredoveku, kedy sa po obciach nosila figurína ženy, niekde muža, ktorú nakoniec spálili a hodili do vody. Verilo sa, že takto sa vypudia negatívne sily z chotára, vyženú choroby, smrť a urýchli sa odchod zimy. V prvej polovici 20. storočia sa začal zvyk pomaly vytrácať.

STAROSLOVANSKÝ RITUÁL

Nosenie figuríny po obci a jej zničenie patrí k staroslovanským rituálom. Pôvodný význam zvyku nebol úplne objasnený. Jedným z názorov je, že u Slovanov pôvodne obetovali vybraných mladých ľudí. Obeta mala božstvám vegetácie a plodnosti zabezpečiť priazeň, životaschopnosť pôdy a opätovné prebudenie prírody. Počas ďalšieho vývoja boli ľudia nahradení imitáciou a došlo aj k zmene funkcie obradov. Figuríny, ktoré napodobňovali ľudí, predstavovali zimu a smrť a ich zničenie malo priniesť koniec zimy a s ňou súvisiace úmrtia.

U západoslovanských národov sa v stredoveku s predstavou, že obrad chránil obec pred morovou epidémiou. Aby sa nastolila vážnosť rituálu, figurínu nenosila len mládež, ale aj dospelí a kňazi. Z tohto dôvodu v roku 1366 pražská synoda zakázala vynášanie Moreny a obrady s ňou súvisiace. Uvedený zákaz je tak prvým písomným dokladom o existencii zvyku. Z územia Slovenska sa nám zachoval najstarší písomný doklad zo 16. storočia.

Približne z prvej štvrtiny 19. storočia sa zachoval záznam o vynášaní Moreny od slovenského etnografa Jána Čaploviča, ktorý v diele Etnografia Slovákov v Uhorsku píše:

„V Trenčianskej župe, najmä v Kalnici a jej okolí, je známa zvláštna hra. Na Kvetnú nedeľu oblečú chlapci a dievčatá kus dreva za ženu a so spevom idú k najbližšiemu potoku. Tu strhnú z figuríny šaty a drevo hodia do vody. Potom sa vrátia so spevom naspäť a miestny richtár im dá zadarmo obed. Táto maska sa volá Morena, čosi ako morová žena. Hra s ňou sa opakuje každý rok, lebo veria, že takto po celý rok zabránia prepuknúť morovým a iným nákazám u ľudí a zvierat. Tento zvyk súvisí zrejme nejako s dávnovekými náboženskými predstavami a zvykmi.“

MORENA, MORENA, ZA KOHOS´ UMRELA?

Morena (Muriena, Marmoriena, Smrtka, Baba, Kyselica) je figurína vyrobená zo slamy oblečená do ženských šiat, niekde roztrhaných, prípadne bielych, nakoľko v minulosti bola biela farba smútočná. Jej vynášanie malo po celom Slovensku rozličné podoby, no vždy šlo o sprievod dievčat, ktoré spievali obradové piesne a niekde aj tancovali. Morenu na konci dediny zapálili a hodili do tečúcej vody. Odplavenie Moreny symbolizovalo odchod zimy z kraja. V niektorých lokalitách sa nevynášala Morena, ale figurína muža – Deda, Dedka. Nosili ju mládenci a na konci dediny ju symbolicky ubili palicami. Vo Vrbici vynášali Marmurienu dievčatá a za nimi chlapci niesli Dedka. V mnohých regiónoch súviselo vynášanie Moreny aj s vyberaním vajec. Z nich dievky pripravovali maľované vajíčka na Veľkonočný pondelok.

PRANOSTIKY NA SMRTNÚ NEDEĽU

O Smrtnej nedeli sa vravelo:

– Keď je na Smrtnú nedeľu daždivo, v stodolách bude pusto a clivo.

– Kým neprídu pašie, tepla nebude. (pašie sa prvý raz čítajú a spievajú v chrámoch na Smrtnú nedeľu).

Jozef Mihálik, Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici