TOM si zaslúži gratuláciu

423

Keď sa povie TOM, tak väčšine z nás napadne ako prvé to, že sa jedná o nejakého Tomáša. Deti si s určitosťou spomenú na známeho kocúra. Televízni maniaci zasa na to, že sa tak volala divácka anketa jednej z našich televízií. V našom prípade nie je však ani jedno pravda. Avšak množstvu Púchovčanov viacerých generácií, ktorí sa túlajú po turistických chodníčkoch, táto skratka však hovorí veľmi veľa. Pretože vďaka tomuto „Tomovi“ získali veľkú lásku k prírode, neskutočné množstvo priateľstiev a nezabudnuteľné zážitky. Pretože ten náš TOM je skratka pre Turistický Oddiel Mládeže. Tento rok sa ten náš dožíva už neuveriteľných 45 rokov od svojho vzniku.

Na úvod trochu oficiality: „Turistické oddiely mládeže sú mládežníckou zložkou Klubu slovenských turistov. Ich riadiacim orgánom je Rada Mládeže pri ústredí KST. Úlohou TOM je u detí rozvíjať formou pobytov v prírode a schôdzkovou činnosťou ich vzťah k turistike, poznávaniu prírody, samostatnosti a ochrane životného prostredia. Toto sa vykonáva zaujímavou a hravou formou počas výletov do prírody a počas konania táborov, či počas schôdzok v klubovni. Okrem toho sa členovia TOM zúčastňujú na TOB (turisticko-orientačný beh), počas ktorého si deti overujú získané vedomosti a fyzickú zdatnosť. V TOB sa konajú súťaže od regiónov až po medzinárodné majstrovstvá (spolu s Českou republikou). TOM spoluorganizujú akcie pre širokú verejnosť, aktívne sa podieľajú na ochrane životného prostredia, rozvíjajú nadregionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Vedúcim TOM môže byť osoba staršia ako 18 rokov, ktorá má pedagogické vzdelanie alebo kurz cvičiteľa či inštruktora turistiky mládeže.“

Ako to začalo?

Písal sa rok 1976 keď MUDr. Jarmila Vadovičová založila pri púchovskom Klube slovenských turistov prvý TOM pod názvom TOM Rozsutec. Vďaka veľkému záujmu detí neskôr vzniká ďalší TOM pod názvom TOM Drobček, ktorého vedúcim sa stáva MUDr. Jaroslav Vadovič. Vďaka manželom Vadovičovcom však oba fungujú ako jeden. Manželia Vadovičovci patrili spolu s p. Ivanom Markovičom z Novej Dubnice k priekopníkom turistiky mládeže nie len na Slovensku ale aj vtedajšom Československu. Spolu s púchovským TOM výborne fungoval aj TOM v susedných Dohňanoch pod vedením Jarmily Zvonkovej. V tomto období patril púchovský TOM medzi najaktívnejšie a najúspešnejšie v bývalom Československu.

Ako to pokračovalo?

Na začiatku 90 rokov sa manželia Vadovičovci odsťahovali z Púchova. A po smrti MUDr. Vadoviča sa v roku 1995 stáva oficiálnou vedúcou Ing. Alena Šalamúnová. Aj vďaka nej pokračovali úspešné roky činnosti. Avšak porevolučné zmeny zasiahli aj do činnosti púchovského TOM. Vznikli tzv.: „školské poukazy“ a zrazu vzniklo na školách kopu krúžkov a bol problém získať deti do krúžkov ktoré nefungovali pri školách.

Zmenili sa vlastníci budov a tak aj ten náš TOM postupne prichádza o svoj domov o svoju klubovňu. Postupne ju mal v jednej s púchovských slobodární, potom v kancelárskych priestoroch pri bývalom hotely Športka či v priestoroch zimného štadióna. Do toho zo zdravotných dôvodov ukončila činnosť vedúcej aj Ing. Alena Šalamúnová. Ďalší TOMáci odchádzajú na stredné školy. A tak sa Vladimír „Voloďa“ Jadrníček dohodol na spolupráci s dobre fungujúcim turistickým krúžkom pri ZŠ Komenského pod vedením Mgr. Jany Jancíkovej. Vďaka tomu začalo ďalšie úspešné obdobie. Ktoré žiaľ nefungovalo dlho. Deti odrástli, TOM opäť prišiel o svoj domov, Voloďa sa vďaka svojmu zamestnaniu nemôže venovať práci s deťmi a tak púchovský TOM v roku 2010 prakticky zaniká.

Ako to je teraz?

Až prišiel rok 2015 a Mgr. Marica Jurenková ktorá vedie turistický krúžok pri ZŠ Gorazdova sa ako členka púchovského KST rozhodla obnoviť činnosť púchovského TOM. A tak vďaka nej nastali pre náš TOM nové dobré časy. V roku 2016 oficiálne obnovil svoju činnosť ktorá trvá až do teraz. Aj keď je vďaka proti pandemickým obmedzeniam momentálne jeho činnosť ochromená, tak púchovský TOM stále žije a verme, že stále bude žiť. Možno sa opýtate kde ste sa s púchovským TOM mohli stretnúť vy osobne? Na to je jednoduchá odpoveď. Púchovčania sa mohli s činnosťou púchovského TOM-u stretnúť najmä pri organizácii Cesty rozprávkovým lesom, Púchovského okruhu za zdravím, či Dňa zeme.

Čo je vlastne TOM?

Jednoduchá odpoveď – srdcová záležitosť. A čo dal TOM svojim deťom, tzv. tomákom? Členstvo v púchovskom TOM znamenalo veľa kamarátstiev, ktoré pretrvali do teraz, množstvo zážitkov, na ktoré sa dobre spomína, kus poznanej prírody a nádherné výlety. Manželia Vadovičovci boli pre tomákov ako ich druhí rodičia – nepovedali im inak, ako teta a ujo. A napriek tomu, že sú už dospeláci, tak za MUDr. Vadovičovou stále chodia ako za našou tetou. Jednoducho TOM je živote krásna škola života plná zážitkov a hier. Nedá sa zabudnúť na tie všetky pamätné zážitky, ktoré ostávajú v srdciach.

Krásne túry, nezabudnuteľné stanovačky či viacdňové pochody. Prezývky ktoré vám ostanú na celý život. Sýkorky, Šaman, Rolinky, Moňo, Beba, Ozimáč, Drobec či Voloďa by o tom vedeli dlho rozprávať. Nezabudnuteľné cesty „dohňanskou uhorkou“ (autobus s farbou uhorky) či nekonečné prekáračky s tomákmi s Dohňan. Ale ako sa na to potom v dospelosti pri pivečku dobre spomína. Hlášky typu realitka či rakovinka (pre neznalých paštika s chlebom) či hláška pri nastupovaní do autobusu: „Najskôr nechajte nastúpiť normálnych až potom idú turisti.“ Či ujove srandičky. Veď na zhrozené pohľady obyvateľov z hotela oproti púchovskej plavárni, keď v mraze a v snehu okolo plavárne bežia deti v plavkách sa jednoducho nedá zabudnúť.

Každý z tomákov si pamätá to svoje naj. A aj keď sú už rozutekaní po celom svete, tak stále majú na čo spomínať a vďaka detstvu strávenom v TOM im ostala láska k prírode. Stále sa túlajú po prírode či už ako obyčajní turisti alebo vďaka zamestnaniu v lesníctve či ako horolezci. A náš Pišta je dokonca ako jeden z mála ľudí na svete navštívil všetky štáty sveta. A toto sa našťastie dedí aj z generácie na generáciu. Pretože súčasťou súčasného púchovského TOM sú už deti detí z minulých čias.

Poďakovanie

Za toto všetko patrí neskutočne veľké ĎAKUJEME manželom MUDr. Jarmile a MUDr. Jaroslavovi Vadovičovcom pre všetkých tomákov tete a ujovi. Oba ja robili pre tomákov neskutočne veľa a boli im ako druhí rodičia. Na to sa jednoducho nedá zabudnúť. Žiaľ ujo už medzi nami nie je ale naša teta je jednoducho naša najlepšia teta. To čo pre nás urobila by si zaslúžila Nobelovu cenu ochoty či rád zlatého srdca. Poďakovať treba však aj jej nasledovníčkam: Ing. Alene Šalamúnovej, Mgr. Jane Jancíkovej a Mgr. Marici Jurenkovej. Na tomto mieste treba však poďakovať aj všetkým dospelákom z radov púchovských turistov ktorí vždy púchovským tomákom pomáhali. Nemôžeme spomenúť všetkých, tak spomenieme len predsedov púchovského KST: p. Štefana Labaja, p. Milana Kvasnicu a Mgr. Maricu Jurenkovú s členmi svojich výborov.

Čo na záver?

Len jedna malá gratulácie. Všetci bývalí a aj súčasní tomáci prajú tomu svojmu TOMu, aby tu bol aj o ďalších 45 rokov, aby jeho členom zostávali vždy len tie najkrajšie spomienky a aby už skončila táto nešťastná doba a všetci bývalí a súčasní tomáci sa už konečne mohli stretnúť niekde na turistických chodníčkoch.

Za všetkých tomákov ďakuje
Vladimír „Voloďa“ Jadrníček